-----------------------------------------------------------------

Ešte v pondelok večer sa pápež František z kubánskeho mesta Holguín odobral do 150 kilometrov vzdieleného Santiaga de Cuba, kde sa v miestnom seminári sv. Bazila Veľkého v blízkosti mariánskych svätyne El Cobre stretol s Kubánskou biskupskou konferenciou. Po stretnutí spolu zašli do svätyne. Pápež Ffrantišek zotrval pred milostivou sochou Božej Matky s dieťaťom niekoľko minút v tichej modlitbe. Potom stojačky pred patrónkou Kuby, ktorej „obraz nosia Kubánci v srdci“ jej v osobitnej modlitbe zveril budúcnosť národa, keď okrem iného povedal:

„Panna Lásky z El Cobre, patrónka Kuby, Ty si prišla navštíviť náš ľud a chcela si zostať s nami ako Matka a Pani Kuby počas jej cesty dejinami. Tvoje meno a obraz sú vryté v mysli a srdci všetkých Kubáncov, vo vlasti aj mimo domova, ako znamenie nádeje a stred bratského spoločenstva”. Svätý Otec prosil Pannu Máriu aj o ochranu pre rodiny, malé deti a o útechu pre tých, ktorí trpia. A modlil sa najmä za dar zjednotenia a zmierenia: „Matka zmierenia, zhromaždi svoji ľud rozptýlený po celom svete. Urob z kubánskeho národa domov bratov a sestier, aby tento ľud dokorán otvoril svoju myseľ, svoje srdce a svoj život Kristovi, jedinému Spasiteľovi a Vykupiteľovi ...“ Podľa tradície, ktorá kladie za povinnosť Kubáncom, aby pri návšteve národnej svätyne priniesli „Virgen de la Caridad“ kvet, pápež František pred milostivú sochu položil striebornú vázu s kyticu ruží so striebornou stonkou a s keramickými žlto-bielymi lupeňmi a zapálil votívne sviece.

-----------------------------------------------------------------

Duchovným vrcholom kubánskej etapy apoštolskej cesty pápeža Františka sa stala dnešná ranná svätá omša v mariánskej svätyni v El Cobre. Pápežskou návštevou bolo poctené malé mestečko, neďaleko Santiaga de Cuba, aj pred tromi rokmi, keď svätyňu Panny Márie „Virgen de la Caridad“ navštívil ako pútnik pápež Benedikt XVI. pri príležitosti 400. výročia nájdenia milostivej sochy.

Ide o drevenú asi 60 centimetrovú sošku, nájdenú na hladine mora v zátoke Nipe. Rybári, ktorí ju v roku 1606 našli vo vode, objavili pri nej nápis: „Som Panna milosrdnej lásky“. Priniesli ju do baní na ťažbu medi v El Cobre, ktoré sa r. 1684 stalo pútnickým miestom, kam prichádzalo množstvo ľudí vyprosovať slobodu pre otrokov pracujúcich v baniach, ako aj nezávislosť Kuby. Roku 1898 sa tu slávila svätá omša na poďakovanie za oslobodenie ostrova. Roku 1916 pápež Benedikt XV. vyhlásil „Pannu milosrdnej lásky“ za patrónku Kuby. Benedikt XVI. podľa miestnej tradície na znak uctenia podaroval Panne Márii v El Cobre zlatú ružu. Darom pápeža Františka, odovzdaným už v predchádzajúci večer, bola kytica strieborných ruží s keramickými žlto-bielymi lupeňmi.

