-----------------------------------------------------------------

Vráťme sa však ešte k záverečnej udalosti stredajšieho programu, ktorou bola svätá omša spojená s kanonizáciou P. Junípera Serru v Národnej svätyni Nepoškvrneného Počatia vo Washingtone. Ide o františkánskeho misionára, apoštola Kalifornie z 18. storočia (1713-1784), pôvodom zo Španielska. Okrem toho, že slávnosť poukázala na miesto kresťanskej viery v dejinách i súčasnosti Spojených štátov amerických, bola aj radostným svedectvom o mnohodnárodnostnom a mnohoetnickom charaktere tamojšej Cirkvi.

Liturgia s mimoriadne bohatou hudobnou zložkou prebiehala v latinčine, španielčine a angličtine. Prvé liturgické čítanie odznelo v jazyku jedného z pôvodných národov Severnej Ameriky, prosby veriacich zazneli v ďalších jazykoch, medzi iným aj v kórejčine a vietnamčine. Evanjelium o tom, ako zmŕtvychvstalý Kristus dáva misijný rozkaz svojim apoštolom (Mt 28,16-20), zaspieval diakon v španielčine. Svätý Otec v homílii poukázal na odovzdávanie viery v Cirkvi z generácie na generáciu. Cirkev sa nemusí obávať upadnutia do omylu, ale do uzavretosti, ktorej sa ubráni len tak, že všetci jej členovia budú vychádzať s Kristovým poslaním ku všetkým národom a ku každému človeku. Pápež pripomenul, že jedným z tých, ktorým sú dnes americkí katolíci dlžní za svoju vieru, je práve svätý Junípero Serra, neúnavný ohlasovateľ evanjelia, ktorého životným heslom bolo: „Vždy vpred!“

PLNÉ ZNENIE homílie je možné nájsť ::TU::

Slávenie prebiehalo na otvorenom priestore vedľa katedrály, na oltári pod prístreškom vytvoreným pre túto príležitosť. Len samotní seminaristi a rehoľníci v počte okolo 5-tisíc zaplnili vnútro chrámu. Rítus svätorečenia bol súčasťou úvodu svätej omše. Žiadosť o vyhlásenie bl. Junípera Serru za svätého predložil Svätému Otcovi miestny arcibiskup, kardinál Donald Wuerl.

Životopisnú črtu misionára Kalifornie predstavil postulátor kauzy z rehole františkánov, nasledovali litánie svätých a po nich pápež František v latinčine prečítal kanonizačnú formulu. Relikviu nového svätého umiestnenú v striebornom relikviári v tvare dvojramenného kríža priniesol k oltáru muž oblečený v tradičnom odeve domorodých obyvateľov Ameriky.

S pápežom Františkom koncelebrovali stovky biskupov a kňazov, pri oltári s ním boli kardinál Wuerl a predseda Konferencie biskupov USA arcibiskup Kurtz. Prítomný na slávnosti bol aj hlavný predstavený Rehole menších bratov františkánov P. Marco Tasca. Po skončení slávnosti, vychádzajúc zo sakristie, pápež František pozdravil 20 reprezentantov domorodých obyvateľov Kalifornie.

CHARAKTERISTIKU nového svätého je možné nájsť ::TU::

-----------------------------------------------------------------

Historicky deň dnes zažili Spojené štáty americké. V Kongrese vystúpil s prejavom pápež. Svätý Otec František je vôbec prvým v histórii, čo prehovoril na tejto pôde. Svätý Otec František bol ako prvý pápež prijatý aj na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde sa jeho poslancom prihovoril 25. novembra minulého roku. Pokiaľ ide o jeho predchodcov, tí vystúpili na pôde národných parlamentov: sv. Ján Pavol II. v roku 1999 v Poľskom parlamente a v roku 2002 v Talianskom parlamente; pápež Benedikt XVI. prijal pozvanie prehovoriť v roku 2011 pred Nemeckým parlamentom.

Program dnešného dňa začal Svätý Otec eucharistickým slávením v súkromí kaplnky apoštolskej nunciatúry vo Washingtone, za účasti Pápežskej diplomatickej misie. Po svätej omši krátko pozdravil spolupracovníkov nunciatúry. Následne sa pápež František spolu s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom a arcibiskupom Washingtonu kardinálom Donaldom Williamom Wuerlom odobral autom do sídla Kongresu na Kapitole (Capitol Hill), vzdialeného 9 km, kde ho o 9.20 miestneho času prijal predseda (speaker) Snemovne reprezentantov John Boehner. Po ich krátkom rozhovore hovorca oficiálne ohlásil v rokovacej sále príchod pápeža Františka.

