Kuba 20. septembra (RV) Na záver slávenia nedeľnej svätej omše 20. septembra na Námestí revolúcie v Havane sa Svätý Otec František spolu s polmiliónovým zhromaždením pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. V príhovore pred ňou osobitne spomenul mierový proces v Kolumbii a vyjadril svoju podporu úsiliu o zmierenie v tejto krajine ťažko skúšanej vnútornými rozdeleniami a násilím. Prítomných veriacich opakovane povzbudil, aby sa učili od Márie mať srdce bdelé a pozorné na potreby druhých. Pozval ich položiť všetky svoje starosti ku Kristovmu Srdcu. -----------------------------------------------------------------
Ďakujem kardinálovi Jaimemu Ortegovi y Alamino, arcibiskupovi Havany za jeho bratské slová, ako aj mojim bratom biskupom, kňazom, rehoľníkom a veriacim laikom. Pozdravujem aj pána prezidenta a všetky prítomné autority.
V evanjeliu sme počuli, ako mali učeníci strach pýtať sa Ježiša, keď hovoril o svojom utrpení a o svojej smrti. Desilo ich to a nemohli pochopiť myšlienku, že Ježiša budú vidieť trpieť na kríži. Aj my sme pokúšaní vyhýbať sa našim krížom a krížom druhých, vzdialiť sa od toho, kto trpí. Na záver svätej omše, v ktorej sa nám Ježiš nanovo daroval s jeho telom a krvou, obráťme teraz náš pohľad na Pannu, našu Matku. A prosme ju, aby nás učila stáť v blízkosti krížu nášho brata, ktorý trpí. Aby sme sa učili vidieť Ježiša v každom človeku, malátnom na ceste života; v každom hladnom a smädnom, v tom, ktorý je nahý alebo vo väzení alebo chorý. Spolu s Matkou, pod krížom, môžeme pochopiť, kto je skutočne „väčší“, a čo znamená byť zjednotený s Pánom a mať účasť na jeho sláve.
Učme sa od Márie mať srdce bdelé a pozorné voči potrebám druhých. Ako nás to učila na svadbe v Káne, buďme pohotoví v malých detailoch života, a neprestávajme sa modliť jedni za druhých, aby nikomu nechýbalo víno novej lásky, radosti, ktorú nám ponúka Ježiš.
V tejto chvíli sa cítim byť povinný obrátiť svoje myšlienky smerom k milovanej zemi Kolumbie, „uvedomujúc si rozhodujúcu dôležitosť prítomného okamihu, v ktorom sa, s obnoveným úsilím a pohýnaní nádejou, jej deti usilujú vybudovať pokojamilovnú spoločnosť“. Nech krv, vyliata tisíckami nevinných počas mnohých desiatok rokov ozbrojeného konfliktu, zjednotená s Krvou Ježiša Krista na kríži, podopiera každé úsilie, ktoré sa vynakladá, aj na tomto peknom ostrove, kvôli definitívnemu zmiereniu. A nech sa tak dlhá noc bolesti a násilia, za ochotného prispenia všetkých Kolumbijčanov, môže zmeniť v nikdy nezapadajúci deň svornosti, spravodlivosti, bratstva a lásky, v rešpektovaní inštitúcií a štátneho a medzinárodného práva, aby bol mier trvalý. Prosím vás, nemôžeme si dovoliť ďalšie zlyhanie na tejto ceste pokoja a zmierenia. Ďakujem Vám, pán prezident, za všetko čo robíte v tomto diele zmierenia.
Teraz vás prosím zjednotiť sa so mnou v modlitbe k Márii, aby sme vložili všetky naše obavy a snahy do Kristovho Srdca. A zvlášť ju prosme za tých, ktorí stratili nádej a nenachádzajú motívy na pokračovanie v zápase; za tých, čo trpia kvôli nespravodlivosti, opustenosti a samote; modlime sa za starých, chorých, deti a mladých, za všetky rodiny, ktoré sú v tiesni, aby Mária osušila ich slzy, aby ich utešila svojou láskou Matky, obnovila ich nádej a radosť. Svätá Matka, zverujem ti tieto deti Kuby: nikdy ich neopúšťaj!
-----------------------------------------------------------------
Preložila: Slovenská redakcia VR
