Vatikán 10. októbra (RV) Zasadanie biskupskej synody na tému „Povolanie a poslanie rodiny v Cirkvi a v súčasnom svete“ má už za sebou svoju prvú tretinu. Poslanie rodiny, prijatie zranených rodín, nerozlučiteľnosť manželstva - to sú niektoré z najdôležitejších otázok, ktorými sa zaoberali synodálni otcovia počas štvrtej, piatej a šiestej generálnej kongregácie.Na dnešnom novinárskom brífingu, ktorý sa zaoberal príspevkami k druhej časti pracovného dokumentu Instrumentum laboris, prezentovanými včera popoludní a dnes ráno, sa zúčastnili opäť aj dvaja zo synodálnych otcov. Prvým bol kardinál Baselios Cleemis Thottunkal, vyšší arcibiskup Trivandrumu, ktorý je v čele Sýrsko-malankarskej cirkvi a je tiež predsedom Konferencie biskupov Indie, a druhým páter Javier Alvarez Osorio, generálny predstavený Kongregácie Najsvätejších sŕdc, delegovaný na synodu Úniou generálnych predstavených.
Ako povedal páter Federico Lombardi v úvode, celkovo išlo o 75 príhovorov, zväčša z európskeho spoločenského kontextu, ale tiež asi pätnásť z krajín Afriky, Ázie alebo Blízkeho východu, a potom niekoľko príspevkov zo Severnej Ameriky. Ich celkovú tematiku v skratke vyjadril nasledovne: „Rodina, ktorá je cestou konkrétnej prítomnosti Cirkvi v histórii a realite, ... rodina ako škola ľudskosti, spoločenskosti, cirkevného života a posväcovania.“
Viaceré príspevky sa zaoberali témou rodinnej spirituality. Ako žiť spiritualitu, ako prežívať všedné dni vo viere. Kládol sa pritom dôraz na modlitbu, na Božie slovo, na účasť na Eucharistii, na význam sviatosti zmierenia v rodinnom živote. Hovorilo sa tiež o povolaní k manželstvu a rodinnému životu, ktoré má byť vnímané skutočne ako odpoveď na volanie Boha adresované konkrétnym ľuďom, ktorí potom vstupujú do manželstva a založia si rodinu. „Je to povolanie, ktoré by nemalo byť vnímané ako nižšie alebo druhoradé v porovnaní s povolaním ku kňazstvu a rehoľnému životu, ale má byť považované za rovnako cenné a dôležité pred Bohom.“
V súvislosti s misijným charakterom rodiny synodálni otcovia pripomínali, že skutočne rodina je zodpovedná za prípravu na manželstvo ostatných rodín, a za ich podporu. Pretože bez misijného prispenia rodín by rodinná pastorácia bola ťažko mysliteľná. V tejto súvislosti bolo vyzdvihnuté hojné ovocie práce hnutí, združení a rodinných spoločenstiev.
Ako zaznelo na brífingu, pomerne veľký priestor bol venovaný téme milosrdenstva, a to z rozličných hľadísk. „Milosrdenstvo, ktoré sa prejavuje v blízkosti a nežnosti, vo vzťahu k rôznym situáciám, aj tým náročným, v ktorých sa neraz rodiny alebo manželské páry ocitajú. Pozornosť bola tiež venovaná téme milosrdenstva a pravdy, milosrdenstva a spravodlivosti, milosrdenstva, ktoré nie je v protiklade voči pravde. Veľký dôraz sa kládol na tému prijatia, ktoré Cirkev musí mať vždy ku všetkým, všetkým rodinám, aj tým, ktoré môžu byť v ťažkostiach. Hlásať evanjelium a prijímať ľudí.“
Po upozornení na vzťah medzi evanjelizáciou a schopnosťou prijať a chápať ľudí, ktorá je nevyhnutná pri pastorácii, sa hovorilo o nerozlučiteľnosti manželstva. „Nerozlučiteľnosť musí byť prorockým potvrdením zo strany Cirkvi, ale musí byť tiež vnímaná ako pokračovanie potrieb ľudskej skúsenosti lásky medzi mužom a ženou, ktorá má mať tendenciu byť stabilnou a trvalou; a ktorá musí byť v každom prípade prezentovaná pozitívne, nie ako bremeno.“
V tejto súvislosti v synodálnej aule zaznelo, že by sme sa nemali zaoberať iba rodinou ako miestom, kde sú len dobré skúsenosti, správna výchova, lebo je to tiež miesto, kde v prípade, že sú vzťahy poškodené, sú aj deti vedené na zlú cestu. Špecifickou témou, ktorá sa objavila v malých krúžkoch, bola problematika rodín kriminálnikov. Z uvedeného vyplynula požiadavka osobitnej pastoračnej pozornosti, ktorú si vyžadujú aj napr. rodiny vojakov, a vôbec rodiny, ktoré nedobrovoľne z dôvodov zamestnania nežijú spolu.
Okrem týchto opakujúcich sa tém páter Lombardi v syntéze prác synody v dnešný šiesty deň synody spomenul aj situácie miešaných manželstiev, najmä svedectvo indického manželského páru, v ktorom manželka je katolíčka a manžel hinduistického vierovyznania.
Kardinál Baselios Cleemis Thottunkal hovoril na brífingu o skúsenostiach s manželstvom a rodinou v Indii, kde nie sú vnímané ako bremeno, ale ako požehnanie:
„Toto nie je čas pozerať iba na problémy rodiny a manželstva, ktoré je potrebné riešiť, je to čas načúvať rôznym miestnym cirkvám s ich hĺbkou, krásou a bohatstvom, ktoré strážia. V skutočnosti ony dávajú veľkú časť svojho bohatstva univerzálnej Cirkvi ...“
Páter Javier Álvarez-Ossorio sústredil pozornosť na dynamizmus synody, ktorý sa šíri do celej Cirkvi. „Rozbeh dynamiky v Cirkvi, v ktorej môžu byť prijaté ďalšie rozhodnutia v závislosti na konkrétnej realite. To by podľa mňa mohol byť vynikajúci výsledok, aj keď tu nebude žiadny dokument o tom.”
Vatikánsky tlačový hovorca páter Lombardi v odpovedi na otázky novinárov poznamenal, že zatiaľ sa nevie, či bude zverejnený záverečný dokument synody; je to na rozhodnutí pápeža. Ako povedal v závere dnešného brífingu, odznelo už aj 12 príspevkov k tretej časti Instrumentum laboris, ktoré však budú ešte pokračovať, preto sa im bude venovať pri najbližšom stretnutí s novinármi.