Votívna svätá omša ku cti Panny Márie bola slávená v španielčine a sprevádzaná slávnostným liturgickým spevom. Po čítaní z Listu Kolosanom (3,12-17) a z Evanjelia podľa Lukáša (1,39-55) o návšteve Panny Márie u Alžbety. Svätý Otec v homílii obrátil pozornosť pútnikov na identitu kubánskeho ľudu, ktorá má svoje korene práve u Panny Márie v El Cobre. Ako povedal, „duša kubánskeho ľudu bola stvárňovaná uprostred bolestí, strát, ktoré neboli schopné uhasiť vieru; tú vieru, ktorá sa udržala živá vďaka mnohým starým mamám.“ „Staré mamy, matky a mnohí iní, ktorí s nehou a citlivosťou boli znamením návštevy - ako Mária -, odvahy, viery, pre svoje vnúčatá, vo svojich rodinách. Udržiavali otvorený priezor, malý ako horčičné zrnko, prostredníctvom ktorého Duch Svätý neustále sprevádzal tento chvejúci sa ľud. A vždy, keď sa pozrieme na Máriu, dokážeme znovu uveriť v revolučnú silu nežnosti a lásky“. Vyslovil pozvanie, platné pre každú generáciu: obnovovať vieru. „Sme pozývaní žiť revolúciu nehy ako Mária, Matka Lásky. Sme pozývaní „vychádzať z domu“, udržiavať oči a srdce otvorené pre druhých. Naša revolúcia prechádza nehou, radosťou, ktorá sa vždy stáva blízkosťou, ktorá sa vždy stáva spolucítením – čo nie je ľútostenie, ale cítenie bolesti spolu s druhým pre oslobodenie – a vedie nás k zainteresovanosti, aby sme slúžili v živote druhých.“

* * * * *

Plné znenie homílie Svätého Otca v El Cobre:

Evanjelium, ktoré sme práve počuli, nás stavia pred dynamiku, ktorú Pán vyvoláva zakaždým, keď nás navštevuje: vyvádza nás z domu. Sú to obrazy, ktoré sme pozvaní kontemplovať viacero ráz. Prítomnosť Boha v našom živote nás nikdy nenechá pokojných, ženie nás neustále do pohybu. Keď nás navštevuje Boh, vždy nás vábi von z domu. Sme navštevovaní, aby sme navštevovali, stretávaní, aby sme stretávali, milovaní, aby sme milovali.

Vidíme tu Máriu, prvú učeníčku. Dievča asi vo veku 15 až 17 rokov, ktorá bola v jednej dedinke Palestíny navštívená Pánom, ktorý jej oznamoval, že sa stane Matkou Spasiteľa. Ďaleko od toho, aby sa považovala za ktovie koho a aby si myslela, že všetci jej budú pomáhať a slúžiť, vychádza z domu a ide slúžiť. Ide pomáhať svojej príbuznej Alžbete. Radosť, ktorá vyviera z poznania, že Boh je s nami, s naším národom, prebúdza naše srdce, uvádza do pohybu naše nohy, „vábi nás von“, vedie nás k deleniu sa o prijatú radosť, delením sa o ňu formou služby, venovaním sa všetkým tým „chúlostivým“ situáciám, ktoré prežívajú naši blízki alebo príbuzní. Evanjelium nám hovorí, že Mária sa ponáhľala, krokom pozvoľným, ale vytrvalým, krokmi, ktoré vedia, kam ísť; sú to kroky, ktoré ani neutekajú, aby na miesto „dorazili“ prirýchlo, a nie sú ani príliš pomalé, že by tam „nedorazili“ vôbec. Ani chvatná, ani mdlá, Mária sa ponáhľa, aby sprevádzala svoju príbuznú, tehotnú v pokročilom veku. Mária, prvá učeníčka, sama navštívená, vyšla na návštevu. A od toho prvého dňa to bolo vždy jej zvláštnou charakteristikou. Bola to žena, ktorá navštívila toľko mužov i žien, detí, starcov, mladých. Vedela navštíviť a sprevádzať mnohé naše národy v dramatických stavoch ich zrodu; chránila zápas všetkých tých, ktorí trpeli kvôli obrane práv svojich detí. A teraz, neprestáva nám prinášať Slovo života, svojho Syna, nášho Pána.

Aj tieto kraje boli navštívené jej materskou prítomnosťou. Kubánska vlasť sa zrodila a rástla v horlivej oddanosti Láskavej Panne (Virgen de la Caridad). „Ona dala vlastnú a osobitnú formu kubánskej duši – napísali biskupi tejto krajiny – vzbudzujúc v srdci Kubáncov najvyššie ideály lásky k Bohu, k rodine a vlasti.”

Potvrdzujú to aj vaši krajania spred sto rokov, keď žiadali pápeža Benedikta XV. o vyhlásenie Láskavej Panny za Patrónku Kuby, a napísali: „Ani nešťastia, ani straty nie sú schopné uhasiť vieru a lásku, ktorú náš katolícky ľud vyznáva tejto Panne, ale naopak, v najväčších životných zvratoch, keď bola veľmi blízko smrť alebo sa približovala beznádej, vždy povstala ako svetlo, ktoré rozháňa každé nebezpečenstvo, ako rosa, ktorá utešuje ... vízia tejto požehnanej Panny, v plnom zmysle kubánskej, ... pretože takto ju milovali naše nezabudnuteľné matky, takto ju velebia naše manželky.” Takto to napísali pred sto rokmi.