Dnešné spoločné zasadnutie Senátu a Snemovne reprezentantov bolo otvorené ohlásením mien prítomných hodnostárov a osobností, medzi nimi dekana Diplomatického zboru, členov Najvyššieho súdu a Vládneho kabinetu prezidenta. Príchod pápeža k rečníckemu pultu, za ktorým stáli hovorca, teda predseda Snemovne reprezentantov John Boehner a predseda ex officio amerického Senátu Joe Biden, ktorý je aj viceprezidentom Spojených štátov, sprevádzal dlhý aplauz na privítanie. Svoj historický, obsiahly, hodinu trvajúci príhovor v angličtine začal pápež František o 10.04 miestneho času (16.04 nášho času) slovami:

„Pán viceprezident, pán hovorca, ctení členovia Kongresu, milí priatelia, som veľmi vďačný za vaše pozvanie, aby som sa prihovoril tomuto spoločnému zasadnutiu Kongresu «v krajine slobodných a v domovine statočných».“

Po utíchnutí burácajúceho potlesku pápež „ako syn tohto veľkého kontinentu“ pokračoval vo svojom prejave v téme „spoločnej zodpovednosti, osobnej i sociálnej“, ktorá je poslaním všetkých synov a dcér tejto krajiny. V súvislosti s prácou členov Kongresu poukázal na postavu Mojžiša, ktorý na jednej strane ako patriarcha a zákonodarca symbolizuje potrebu zachovávania „zmyslu pre jednotu za pomoci spravodlivej legislatívy“ a na druhej strane „priamo privádza k Bohu, a tak k transcendentnej dôstojnosti každej ľudskej bytosti“.

Obrátiac sa „na všetkých ľudí Spojených štátov“ pápež Bergoglio v kontexte výročí niektorých veľkých osobností Ameriky ponúkol spôsob ako hľadieť na realitu a ako je interpretovať. Spomenul Abrahama Lincolna, Martina Luthera Kinga, Dorothy Dayovú a Thomasa Mertona.

Začal 150. výročím zavraždenia prezidenta Abrahama Lincolna, ktorého nazval „strážcom slobody“. „Budovať budúcnosť slobody si vyžaduje lásku k spoločnému dobru a spoluprácu v duchu subsidiarity a solidarity“- povedal Svätý Otec a upriamil pozornosť na znepokojujúcu sociálnu a politickú situáciu súčasného sveta, ktorý je stále viac miestom násilných konfliktov, nenávisti a brutálnych ukrutností, páchaných dokonca v mene náboženstva.

„Vieme, že nijaké náboženstvo nie je imúnne voči formám individuálnej pomýlenosti či ideologického extrémizmu. Znamená to, že musíme byť obzvlášť pozorní na každý typ fundamentalizmu, či už náboženského alebo akéhokoľvek iného druhu. (...) No je aj iné pokušenie, ktorého sa je treba zvlášť chrániť: prílišné zjednodušovanie, ktoré vidí iba dobro alebo zlo; alebo, ak chcete, spravodlivých a hriešnikov.“

V tejto súvislosti pápež vyzval postaviť sa „proti každej forme polarizácie, ktorá by rozdeľovala svet na uvedené dva tábory. Vieme, že v snahe oslobodiť sa od vonkajšieho nepriateľa, môžeme byť v pokušení živiť si nepriateľa vo vnútri. Napodobňovanie nenávisti a násilia tyranov a vrahov je tá najlepšia cesta nastúpiť na ich miesto.“

Našou odpoveďou musí byť podľa slov pápeža „odpoveď nádeje a uzdravenia, pokoja a spravodlivosti“, čo od nás vyžaduje s odvahou a inteligenciu riešiť geopolitické a ekonomické krízy v duchu spolupráce. „Komplexná spletitosť, vážnosť a naliehavosť týchto výziev si žiada, aby sme dali dokopy naše zdroje a talenty a odhodlali sa podporovať jeden druhého, s rešpektovaním našich rozdielov a našich presvedčení vo svedomí.“

