[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 08. 03. 2021   Meniny má Alan; Alana       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  marec  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Pápež František v Iraku
Cesta rehoľného povolania
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Svätý Otec František k Bolívii - 2. a 3. deň medzinárodnej apoštolskej cesty
P:3, 10. 07. 2015 21:04, ZAH



Santa Cruz 10. júla (RV) Vo štvrtok popoludní, druhý deň pápežovho pobytu v Bolívii, boli v programe dva body. Najskôr sa stretol s kňazmi a zasvätenými osobami v saleziánskom centre v Santa Cruz, a potom vystúpil na svetovom stretnutí predstaviteľov skupín neformálnej ekonomiky, tzv. ľudových hnutí. V piatok potom navštívil väznicu, stretol sa s biskupmi Bolívie a s krajinou sa rozlúčil. Po tejto ceste ho čaká posledná etapa - v Paraguaji. Prinášame zhrnutie ďalších dní návštevy.

-----------------------------------------------------------------

Nie sme svedkami ideológie, ale Ježišovho milosrdenstva, ktoré nám umožňuje priblížiť sa k bolesti ľudí. Toto je jedna z myšlienok z príhovoru pápeža Františka kňazom, rehoľníkom, rehoľným sestrám a seminaristom na štvrtkovom stretnutí v škole saleziánov dona Bosca v Santa Cruz, kde ho s veľkou radosťou a nadšením prijalo asi štyritisíc zástupcov zasvätených.

Uskutočnilo sa šestnástej hodine miestneho času, čo u nás vzhľadom na časový posun 6 hodín predstavuje 22. hodinu. Malo formu Bohoslužby slova, ktorú otvoril Mons. Roberto Bordi OFM, poverený v rámci biskupskej konferencie starostlivosťou o kňazov, rehoľníkov a ostaných zasvätených. Hovoril o postupujúcom sekularizme, kríze rodiny, korupcii, obchodovaní s drogami, chudobe, politických a ideologických konfliktoch, ale to všetko s vedomím, že dobro je silnejšie ako zlo, a práve to označil za aktuálne výzvy, adresované prítomným.

Traja vybraní zástupcovia z ich radov, páter Crispin, sestra Gabriela a seminarista Damian predstavili v stručnom svedectve svoju cestu k povolaniu, ale tiež to, ako na nej napredujú napriek prekážkam a za pomoci spoločenstva. Pápež František každého z nich pozorne počúval a s vďačnosťou objal.

Súčasťou večerného programu boli spevy, modlitby a po čítaní z Markovho evanjelia (10,46-52) o uzdravení slepca pri Jerichu sa prítomným prihovoril Svätý Otec, ktorý pripravený text často prerušoval spontánnymi vsuvkami a spomienkami, čo poslucháči oceňovali búrlivým potleskom.

Svätý Otec vo svojom v poradí jedenástom príhovore z celkového predpokladaného počtu 22 v rámci návštevy troch latinskoamerických krajín uviedol tri reakcie Ježišových nasledovníkov zoči-voči bolesti Bartimeja. Prvý idúc okolo zostáva ľahostajný, nedotýka sa ho to, je zvyknutý na nespravodlivosť. Má „srdce obrnené, uzamknuté, stratil schopnosť pozastavovať sa a teda aj schopnosť meniť veci. Koľkí ľudia, čo nasledujú Ježiša prechádzajú týmto nebezpečenstvom.“ Myslia si, že nasledujú Ježiša, ale nenechajú sa zaťahovať do problémov trpiacich bratov. A život sa stáva vyprahnutým.

Svätý Otec varoval pred touto „spiritualitou paberkovania“ , ktorú prirovnal k neustálemu prepínaniu televíznych kanálov, tzv. zappingu. Varoval pred spiritualitou tých, čo idú za poslednými novinkami, posledným bestsellerom, ale nedokážu mať kontakt, vytvárať vzťahy, nechať sa vtiahnuť...

Druhý postoj voči volaniu Bartimeja je postoj toho, kto mu nariaďuje, aby bol ticho, aby nerušil. To sú tí, ktorí stále vyčítajú: biskupi, kňazi, sestry, pápež... hroziaci ukazovákom, povedal Svätý Otec. To je postoj tých, ktorí stojac pred Božím ľudom neustále kárajú, nevrlo napomínajú, hovoria, aby bol ticho. „Dajte im trochu nežnosti, prosím, vypočujte si ich, povedzte im, že ich Ježiš miluje ...“

„To je dráma izolovaného svedomia tých, ktorí si myslia, že Ježišov život je iba pre tých, čo sú presvedčení, že sú spôsobilí, ale vo svojom vnútri prechovávajú hlboké pohŕdanie veriacim Božím ľudom.“ „Zdalo by sa spravodlivé nájsť priestor len pre ‚oprávnených‘, pre istú ‚kastu odlišných‘, ktorá sa pomaly oddeľuje, líšiac sa od svojho ľudu. Vytvorili identitu vecou nadradenosti: nie sú pastiermi, ale kapitánmi“. A tento postoj „ich vzďaľuje nielen od volania svojho ľudu, od jeho sĺz, ale predovšetkým od dôvodu pre radosť. Smejte sa s tými, ktorí sa smejú, plačte s tými, ktorí plačú, to je súčasťou tajomstva kňazského srdca a zasväteného srdca.“