V tejto svätyni, ktorá uchováva pamäť svätého veriaceho Božieho ľudu, kráčajúceho na Kube, Mária je uctievaná ako Matka Lásky. Odtiaľto chráni naše korene, našu identitu, aby sme nezišli na cesty zúfalstva. Duša kubánskeho ľudu, ako sme práve počuli, bola stvárňovaná uprostred bolestí, strát, ktoré neboli schopné uhasiť vieru; tú vieru, ktorá sa udržala živá vďaka mnohým starým mamám, ktoré naďalej udržiavali, v domácej každodennosti, živú prítomnosť Boha; prítomnosť Otca, ktorý oslobodzuje, posilňuje, uzdravuje, dodáva odvahu a je bezpečným útočiskom a znamením nového vzkriesenia. Staré mamy, matky a mnohí iní, ktorí s nehou a citlivosťou boli znamením návštevy - ako Mária -, odvahy, viery, pre svoje vnúčatá, vo svojich rodinách. Udržiavali otvorený priezor, malý ako horčičné zrnko, prostredníctvom ktorého Duch Svätý neustále sprevádzal tento chvejúci sa ľud.

A „vždy, keď sa pozrieme na Máriu, dokážeme znovu uveriť v revolučnú silu nežnosti a lásky“ (Evangelii gaudium, 288).

Z generácie na generáciu, deň za dňom sme pozývaní obnovovať našu vieru. Sme pozývaní žiť revolúciu nehy ako Mária, Matka Lásky. Sme pozývaní „vychádzať z domu“, udržiavať oči a srdce otvorené pre druhých. Naša revolúcia prechádza nehou, radosťou, ktorá sa vždy stáva blízkosťou, ktorá sa vždy stáva spolucítením – čo nie je ľútostenie, ale cítenie bolesti spolu s druhým pre oslobodenie – a vedie nás k zainteresovanosti, aby sme slúžili v živote druhých. Naša viera nás vyvádza z domu ísť v ústrety druhým, aby sme sa delili o radosti a bolesti, nádeje a sklamania. Naša viera nás vyvádza von z domu, aby sme navštevovali chorého, väzňa, toho, kto plače, ale sa aj vedeli smiať s tým, ktorý sa smeje, tešiť sa z radostí blížnych. Ako Mária chceme byť Cirkvou, ktorá slúži, ktorá vychádza z domu, ktorá vychádza zo svojich chrámov, vychádza zo svojich sakristií, aby sprevádzala život, podopierala nádej, bola znamením jednoty ľudu, šľachetného a dôstojného. Ako Mária, Matka Lásky, chceme byť Cirkvou, ktorá vychádza z domu, aby stavala mosty, rúcala múry, zasievala zmierenie.

Ako Mária chceme byť Cirkvou, ktorá vie sprevádzať všetky „chúlostivé“ situácie nášho ľudu, byť angažovaní v živote, v kultúre, v spoločnosti, neskrývajúc sa, ale kráčajúc s našimi bratmi, všetci spoločne. Všetci spoločne, slúžiac, pomáhajúc. Všetci, deti Božie, deti Márie, deti tejto šľachetnej kubánskej zeme.

Toto je naša najvzácnejšia „meď“ [pozn.: svätyňa El Cobre je pomenovaná podľa bane na meď], toto je naše najväčšie bohatstvo a najlepšie dedičstvo, ktoré môžeme zanechať: ako Mária sa učiť vychádzať z domu na chodníky návštevy. A učiť sa modliť s Máriou, pretože jej modlitba je naplnená spomienkou a vďakou; je to pieseň Božieho ľudu, kráčajúceho dejinami. Je živou spomienkou, že Boh je uprostred nás; je trvalou spomienkou, že Boh zhliadol na poníženosť svojho ľudu, ujal sa svojho služobníka ako sľúbil našim otcom a ich potomstvu naveky. / Preložila: Slovenská redakcia VR

