Bratislava 20. októbra (TK KBS) V stredu tento týždeň uplynie 35 rokov od protestnej hladovky, ktorú zorganizovali bohoslovci vtedajšej Cyrilometodskej Bohosloveckej fakulty v Bratislave (21. októbra 1980). Zorganizovali ju ako výraz odporu proti nátlaku, aby sa zúčastnili na oslavách desiateho výročia založenia prorežimnej organizácie Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris (ZKD PiT). Podporu nachádzali u vtedajšieho trnavského apoštolského administrátora Mons. Júliusa Gábriša. Časopis Duchovný pastier (8/2015) uvádza, že to bolo ešte pred vydaním dokumentu Quidam episcopi, ktorým Rím zakázal angažovať sa kléru v prorežimných organizáciách, medzi ktorými bolo aj spomínané ZKD PiT. Biskup Gábriš bol zvlášť citlivý na pokusy etablovať ho medzi klerikmi na bohosloveckej fakulte. Tí svoj odmietavý postoj dávali najavo neúčasťou na podujatiach Združenia... Hoci bohoslovci argumentovali, že účasť bola iba doporučená, Fakultná rada sa pod nátlakom Ondreja Káčera uzniesla šiestim piatakom odložiť vysviacku a ďalším dvom udeliť verejné pokarhanie. Gábriš sa bohoslovcov zastal, ich podráždenosť síce neodobril, ale keďže o uvedených poslucháčoch doteraz nič zlého nepočul, ich chovanie počas vypočúvania vysvetlil "momentálnym napätím", u niektorých aj "zhoršeným zdravotným stavom". Podľa Gábriša preto nemožno z jediného prejavu vyvodzovať tak vážne dôsledky, veď napokon ani spôsob pozvania piatakov na zasadanie PiT správny nebol. Pravdepodobne najmä na základe tejto skúsenosti si Gábriš začal vydobýjať stále širšie právomoci z titulu Veľkého kancelára fakulty, protestujúc proti svojvoľnému prepúšťaniu z fakulty. "Ak fakultná rada chce niekoho vylúčiť" - vyhlásil - "má to prekonzultovať s príslušným ordinárom, nikto však nekonzultoval ordinárov... Podľa cirkevných predpisov, seminár podlieha právomoci miestneho ordinára, u nás je však internátom fakulty." O právomociach v seminári však komunisti mali celkom odlišnú predstavu, preto čakali na najbližšiu príležitosť vylúčiť spomedzi klerikov tých neprajníkov ZKD PiT, ktorý by sa proti mierovému združeniu nejako otvorene búrili. Príležitosť sa naskytla na jeseň 1980, keď sa v dňoch 20. a 21. októbra mal na Fakulte uskutočniť seminár ZKD pre vybraných funkcionárov západoslovenského kraja. Keď seminaristi v prvý deň plánovanej akcie z protestu odmietli stravu, komunisti konštatovali, že "toto je práca aj biskupa Gábriša, ktorý negatívne hovorí o ZKD PiT", a keď je Veľkým kancelárom, "jeho stanoviská sú pre poslucháčov rozhodujúce". Keď potom minister Válek navrhol z devätnástich organizátorov hladovky troch vylúčiť a ďalším šestnástim na rok prerušiť štúdium a prísne ich pokarhať, Gábriš sa opäť vzoprel. Hoci bol súkromne presvedčený, že "chyba je rozhodne aj na strane bohoslovcov a tých, ktorí ich k hladovke podnecovali", pred komunistami sa naplno postavil na ich obhajobu a koncom januára 1981 od ministra vymáhal odpustenie "prehnane prísnych" trestov a inkriminovaných poslucháčov vyhlásil za nevinných. Válek napokon nepatrne popustil a trest vylúčenia modifikoval na ročné prerušenie štúdia. /Krátené.
Zdroj: Duchovný pastier 8 / 2015