V ďalšom bode poukázal na dôležitosť toho, aby tak ako v minulosti, aj dnes bolo počuť hlas viery, „pretože je to hlas bratstva a lásky“. „Takáto spolupráca je mocným prostriedkom v boji na elimináciu nových globálnych foriem otroctva, zrodených z vážnych nespravodlivostí, ktoré môžu byť prekonané iba cez nové politiky a nové formy sociálneho konsenzu.“

V súvislosti s Martinom Lutherom Kingom Svätý Otec pripomenul pochod, ktorý tento muž viedol zo Selmy do Montgomery pred 50 rokmi ako súčasť kampane na splnenie jeho „sna“ o plných občianskych a politických právach pre afrických Američanov. Hovoril ďalej o miliónoch ľudí, ktorí v posledných storočiach prišli do tejto krajiny za svojim snom budúcnosti v slobode. Podľa slov pápeža obyvatelia tohto kontinentu nemajú strach z cudzincov, pretože väčšina z nich je potomkami imigrantov, ako aj on sám ním je. V kontexte utečeneckej krízy hovoril o veľkých výzvach a tvrdých rozhodnutiach, ktorým sme vystavení. Pripomenul „zlaté pravidlo“ v súvislosti s tisíckami ľudí, ktorí sa na tomto kontinente vydali putovať na sever v hľadí lepších príležitostí.

„Uvedené pravidlo nám ukazuje jasný smer. Zaobchádzajme s druhými s takým istým zápalom a súcitom, s akým chceme, aby sa zaobchádzalo aj s nami. Hľadajme pre druhých také isté možnosti, aké hľadáme pre nás samých. Pomáhajme druhým rásť tak, ako by sme si želali, aby sa pomáhalo nám samým. (...) Mierka, akú používame na druhých bude mierkou, akú čas použije na nás samých.“ Podľa slov pápeža zlaté pravidlo tiež pripomína zodpovednosť chrániť ľudský život v každom jeho štádiu a vyjadril podporu nedávnemu apelu amerických biskupov za zrušenie trestu smrti.

Tretiu osobnosť Dorothy Dayovú (1897-1980), zakladateľku Hnutia katolíckych robotníkov, spomenul pápež František v kontexte sociálnej spravodlivosti. „Jej sociálny aktivizmus, jej oduševnenie za spravodlivosť a zastávanie sa utláčaných, boli inšpirované evanjeliom, jej vierou a príkladom svätých,“ povedal.

Oceniac úsilie o pozdvihnutie ľudí z extrémnej chudoby však poznamenal, že „ešte stále je treba robiť omnoho viac“, a že „v časoch krízy a ekonomických ťažkostí sa duch solidarity nesmie vytratiť“. Osobitne poukázal na potrebu dať nádej ľuďom uväzneným v „zacyklenej chudobe“.

„Netreba hovoriť, že súčasťou tohto veľkého úsilia je tvorba a prerozdeľovanie bohatstva. Správne využívanie prírodných zdrojov, náležité nasadenie technológie a zauzdenie ducha podnikania sú základnými prvkami ekonomiky, ktorá sa usiluje byť moderná, inkluzívna a udržateľná.“ Citujúc encykliku Laudato si’ Svätý Otec venoval pozornosť podnikateľskej činnosti, zjednocujúcej konverzácii, zodpovednému úsiliu „zmeniť kurz“ a odvráteniu najzávažnejších dopadov zhoršovania životného prostredia spôsobeného ľudskou činnosťou. „Som presvedčený, že môžeme konať aj ináč – som si v tom istý! – a nepochybujem o tom, že Spojené štáty – a tento Kongres – v tomto zohrávajú dôležitú úlohu“ – poznamenal a apeloval na slobodu, potrebnú na vytváranie technológií, ktoré by boli „v službe iného druhu pokroku, toho, ktorý je zdravší, viac humánnejší, sociálnejší, integrálnejší” (Laudato si’, 112). Napokon pápež vyslovil presvedčenie, že akademické a výskumné inštitúcie Ameriky „môžu k tomuto v nastávajúcich rokoch výrazne prispieť.“

Pred sto rokmi, na začiatku Prvej svetovej vojny, sa narodil ďalší významný Američan: cisterciánsky mních Thomas Merton. Pápež František ho v dnešnom príhovore americkému Kongresu označil za zdroj duchovnej inšpirácie a citoval z jeho autobiografie: „Prišiel som na svet. Prirodzene slobodný, na obraz Boží; napriek tomu som ale väzňom svojej vlastnej prudkosti a sebeckosti, na obraz sveta, do ktorého som sa narodil. Ten svet bol obrazom pekla, plného ľudí ako ja, ktorí Boha milujú, a predsa nenávidia; narodených, aby Ho milovali, no namiesto toho žijúcich v strachu pred beznádejnými vnútorne protichodnými túžbami“.