* * * * *

Pápežovi Františkovi sa v závere eucharistického slávenia za návštevu národnej svätyne poďakoval arcibiskup Santiaga Mons. García Ibánez. Svätý Otec po požehnaní, celkom na rozlúčku zaprial Kubáncom k 100. jubileu vyhlásenia Panny Márie za patrónku ostrova: „Prajem vám šťastlivý jubilejný rok. Nech vás Panna Mária žehná a dáva každému z vás to, po čom najviac túži a čo najviac potrebuje. A nezabudnite sa modliť za mňa. Ďakujem.“

-----------------------------------------------------------------

Do asi 20 km vzdialenej katedrály sa na stretnutie s rodinami presunul Svätý Otec autom, pričom pri bráne mesta Santiago de Cuba prestúpil do papamobilu, aby pozdravoval ľudí lemujúcich ulice, ktorými prechádzal. Katedrála v Santiagu je zasvätená Nanebovzatej Panne Márii. Chrám s dvoma vežami, s jednou bielou a druhou žltou, bol postavený na začiatku XIX. storočia. Krypta katedrály uchováva pozostatky Diega Velázqueza, zakladateľa mesta (1514) a prvého guvernéra ostrova. Svätého Otca pri oltári katedrály privítal arcibiskup García Ibánez, spolu s jednou rodinou, reprezentujúcou rodiny Kuby. Po prečítaní úryvku o svadbe v Káne, z Jánovho evanjelia (2,1-11) sa ujal slova Svätý Otec. Začal vyjadrením vďačnosti a ocenenia: „Vďaka vám, kubánske rodiny, vďaka, Kubánci, že ste mi v týchto dňoch umožnili cítiť sa ako v rodine, že ste mi umožnili cítiť sa ako doma. ... Toto stretnutie s vami je ako ‚čerešnička na torte‘. Uzatvárajúc túto moju návštevu stretnutím s rodinami je dôvodom pre vzdávanie vďaky Bohu za ‚teplo‘, ktoré vyžaruje z ľudí, ktorí vedia prijať, ktorí vedia objať, ktorí vedia vytvoriť pocit domova. Ďakujem všetkým Kubáncom.“

Na záver s pohľadom zameraným na Filadelfiu a synodu o rodine vo Vatikáne pápež František poprosil prítomné kubánske rodiny o modlitbu: „O niekoľko dní sa zúčastním spoločne s rodinami sveta na Svetovom stretnutí rodín, a o menej než mesiac na biskupskej synode, ktorej témou je rodina. Pozývam vás k modlitbe. Prosím vás, aby ste sa modlili na tieto úmysly, aby sme si všetci vedeli pomáhať v starostlivosti o rodinu, aby sme vedeli ďalej objavovať Emanuela, čiže Boha, ktorý žije uprostred svojho ľudu, vytvárajúc si z každej rodiny a zo všetkých rodín svoj príbytok. Rátam s vašou modlitbou. Ďakujem.“

* * * * *

„Sme rodina. A keď je človek v rodine, cíti sa doma.“ Týmito slovami začal Svätý Otec svoj príhovor na stretnutí s rodinami v katedrále v Santiagu v utorok 22. septembra. Pokračoval vrúcnymi vyjadrením vďačnosti a ocenenia: „Vďaka vám, kubánske rodiny, vďaka, Kubánci, že ste mi v týchto dňoch umožnili cítiť sa ako v rodine, že ste mi umožnili cítiť sa ako doma. ... Toto stretnutie s vami je ako ‚čerešnička na torte‘. Uzatvárajúc túto moju návštevu stretnutím s rodinami je dôvodom pre vzdávanie vďaky Bohu za ‚teplo‘, ktoré vyžaruje z ľudí, ktorí vedia prijať, ktorí vedia objať, ktorí vedia vytvoriť pocit domova. Ďakujem všetkým Kubáncom.“ Ďalej Svätý Otec nadviazal na čítaný úryvok z Jánovho evanjelia (2,1-11), ktorý predstavuje Ježiša počas jeho prvej verejnej udalosti na svadbe v Káne. Išlo teda o sviatok, slávnosť rodiny, na ktorej sa zúčastnila aj Mária, jeho Matka a niektorí z jeho učeníkov.

