Vatikán 23. októbra (TS ČBK) Pri začatí dnešného zhromaždenia Biskupskej synody v Ríme predniesol homíliu kráľovohradecký biskup Jan Vokál. Zasadnutie bolo dnes venované rodine. V homílii komentoval slová proroka Ámoa: "Lebo, hľa, on je tvorca hôr a stvoriteľ vetra, oznamuje človeku, čo má na mysli, pôsobí úsvit i súmrak, šliape po posvätných návršiach zeme. Jeho meno je Pán, Boh zástupov." V plnom znení prinášame text homílie, ktorý podľa priamych účastníkov vzbudil medzi novinármi veľký ohlas: "Čas od času sa potrebujeme zastaviť, pozdvihnúť oči k nebu a pripomenúť si, že nie sme pánmi sveta a života. Potrebujeme sa pozrieť na nebo, hory, more; cítiť silu vetra, hlas veľkých vôd... Ako to rád robil svätý Ján Pavol II., ktorého liturgická spomienka pripadla práve na včerajšok. Potrebujeme sa cítiť malými - ako v skutočnosti sme - vo veľkom vesmíre, ktorý stvoril Boh a naďalej tvorí a oživuje v každom momente.
Život stále viac uprostred umelých vecí, ktoré sme vytvorili, pomaly umlčiava naše vnímanie skutočnosti i seba samých. Bez toho, aby sme si to uvedomovali, zabúdame, kde sme a kým sme; strácame zmysel pre svoj ozajstný rozmer: niekedy sa cítime byť všemohúci a nie sme; inokedy sa cítime bezmocní a nie sme.
Ako nám pripomína prorok Amos, sme akoby steblo trávy, to je pravda, avšak naše srdce je schopné prijať nekonečno. Sme "takmer nič", to je pravda, avšak môžeme sa pýtať "prečo" a cítiť vo vnútri v sebe tajomné spojenie, niekedy bolestné, s Tým, ktorý stvoril svet, slnko, mesiac, hviezdy ... (por. Ž 8).
Medzi všetkými stvorenými bytosťami - ktoré sú, každá svojím spôsobom, pokornejšie a poslušnejšie voči Stvoriteľovi než my - sme my, ľudia, jediní, ktorí poznávajú a niekedy i cítia, že táto Božia všemohúcnosť, táto jeho nepochopiteľná veľkosť, je celá výhradne láskou, a to láskou milosrdnou, nežnou, súcitnou, podobnou tej, ktorú má matka k svojim malým a krehkým deťom. Sme jediní, ktorí tušia, že celé stvorenie vzdychá a trpí akoby pôrodnou bolesťou (por. Rim 8, 22).
Svätý Ján Pavol II. nám zanechal ako dedičstvo proroctvo, že teraz je čas milosrdenstva. Božiemu milosrdenstvu zasvätil II. veľkonočnú nedeľu a naposledy vydýchol práve v predvečer tejto nedele. Nech sa za nás i naďalej prihovára, aby sme sa stávali stále milosrdnejšími, ako je milosrdný náš nebeský Otec (por. Lk 6, 36)."