Podľa slov Svätého Otca bol Merton predovšetkým muž modlitby, mysliteľ, ktorý spochybňoval istoty svojej doby a otváral nové horizonty pre duše a Cirkev. Bol tiež mužom dialógu, propagátor pokoja medzi ľuďmi a náboženstvami.

Z tejto perspektívy dialógu vyjadril pápež uznanie úsiliu vynaloženému pri prekonávaní historických názorových rozdielov spojených s bolestnými udalosťami minulosti a dodal: „Je mojou úlohou robiť to isté – budovať mosty a pomáhať všetkým mužom a ženám akýmkoľvek možným spôsobom. Keď sa rozhádané krajiny prinavrátia k dialógu – ktorý mohol byť prerušený z tých najlegitímnejších dôvodov , pre všetkých sa zrazu otvoria nové možnosti. Toto si vyžadovalo a stále si vyžaduje odvahu a smelosť, čo nie je to isté ako nezodpovednosť.

Pokračoval otázkou: „Prečo sa predávajú vražedné zbrane tým, čo plánujú spôsobovať nevýslovné utrpenie jednotlivcom a spoločnosti? Smutnou odpoveďou, ako všetci vieme, sú peniaze: peniaze zmáčané často nevinnou krvou. S ohľadom na toto hanebné a trestuhodné mlčanie, je našou povinnosťou postaviť sa tvárou v tvár tomuto problému a zastaviť obchod so zbraňami.“

Pápež František zhrnul svoju úvahu takto: „Traja synovia a jedna dcéra tejto krajiny, štyria jednotlivci a štyri sny: Lincoln, sloboda; Martin Luther King, sloboda v pluralite a ‚nie‘ vylúčeniu; Dorothy Dayová, sociálna spravodlivosť a práva osôb; a Thomas Merton, schopnosť pre dialóg a otvorenosť pre Boha.“

V záverečnej časti prejavu venoval pozornosť zavŕšeniu svojej 10. apoštolskej cesty účasťou na Svetovom stretnutí rodín vo Filadelfii, pričom označil otázky rodiny za „tému dneška“.

PLNÉ ZNENIE prejavu je možné nájsť ::TU::

Po odznení prejavu pápeža Františka, ktorý bol 36-krát prerušený potleskom, sa predseda Snemovne John Boehner s hosťom v mene zhromaždenia rozlúčil. Odprevadil ho do priľahlého Salónu sôch, v ktorom je vystavená aj socha včera kanonizovaného Junípera Serru. Pokračovali do Salónu kupoly, kde Svätý Otec odovzdal ako dar pre Knižnicu Kongresu vzácne vydanie Biblie. Následne pápež a predseda Snemovne v sprievode lídrov Kongresu a niektorých členov pápežského sprievodu vyšli na balkón, z ktorého Svätý Otec požehnal veľký zástup ľudí, zhromaždených na monumentálnom priestranstve National Mall.

Latinskoamerický pápež v španielčine vyjadril poďakovanie a všetkých pozdravil, „najmä najdôležitejších ľudí, ktorými sú deti“. Dodal krátku modlitbu: „Pane, Otče náš a Otec všetkých, žehnaj tento ľud, žehnaj každého z nich, žehnaj ich rodiny, daj každému, čo potrebuje.“ Rovnako poprosil o modlitbu s poznámkou: „Ak je niekto neveriaci alebo sa nemôže modliť, prosím ho, láskavo, aby mi prial všetko dobré.”

Celkom na záver dodal v angličtine: „Thank you very much, and God bless America!“

Vedľa pápeža mávajúceho na rozlúčku stáli John Kerry a hovorca Snemovne Boehner, ktorý sa nemohol zdržať sĺz. So sídlom Kongresu Spojených štátov sa pápež František rozlúčil pod tzv. Pamätnou bránou.