Ako povedal, „svadby sú špeciálne okamihy v živote mnohých ľudí. Pre tých, čo sú skôr ‚veteráni‘, rodičia, starí rodičia, sú príležitosťou zbierať plody“ toho, čo zasiali. Vidieť ako deti dospievajú a že si budú môcť založiť vlastnú rodinu, to dáva do duše radosť. Je to príležitosť vnímať, „že všetko, o čo sa snažili, stálo za to“. „Sprevádzať svoje deti, podporovať ich, povzbudzovať ich, aby sa dokázali rozhodnúť budovať svoje životy, založiť svoju rodinu, to je veľká úloha pre rodičov. A na druhej strane je tu radosť novomanželov. Celá budúcnosť, ktorá sa začína, všetko má ‚príchuť‘ nového domova, nádeje. Na svadbe sa vždy stretávajú minulosť, ktorú dedíme a budúcnosť, ktorá nás čaká. Je tu pamäť a nádej. Vždy sa otvára príležitosť ďakovať za všetko to, čo nám umožnilo prísť až k dnešku s tou istou láskou, ktorú sme dostali.“

A Ježiš začína svoje verejné účinkovanie práve na svadbe - zdôraznil Svätý Otec. „Vstupuje do tejto histórie sejby a zberu, snov a hľadania, úsilia a námah, náročnej práce, ktorá preorala zem, aby priniesla ovocie. Ježiš začína svoj verejný život v rámci rodiny, v lone domáceho krbu. A neustále vstupuje aj do našich rodín, naďalej je ich súčasťou. Páči sa mu zaujať miesto rodine.“ Pápež pokračoval zaujímavým konštatovaním, že Ježiš často navštevoval rôznych ľudí u nich doma, pri obedoch či večerách. Bolo to pre neho obľúbené miesto pre ohlasovanie Božieho plánu. Tu spomenul jeho priateľov, Martu a Máriu, ale aj verejných hriešnikov ako Zachej. Rovnako do domov posielal aj svojich učeníkov, keď ich poslal ohlasovať zvesť o Božom kráľovstve.

Svätý Otec hovoriac o skúsenostiach zo svojej predchádzajúcej diecézy spomenul, akou dôležitou chvíľou je pre rodinu večer, keď sa všetci vrátia domov, keď sú spolu, rozprávajú sa, chystajú večeru, robia úlohy. Povzbudil rodiny, že do týchto chvíľ, v ktorých nechýba únava po celom dni, chce vstúpiť Ježiš, aby pomohol „odhaliť Ducha žijúceho a pôsobiaceho v našich rodinách“. Pripomenul, že toto je prostredie, kde sa učíme bratstvu, solidarite, odpusteniu, zahadzovaniu masiek, učíme sa prijať a vážiť si život a učíme sa, „že každý potrebuje tých druhých, aby mohol napredovať“.

Pápež následne s vážnosťou konštatoval, že v mnohých kultúrach sa dnes vytrácajú, miznú tieto rodinné chvíle, pomaly má všetko tendenciu separovať sa, izolovať, je málo spoločných chvíľ, keď sme spolu, zjednotení v kruhu rodiny. A dodal: „Potom nevieme čakať, nevieme prosiť o dovolenie či poprosiť o odpustenie, ani povedať ďakujem, pretože dom je prázdny. Nie prázdny bez ľudí, ale prázdny na vzťahy, na ľudské kontakty, prázdny na stretnutia medzi rodičmi, deťmi, starými rodičmi, vnúčatami, bratmi.“

Bez rodiny, bez tepla domova sa život stáva prázdnym, pokračoval Svätý Otec. „Začínajú chýbať siete, ktoré nás podporujú v ťažkostiach, tie siete, ktoré nás živia v našom každodennom živote, a motivujú k zápasu za prosperitu. Rodina nás chráni pred dvoma aktuálnymi fenoménmi, dvoma vecami, ktoré sa dnes dejú: fragmentácia, čiže rozdelenosť, a odosobnenie, anonymita masy. V oboch prípadoch sa ľudia stanú izolovanými jedincami, ľahko manipulovateľnými a ovládateľnými.“ A to sa potom prenáša na celú spoločnosť, dodal pápež.

