Vatikán/USA 5. septembra (RV) Prídem do USA, aby som bol „blízko k ľuďom“ a pomohol im na „ceste životom“. Týmito slovami počas videokonferencie vysielanej včera večer (nášho času v noci) americkou televíznou stanicou ABC vyjadril pápež František, v akom duchu sa pripravuje na apoštolskú cestu, ktorá sa uskutoční od 22. do 27. septembra. Tváre, ktoré bolo vidieť na obrazovke počas priameho prenosu z Chicaga, Los Angeles, či Texasu, neboli zahalené aurou úspechu, ani ich výpovede sa nezdali byť žiarivými americkými spotmi. Svätý Otec počúval a žehnal chudobných, študentov škôl pre marginalizovaných, obyvateľov azylových domov pre bezdomovcov, prisťahovalcov. Im pápež vyjadril svoje pocity krátko pred návštevou a hovoril o dôvode veľkej cesty, ktorá ho zavedie do Bieleho domu a OSN:„Som v službách všetkých cirkví a všetkých mužov a žien dobrej vôle. Pre mňa je veľmi dôležitá jedna vec, a to blízkosť. Pre mňa je ťažké necítiť sa blízko k ľuďom. Naopak, keď sa priblížim k ľuďom, ako to urobím u vás, je mi ľahšie pochopiť ich a pomôcť im na ceste života. Preto je veľmi dôležitá táto cesta, aby som mohol byť bližšie pri vás na vašej ceste históriou.“
Valery Herrera, študentka školy pre marginalizovaných v Chicagu, ktorú vedú jezuiti, odhalila pápežovi tvrdosť svojho života bojujúc s ochorením kože, ale aj radosť, ktorú jej poskytuje hudba a plán stať sa farmaceutkou. Potom sa opýtala: „Čo sa očakáva od nás mladých ľudí?“ Dve veci, odpovedal František. Po prvé, „aby mladí ľudia nikdy nekráčali životom sami,“ ale „správne sprevádzaní“, „s Ježišom a Máriou za ruku“. A po druhé, aby kráčali s odvahou:
„Viete, aké je smutné vidieť mladého človeka, ktorý nemá odvahu? Je to smutný mladý človek, mladý s tvárou zarmútenou, mladý bez humoru. Odvaha vám dá radosť a radosť vám dá nádej, čo je Boží dar, samozrejme. Je pravda, že na ceste života sú ťažkosti, mnohé. Nebojte sa ťažkostí! Buďte opatrní, majte sa na pozore, ale nebojte sa. Máte silu, aby ste ich prekonali. Nenaľakajte sa, nezastavte sa.“
Na životný príbeh mladej matky pápež reagoval hrejivými slovami povzbudenia:
„Si statočná žena, pretože si bola schopná priniesť tieto dve dcéry na svet. Mohla si ich zabiť vo svojom lone, ale mala si úctu k životu, ktorý rástol v tvojom vnútri, a za toto ťa Boh odmení. Nemusíš sa hanbiť, kráčaj s hrdosťou: ‚Nezabila som svoje deti, priniesla som ich na svet.‘ Blahoželám ti a Boh nech ťa žehná.“
Televízne spojenie sa presunulo aj na juh, do Texasu, kde je prach rozpálenej a vyschnutej zeme oázou vyhľadávanou tisícami migrantov, ktorí prekračujú hranice. Jeden z nich, Ricardo, ktorý sa prisťahoval pred štyrmi rokmi, rozprával pápežovi Františkovi, ako sa musel stať zrelým mužom a hlavou domu už vo veku 16 rokov, z dôvodu úrazu, ktorý utrpel jeho otec. Bojoval so všetkými problémami, ktoré existujú vo svete, ako sú chudoba, vzdelávací systém, imigrácia. Opýtal sa, aké je riešenie týchto problémov? Svätý Otec odpovedal, že keď pozerá na toľkú nespravodlivosť života, myslí na najväčšiu nespravodlivosť dejín, na kríž Ježiša, ktorý sa narodil na ulici, narodil sa ako bezdomovec, a myslí na jeho mlčanie na kríži. V tomto tichu, ako povedal pápež, možno pochopiť všetky drámy sveta, avšak zopakoval, že „využívanie jedných druhými, nie je cestou“:
„Všetci sme stvorení pre ‚sociálne priateľstvo‘. Všetci máme zodpovednosť voči všetkým. Nikto nemôže povedať: ‚Moje zodpovednosť siaha potiaľto‘. Všetci sme zodpovední za všetkých, pomáhajúc si tak, ako každý môže. Sociálne priateľstvo je dôvod, pre ktorý nás Boh stvoril. Hovoriac futbalovou rečou by som mohol povedať, že sa hrá zápas medzi ‚sociálnym priateľstvom‘ a ‚sociálnym nepriateľstvom‘. A voľbu musí urobiť každý z nás vo svojom srdci a my musíme napomôcť, aby bola táto voľba urobená so srdcom.“