-----------------------------------------------------------------

Zo sídla amerického Kongresu smerovali kroky pápeža Františka vo štvrtok 24. septembra do neďalekého Charitatívneho centra Farnosti sv. Patrika, kde sa uskutočnilo stretnutie s bezdomovcami. Týmto gestom solidarity sa Svätý Otec rozlúčil s Washingtonom pred svojím odletom do New Yorku. Farnosť sv. Patrika je historicky prvou farnosťou Washingtonu, ktorá vznikla v roku 1794 pre zabezpečenie pastorácie írskych staviteľov Bieleho domu a Kapitolu, v súvislosti s predpokladaným premiestnením vládneho sídla USA z Filadelfie do nového hlavného mesta v roku 1800.

V chráme sv. Patrika privítal Svätého Otca rektor kostola. Tu sa uskutočnilo stretnutie pápeža s dvoma stovkami bezdomovcov hlavného mesta, ktorí sú odkázaní na charitatívne služby centra. Príhovor Svätého Otca, prednesený v kastílčine, bol po častiach prekladaný do angličtiny. Prirovnal v ňom tváre prítomných tvári sv. Jozefa, ktorý - ako povedal - musel vo svojom živote čeliť mnohým ťažkým situáciám. Hovoriac o udalostiach okolo narodenia Ježiša Krista pripomenul, že „Boží Syn prišiel na tento svet ako bezdomovec“. Boží Syn teda vedel, čo to znamená začať svoj život bez strechy nad hlavou, povedal pápež a sústredil pozornosť na Jozefove otázky, ktoré si mnohí kladú aj dnes: Prečo sme bezdomovcami, prečo nemáme príbytok, miesto na život? A dodal, že my, čo máme dom, by sme si mali položiť túto otázku: „Prečo títo naši bratia a sestry nemajú dom, prečo títo naši bratia nemajú prístrešie?“

Jozef bol však aj mužom viery, pokračoval pápež. „Viera umožnila Jozefovi nájsť svetlo“ vo chvíli, keď sa všetko zdalo byť tmavé a „vďaka viere bol Jozef schopný ísť vpred“. „Tvárou v tvár nespravodlivým a bolestným situáciám, viera nám prináša svetlo“, rozháňa temnotu, robí nás otvorenými pre prítomnosť Boha v každej chvíli, v každej osobe, povedal a dôrazne poznamenal:

„Neexistuje nijaké sociálne, morálne či iné ospravedlnenie toho, že niekomu chýba príbytok. Je mnoho nespravodlivých situácií, avšak vieme, že Boh trpí s nami a prežíva ich po našom boku. On nás neopúšťa.“

Boh nás podnecuje k láske k blížnemu, ktorá sa rodí z volania Boha, ktorý klope na naše dvere, povedal Svätý Otec a poukázal na modlitbu ako jeden z najúčinnejších spôsobov, ktorým si musíme pomáhať. „V modlitbe neexistujú chudobní a bohatí“, „prvá či druhá trieda“, je tam bratstvo:

„Chcem sa zjednotiť s vami, pretože potrebujem vašu podporu, vašu blízkosť. Chcel by som vás pozvať k spoločnej modlitbe, jedni za druhých, jedni s druhými. Týmto spôsobom si môžeme navzájom pomáhať, aby sme zažívali radosť z toho, že Ježiš je uprostred nás," povedal v príhovore, ktorý prinesieme neskôr, Svätý Otec. Po spoločnej modlitbe Otče náš Svätý Otec prítomným udelil Áronovské požehnanie. Požehnal tiež jedlo a kaplnku zariadenia miestnej diecéznej Charity. Po návrate na nunciatúru sa rozlúčil s jej zamestnancami a odišiel na letisko Andrews Air Force Base. O 16.00 (22.00 nášho času) sa vydá na hodinový let do New Yorku. Tu ukončí program dnešného dňa modlitbou vešpier s kňazmi a rehoľníkmi v Katedrále sv. Patrika.

* * * * *

Slová pápeža Františka bezdomovcom vo Washingtone: „Pripomínate mi sv. Jozefa“

Rád sa s vami stretám. Dobrý deň. Vypočujete si dve kázne, jednu v španielčine a druhú po anglicky. Prvé slovo, ktoré vám chcem povedať je „ďakujem“. Ďakujem vám za vaše privítanie a za vašu snahu, aby sa toto stretnutie mohlo uskutočniť. Myslím tu na osobu, ktorú veľmi milujem, na niekoho, kto je a kto bol v mojom živote veľmi dôležitý. Bol mi podporou a inšpiráciou. On je tým, za kým idem vždy, keď som v ťažkostiach. Pripomínate mi sv. Jozefa. Vaše tváre mi pripomínajú tú jeho.