„Rodina je školou ľudskosti, školou, ktorá učí dať srdce v prospech potrieb druhých, byť pozornými na život druhých. ... Napriek mnohým ťažkostiam, ktoré postihujú naše rodiny vo svete, nezabudnite, prosím, na toto: rodiny nie sú problémom, sú v prvom rade príležitosťou.“ Z toho podľa jeho slov vyplýva povinnosť starať sa o rodinu, chrániť ju, sprevádzať. Svätý Otec poukázal aj na to, že veľa sa diskutuje o budúcnosti, o tom, aký svet chceme zanechať našim deťom. Odpoveď je podľa jeho slov táto: „Zanechajme im svet s rodinami.“ Hoci určite neexistuje žiadna dokonalá rodina, to ale neznamená, že rodiny nie sú odpoveďou na zajtrajšok. „Boh nás povzbudzuje k láske a láska sa vždy zaujíma o ľudí, ktorých miluje.“ Svätý Otec v tejto súvislosti spomenul aj svoj zvyk požehnávať počas stredajších audiencií mamičky čakajúce dieťa, so žičením, aby bolo zdravé a zdarne rástlo.

Svoj príhovor ukončil pápež František odkazom na Eucharistiu. Nazval ju večerou Ježišovej rodiny, ktorá sa schádza, aby počúvala jeho slovo a živila sa jeho telom. Ježiš je chlieb života našich rodín, ktoré sýti svojou láskou, posilňuje ich vieru a pomáha kráčať s nádejou vo všetkých okolnostiach života. Napokon s pohľadom zameraným na Filadelfiu a synodu o rodine vo Vatikáne pápež František poprosil prítomné kubánske rodiny o modlitbu: „O niekoľko dní sa zúčastním spoločne s rodinami sveta na Svetovom stretnutí rodín, a o menej než mesiac na biskupskej synode, ktorej témou je rodina. Pozývam vás k modlitbe. Prosím vás, aby ste sa modlili na tieto úmysly, aby sme si všetci vedeli pomáhať v starostlivosti o rodinu, aby sme vedeli ďalej objavovať Emanuela, čiže Boha, ktorý žije uprostred svojho ľudu, vytvárajúc si z každej rodiny a zo všetkých rodín svoj príbytok. Rátam s vašou modlitbou. Ďakujem.“

V závere stretnutia s rodinami v katedrále Svätý Otec spontánne dodal niekoľko slov na rozlúčku: „Lúčim sa s vami a ďakujem za prijatie, za srdečnosť, vďaka. Kubánci sú skutočne príjemní, dobrosrdeční a dajú človeku cítiť s ako doma. Ďakujem mnohokrát. A chcel by som povedať slovo nádeje. Slovo nádeje, ktoré kiež nás vedie otočiť hlavu smerom vzad a smerom vpred. Pri pohľade vzad: pamäť. Pamätať na tých, ktorí nás priviedli k životu, a osobitne pamätať na starých rodičov. Veľký pozdrav pre starých rodičov... Nezanedbávajme starých rodičov. Starí rodičia sú našou živou pamäťou. A s pohľadom smerom vpred: deti a mladí ľudia, ktorí sú silou národa. Národ, ktorý sa stará o svojich starých rodičov a ktorý sa stará o svoje deti a mladých, má víťazstvo zaistené.

Nech vás Boh žehná. A dovoľte mi udeliť vám požehnanie, avšak pod jednou podmienkou: musíte trochu priplatiť. Prosím vás, aby ste sa za mňa modlili. Toto je tá podmienka. (požehnanie) Dovidenia a ďakujem!“

* * * * *

Stretnutie s rodinami ukončila spoločná modlitba Otče náš. Pápež František udelil požehnanie nielen všetkým prítomným rodinám, ale celému 400-tisícovému mestu Santiago de Cuba a v sprievode arcibiskupa vyšiel na priestranstvo pred katedrálou, aby pozdravil tam zhromaždených veriacich. Následne sa papamobilom presunul na letisko. V rámci rozlúčkového ceremoniálu na medzinárodnom letisku v Santiagu de Cuba sa pápež ešte na krátko stretol s prezidentom Raúlom Castrom a po náležitých oficialitách a pozdrave delegácií sa krátko pred 12.30 miestneho času (u nás 18.30) vydal na tri a pol hodinový let do Washingtonu.

