Vo svojej homílii arcibiskup Bober vychádzal z biblického textu knihy Genezis, ktorý hovorí o počiatku. Boh na počiatku stvoril svet a stvoril ho ako dobrý. Podobne Katolícka univerzita stojí na začiatku nového akademického roka. Je dôležité, aby sme všetko, čo prinesie tento rok, robili dobre, aby sme obstáli pred Božou tvárou.

Slávnosť pokračovala zhromaždením akademickej obce v Aule sv. Jána Pavla II. na Pedagogickej fakulte KU. Rektor KU udelil čestný titul „doctor honoris causa“ dvom významným osobnostiam slovenského akademického a kultúrneho života, akad. mal. Márii Spoločníkovej a historikovi doc. Ivanovi Chalupeckému. Čestný titul „profesor emeritus“ dostal Mons. prof. Anton Konečný, prvý dekan Teologickej fakulty v Košiciach, ktorá je súčasťou KU. V závere slávnosti rektor KU otvoril nový akademický rok zaužívanou latinskou formulou, ktorá v preklade znie „Katolíckej univerzite nech slúži tento rok k dobru, šťastiu, blahu a zdaru.“

* * * * *

Prinášame krátku charakteristiku ocenených:

Akademická maliarka Mária Spoločníková (1925) je významnou predstaviteľkou slovenskej reštaurátorskej školy. Od roku 1953 zasvätila svoj život znovuobjavovaniu krásy obrazov a plastík starých majstrov v našich chrámoch a galériách. Medzi Spoločníkovej najdôležitejšie výsledky patrí reštaurovanie gotických polychrómovaných plastík (Madony a sv. Alžbety) a účasť na záchrane tabuľových malieb hlavného oltára Dómu sv. Alžbety v Košiciach, drevorezieb Majstra Pavla z Levoče, tzv. z Malej Kalvárie Ukrižovania v Bazilike sv. Egídia v Bardejove, ako aj plastiky banskobystrického oltára taktiež od Majstra Pavla z Levoče, v Kaplnke sv. Barbory. Mnohé ďalšie diela reštaurované M. Spoločníkovou pochádzajú z lokalít celého Slovenska (Levoča, Lipany, Lendak, Huncovce, Prešov, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, Sliače, Kežmarok, Kopernica, Betliar, Krásna Hôrka, Ilija), ale i z depozitárov Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy a Východoslovenskej galérie v Košiciach. Diela z reštaurátorských aktivít Márie Spoločníkovej v prinavrátenej kráse plnia svoju funkciu v našich chrámoch a neraz reprezentujú vysokú úroveň nášho sakrálneho umenia na samostatných výstavách tohto odboru doma i v zahraničí. Ocenená bola viackrát: v roku 1967 za reštaurovanie súboru gotických plastík z Dómu sv. Alžbety v Košiciach; r. 1968 Zväz slovenských výtvarných umelcov udelil cenu Cypriána Majerníka; 1992 Cena mesta Košice; 2001 Cena Jána Pavla II. Pro ecclesia et pontifice Joanes Paulus II.; 2003 Cena Košického samosprávneho kraja; 2007 Cena Blahoslaveného Fra Angelica.

Doc. Ivan Chalupecký (1932) patrí medzi uznávaných autorov z oblasti stredoveku a cirkevných dejín. Takmer 30 rokov zasvätil skúmaniu dokumentov o živote a diele Majstra Pavla z Levoče. Vedecky sa orientoval na regionálne dejiny Spiša i na dejiny miest, pracoval však aj v oblasti pomocných vied historických. Po zmene režimu od roku 1990 prednášal cirkevné dejiny na Teologickom inštitúte CMBF UK v Spišskom Podhradí. V roku 1995 sa habilitoval prácou Kapitoly z cirkevných dejín Slovenska na CMBF UK v Bratislave. Do roku 2011 aktívne pôsobil ako docent na Teologickej fakulte KU.

Vo výskume je aktívny najmä v oblasti histórie Spiša, o čom svedčí jeho bohatá publikačná a prednášková činnosť doma i v zahraničí. Stál sám, či v kolektíve, pri tvorbe dejín Kežmarku (1968), Levoče (1975), Rožňavy (1978), Krompách (1981), Popradu (1998), Huncoviec (2004), Spišskej Novej Vsi a Spišskej Starej Vsi (2008), Veľkej Lomnice (2008), Betlanoviec (2010).

V roku 1965 stál pri založení Krúžku historikov Spiša (po roku 1992 Spišský dejepisný spolok), kde v jeho začiatkoch pôsobil ako tajomník, a neskôr sa stal jeho predsedom. Bol a ešte aj je členom v mnohých redakčných radách a vedeckých inštitúciách, napr. člen výboru Slovenskej historickej spoločnosti, člen Südostdeutsche historische Kommission a člen Südostdeutsches Kulturwerk/Institut für deutsche Kultur und Geschichte Südosteuropas.

Počas svojej aktívnej činnosti získal niekoľko významných ocenení - je nositeľom Križkovej a Sasinkovej medaily za prácu v archívnictve, laureát ceny Daniela Rapanta, rytier Rádu sv. Silvestra pápeža, čestný občan mesta Kežmarok, čestný člen Spolku sv. Vojtecha a Spišského dejepisného spolku, ocenený Katolíckou univerzitou.

Prof. Anton Konečný (1944) prispel k obnove teologického vzdelávania v Košiciach. V r. 1994 obnovil svoju činnosť Kňazský seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach, spojený s Teologickým inštitútom CMBF vo zväzku Univerzity Komenského v Bratislave, a r. 2003 organizačne a personálne pripravil aj zriadenie Teologickej fakulty v Košiciach a jej začlenenie do Katolíckej univerzity v Ružomberku a to v cirkevnej i štátnej sfére.

Zaslúžil sa o rozvoj fakulty ako jej prvý, menovaný a potom i v dvoch funkčných obdobiach volený dekan. Napomohol tak vzniku viacerých súčastí fakulty: Liturgický inštitút Jána Jaloveckého, Centrum pre dialóg, Univerzitné pastoračné centrum, Inštitút aplikovanej etiky Alexandra Spesza, Historický inštitút. Vlastným zameraním je mu odbor liturgiky a liturgického spevu a zaslúžil sa o zriadenie Liturgického inštitútu, ktorý prispieva odborne a vedecky prispieva v nielen prospech Košickej arcidiecézy, ale i Slovenska.

Menovaný rozhodujúcou mierou organizoval a pomáhal pri vzniku a rozvoji Ekumenického spoločenstva v Košiciach, ktoré spolupracuje s Teologickou fakultou a Katolíckou univerzitou v spoločenskom, cirkevnom, akademickom a medzinárodnom rozmere. Fakulta a Ekumenické spoločenstvo vzájomne prospešne spolupracujú, čo vtláča určitý charakter aj samotnému mestu Košice a regiónu.

TK KBS informovalo Vedenie KU v Ružomberku

( TK KBS, vku; ml ) 20150930029   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]