Jozef musel vo svojom živote čeliť niekoľkým ťažkým situáciám. Jednou z nich bol čas, keď Máriu čakal pôrod, keď mala priviesť na svet Ježiša. Biblia nám hovorí, že «kým boli [v Betleheme], nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci»(Lk 2,6-7).

Biblia to hovorí jasne: nemali pre nich miesta. Predstavujem si Jozefa s jeho manželkou, ktorá má každú chvíľu porodiť dieťa, bez prístrešia, bez domova, bez miesta, kde by mohli zostať. Boží Syn prišiel na tento svet ako ten, čo nemá dom. Boží Syn prišiel ako bezdomovec. Boží Syn vedel, čo to znamená začať svoj život bez strechy nad hlavou. Môžeme si predstaviť, o čom premýšľal Jozef. Ako to, že Boží Syn nemá domov? Prečo sme bezdomovcami, prečo nemáme príbytok? Toto sú otázky, ktoré si mnohí z vás môžu klásť dennodenne a aj si ich kladú. Ako sv. Jozef, môžete sa pýtať: Prečo sme bez strechy nad hlavou, bez domova? A my, čo máme strechu nad hlavou a domov - sú to otázky, ktoré prospejú aj nám: Prečo títo naši bratia a sestry nemajú miesto, kde by mohli žiť? Prečo sú títo naši bratia a sestry bez strechy nad hlavou?

Jozefove otázky sú aktuálne aj dnes. Sprevádzajú všetkých tých, ktorí v priebehu dejín boli a sú bez domu.

Jozef bol človekom, ktorý si kladie otázky. Avšak predovšetkým bol mužom viery. Bola to viera, ktorá dala Jozefovi nájsť svetlo práve vo chvíli, keď sa všetko zdalo byť tmavé. Viera ho podporila uprostred ťažkostí života. Vďaka viere bol Jozef schopný ísť vpred, aj keď sa zdalo, že všetko mu v tom bráni.

Tvárou v tvár nespravodlivým a bolestným situáciám, viera nám prináša svetlo, ktoré rozháňa temnotu. Tak, ako aj u Jozefa, viera nás robí otvorenými pre tichú prítomnosť Boha v každej chvíli nášho života, v každej osobe a v každej situácii. Boh je prítomný v každom jednom z vás, v každom z nás.

Chcem byť veľmi jasný. Neexistuje žiadny dôvod k ospravedlneniu - sociálnemu, morálnemu či inému – na akceptovanie toho, že niekomu chýba príbytok. Sú to nespravodlivé situácie, avšak vieme, že Boh trpí s nami a prežíva ich po našom boku. On nás neopúšťa. Ježiš nielenže chcel byť solidárnym s každým človekom, nielenže chcel, aby nikomu nechýbala jeho spoločnosť, jeho pomoc, jeho láska. On sám sa stotožňoval so všetkými tými, čo trpia, čo plačú, čo znášajú akýkoľvek druh nespravodlivosti. Hovorí nám to jasne: «Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma» (Mt 25,35)

Viera nám dáva spoznať, že Boh je po našom boku, že Boh je uprostred nás a jeho prítomnosť nás podnecuje k láske k blížnemu. Láska k blížnemu sa rodí z volania Boha, ktorý naďalej klope na naše dvere, na dvere všetkých ľudí, aby nás pozval k láske, k súcitu, ku vzájomnej službe.

Ježiš aj naďalej klope na naše dvere, na dvere našich životov. Nerobí to za pomoci mágie, špeciálnych efektov, žiariacich svetiel či ohňostrojov. Ježiš naďalej klope na naše dvere v tvárach našich bratov a sestier, v tvárach našich blížnych, v tvárach tých, čo sú po našom boku.