Pápeža Františka po prílete o 16. hodine miestneho času (22.00 nášho) ešte na palube lietadla A330 spoločnosti Alitalia pozdravia apoštolský nuncius v Spojených štátoch Mons. Carlo Maria Viganó a šéf protokolu. Priamo na vojenskom letisku Andrews ho privíta prezident Barack Obama s manželkou, čo však nebude sprevádzané oficialitami, nakoľko privítací ceremoniál je na programe ďalšieho dňa, keď americký prezident Obama prijme pápeža Františka v Bielom dome vo Washingtone. Z letiska sa pápež presunie do sídla apoštolskej nunciatúry, ktorá bude jeho rezidenciou až do štvrtka, keď Svätý Otec odletí do New Yorku.

-----------------------------------------------------------------

„Vďaka všetkým Kubáncom! Srdečná vďaka!“ Tieto slová zanechal pápež František na Twitteri pri odlete z letiska „Antonia Macea“ v Santiagu de Cuba v utorok z 22. septembra o 12.30 miestneho času (u nás 18.30), keď sa vydal na tri a pol hodinový let do Washingtonu, kde pokračuje jeho 10. apoštolská cesta.

Vatikánsky hovorca páter Fedrico Lombardi SJ na konci tretieho dňa apoštolskej návštevy Kuby komentoval celkový odkaz pápeža Kubáncom. Zdôraznil, že Svätý Otec túži šíriť dialóg a zmierenie, dôkazom čoho je aj jeho dôležitý príspevok k vzájomnému zbližovaniu medzi Kubou a USA. Ako povedal, pápež tu uprednostňuje hovoriť o „procese“, teda o niečom, čo musí pokračovať. Odpovedajúc na otázku týkajúcu sa embarga USA voči Kube zdôraznil, že pozícia Cirkvi bola vždy odsudzujúca.

V súvislosti s problémom rešpektovania ľudských práv uviedol, že pápež František pri tejto ceste jasne hovoril o ideológiách, ktoré neberú do úvahy konkrétnu osobu a ľudskú dôstojnosť. Misiou pápeža na Kube bola podľa neho silná skúsenosť Cirkvi, ako aj apel na aktívnu prítomnosť kresťanov v spoločnosti s ohľadom na spoločné dobro. Podľa slov vatikánskeho hovorcu Svätý Otec bol veľmi spokojný a vďačný kubánskemu ľudu za jeho radostné a vrúcne prijatie.

V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas páter Lombardi hovoril aj o včerajšej svätej omši v diecéze Holguín, ktorú dovtedy ešte žiadny pápež nenavštívil. Zúčastnilo sa na nej najmenej 150-tisíc ľudí. Páter Lombardi osobitne vysvetlil význam sviatku sv. Matúša pre pápeža Františka:

„Pápež zvykne pripomínať, že práve pri príležitosti sviatku sv. Matúša zažil vo svojej mladosti rozhodujúcu duchovnú skúsenosť, keď sa cítil byť povolaný nasledovať Ježiša, ktorý ho volal osobne, ktorý mu hľadel do očí. Tak ako hovorí evanjelium, zahľadel sa Matúšovi do očí a získal tak jeho obrátenie. Pápež tým, že sa o tom zmienil, čo istotne prežíval osobne, zdôraznil hodnotu kresťanského povolania ako stretnutia s Pánom, ako východiskový bod misie, pre ktorú sa všetci musia cítiť zodpovední nasadiť sa v Cirkvi a v spoločnosti. Pápež sa tiež zmienil – a toto je veľmi dôležité – o skúsenosti misijných domov, o jednej z foriem, prostredníctvom ktorých Cirkev na Kube žije kapilárnym spôsobom svoju kreatívnu prítomnosť. Prostredníctvom malých komunít, kde sa slávi Eucharistia, kde sa vysvetľuje Božie slovo a kde je vzájomné povzbudzovanie k napredovaniu v kresťanskom živote.“

Tak ako sa premenil životný príbeh sv. Matúša, môže sa premeniť aj príbeh Kuby. Práve túto nádej posilnil Svätý Otec svojou návštevou, dodáva vatikánsky hovorca:

„Pápež nielen v tomto príhovore, ale aj v iných, vyslovil vždy silné povzbudenie k dôvere, k tomu, aby sa človek nenechal odradiť. Tak ako to vždy hovorí osobitne mladým: nestraťte nádej, „nenechajte si ukradnúť nádej“. A toto je v krajine, ktorá istotne má svoje problémy, svoje skúšky, svoje biedy, osobitne dôležitým posolstvom.“

-----------------------------------------------------------------

Zdroj: RV SK

( TK KBS, RV jak, zk; ml ) 20150922043   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]