Drahí priatelia, jeden z najúčinnejších spôsobov, ktorými musíme pomáhať, je modlitba. Modlitba nás spája, robí nás bratmi a sestrami, otvára naše srdcia a pripomína nám nádhernú pravdu, na ktorú niekedy zabúdame. V modlitbe sa my všetci učíme hovoriť: „Otče“, „Otecko“. A keď hovoríme „Otče, Otecko“, učíme sa v sebe navzájom vidieť bratov a sestry. V modlitbe neexistujú bohatí či chudobní, sú tam synovia a dcéry, sestry a bratia. V modlitbe neexistuje prvá či druhá trieda, je tam bratstvo.

Práve v modlitbe naše srdcia nachádzajú silu, aby sa zoči-voči situáciám nespravodlivosti nestali chladnými a necitlivými. V modlitbe nás Boh neustále volá, otvárajúc naše srdcia láske k blížnemu.

Aké je pre nás dobré spoločne sa modliť. Aké dobré je stretávať sa navzájom na tomto mieste, kde sa navzájom vidíme ako bratia a sestry, kde zisťujeme, že sa navzájom potrebujeme. A dnes sa chcem s vami modliť, chcem sa s vami spojiť, lebo potrebujem vašu podporu a vašu blízkosť. Chcel by som vás pozvať k spoločnej modlitbe, jedni za druhých, jedni s druhými. Takto si môžeme navzájom aj naďalej dodávať podporu, ktorá nám pomáha prežívať radosť z toho, že Ježiš je uprostred nás. A nech nám Ježiš pomôže vyriešiť nespravodlivosť, ktorú on poznal ako prvý – nespravodlivosť nemať dom. Chcete sa spoločne pomodliť? Ja začnem v španielčine a vy pokračujte v angličtine. Otče náš...

Pred tým, než od vás odídem, chcel by som vám udeliť Božie požehnanie: «Nech vás žehná Pán a nech vás chráni! Nech vám Pán ukáže jasnú tvár a nech vám je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k vám a daruje vám pokoj!» (Num. 6,24-26). A prosím vás, nezabudnite sa za mňa modliť. Ďakujem! / Preložila: Preklad: Slovenská redakcia VR

* * * * *

-----------------------------------------------------------------

Vatikánsky hovorca páter Federico Lombardi SJ v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas komentoval stredajšiu návštevu pápeža Františka v Bielom dome:

„Privítacia ceremónia v Bielom dome bola extrémne slávnostná a aj extrémne radostná. Jej tónom bola veľká srdečnosť. Bol tam pekný príhovor prezidenta Obamu, ktorý oceňuje osobitne osobnosť pápeža Františka. Práve pre svoje osobnostné črty je vítaný aj u amerického ľudu, a to aj mimo veriacich katolíkov, ktorí v ňom samozrejme vidia vodcu ich náboženskej komunity.

Pápež tiež predniesol pekný príhovor, v perfektnej angličtine. Preukázal svoju srdečnosť, postoj dialógu, bratstva, s ktorým, ako syn emigrantov, prichádza spoznať tento národ zrodený z migrácií.

Pápež sa dotkol viacerých bodov, ako aj životného prostredia, prejavujúc ocenenie pre iniciatívy Obamu v tejto oblasti. Avšak neskrýval ani svoju solidaritu s americkými biskupmi v otázkach týkajúcich sa diskusie o niektorých administratívnych opatreniach, ktoré zdá sa obmedzujú náboženskú slobodu – v zmysle plnej slobody katolíckych inštitúcií – riadiť sa ich princípmi.

Takže bol to príhovor veľmi srdečný, veľmi otvorený a pozitívny, avšak slobodný aj v postrehoch súvisiacich s bodmi, o ktorých sa diskutuje. Istotne perspektíva, s ktorou prichádza pápež je perspektíva veľkého priateľstva, dialógu a aj vôle naučiť sa veľkým cnostiam dejín amerického národa, majstra v demokracii a v obrane slobody.“

V súvislosti so súkromnom stretnutím medzi pápežom Františkom a prezidentom Obamom a o stretnutí delegácií vatikánsky hovorca povedal:

„Trvalo viac než 40 minút. A zase počas rozhovoru delegácií, na ktorom bol prítomný štátny sekretár, sa dotkli niektorých problémov, medzi nimi osobitne problému Kuby a embarga, otázky utečencov a otázky Blízkeho východu.“

-----------------------------------------------------------------

Zdroj: RV SK

Poznámka: Aktualizované 26. 9. 2015

( TK KBS, RV zk, jak, jb; ml ) 20150924055   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]