Napokon, ako povedal pápež František, sú tu tí, ktorí milujú Ježiša, ktorí sa zastavia pred volaním človeka a zapodievajú sa ním. „Vstávaj, hlavu hore!“ A namiesto toho, aby ho umlčali, opýtajú sa: Čo môžem pre teba urobiť? „Neexistuje žiadne zľutovanie, súcit, keď sa nezastavíme, ak sa nepristavíš, nemáš božský súcit, nepočúvaš a nie si solidárny s druhým.“ „Súcit, to nie je zapping, nie je to umlčiavanie bolesti, naopak, je logikou vlastnou láske. Je logikou, ktorá sa nekoncentruje na strach, ale na slobodu, ktorá sa rodí z lásky a stavia blaho druhých nadovšetko. Je to logika, ktorá pochádza z odvahy priblížiť sa k bolesti našich ľudí. Aj keď často krát to nebude iné, ako stáť po ich boku a urobiť z tej chvíle príležitosť k modlitbe.“

My nie sme svedkami ideológie, receptu, spôsobu, ako robiť teológiu“, nie sme Božími funkcionármi, „my sme svedkami uzdravujúcej a milosrdnej lásky Ježiša“. Nie preto, že sme mimoriadni, nie preto, že sme najlepší“, ale preto, že sme vďačnými svedkami milosrdenstva, ktoré nás premieňa“ - povedal pápež v závere príhovoru bolívijským kňazom, rehoľníkom a seminaristom. Vyše hodinové stretnutie ukončil modlitbou Otče náš, požehnaním, po ktorom sa odobral k soche Panny Márie a poprosil okolostojacich, aby zaspievali mariánsku antifónu Salve Regina.

Po tomto predposlednom bode štvrtkového programu sa pápež František presunul do výstavného centra Expo Feria v Santa Cruz, vzdialeného asi 5 km, kde ho očakávali účastníci Druhého svetového stretnutia ľudových hnutí.

-----------------------------------------------------------------

Je potrebné zmeniť svetový ekonomický systém, aby sa namiesto globalizovanej ľahostajnosti dostala k slovu globalizácia solidarity. V tomto duchu hovoril Svätý Otec František pri vyvrcholení 3-dňového stretnutia ľudových hnutí, reprezentujúcich chudobných a znevýhodnených z mnohých krajín sveta, ľudí, ktorí sú vo svojich vlastných krajinách mimo sociálneho systému. Medzi nimi napr. hnutie „Cartoneros“ z Argentíny, združujúce tých, ktorí sa živia triedením druhotných surovín zo skládok na okraji veľkomiest.

Svätý Otec pripomenul minuloročný prvý ročník stretnutia, ktoré sa konalo v októbri 2014 Ríme.

„Boh nám umožnil, že sa dnes znova vidíme. Biblia nám pripomína, že Boh načúva volaniu svojho ľudu a aj ja túžim spojiť môj hlas s vaším za tie slávne „tri T“: zem, domov a prácu [tierra, techo, trabajo]. Povedal som už a opakujem to znova: sú to posvätné práva. Stoja za to a oplatí sa za ne bojovať. Nech je výkrik vylúčených počuť v Latinskej Amerike i na celom svete.

Prítomným položil niekoľko otázok:

„Vieme si uznať, so serióznosťou, že veci nejdú správnym smerom vo svete, v ktorom je toľko obyvateľov bez pôdy, mnohé rodiny bez domova, mnohí pracujúci ľudia bez práv a toľkí bolestne zranení v ich dôstojnosti?

Uznávame, že veci nejdú správne, keď prepukajú mnohé nezmyselné vojny a v našich štvrtiach narastá bratovražedné násilie? Vieme si priznať, že veci nejdú správnym smerom, keď pôda, voda, vzduch a všetky stvorenia sú v neprestajnom nebezpečenstve ohrozenia? Nuž, ak to uznávame, vyslovme bez strachu, že potrebujeme a chceme zmenu.“

Reagoval na predchádzajúce stretnutia a listy, ktoré dostal od členov hnutí, v ktorých ho informovali o situáciách vylúčenia a nespravodlivosti vo svojom prostredí:

„Je tu neviditeľná niť, ktorá navzájom spája každé z týchto vylúčení: nie sú izolované, sú spojené neviditeľnou niťou. Dokážeme ju rozpoznať? Nejde tu totiž o izolované problémy. Pýtam sa, či si dokážeme priznať, že tieto deštruktívne skutočnosti zodpovedajú určitému systému, ktorý sa stal celosvetovým, globálnym. Vieme si priznať, že tento systém priniesol so sebou logiku zisku za každú cenu, bez uvažovania nad sociálnym vylúčením či ničením prírody?

Ak je to tak, potom nalieham, aby sme to vyslovili bez strachu: chceme zmenu, ozajstnú zmenu, zmenu štruktúr. Tento systém už viac nie je udržateľný, je neúnosný pre roľníkov, pracujúcich ľudí, obce, krajiny... A neznesie ho viac ani Zem, „sestra Matka Zem“, ako hovorieval sv. František.

Chceme zmenu v našich životoch, na našich sídliskách, v našich zárobkoch, v našej najbližšej realite; a tiež zmenu, ktorá sa bude týkať celého sveta, pretože celosvetová vzájomná podmienenosť si vyžaduje globálne odpovede na miestne problémy. Globalizácia nádeje, ktorá sa rodí z národov a rastie medzi chudobnými, musí zaujať miesto tejto globalizácie vylučovania a ľahostajnosti!

Chcel by som dnes spolu s vami uvažovať nad zmenou, ktorú chceme a potrebujeme. Vy viete, že nedávno som písal o problémoch klimatických zmien. Teraz však chcem hovoriť o zmene v inom zmysle. O zmene pozitívnej, o zmene, ktorá nám urobí dobre, o zmene – možno tak povedať – vykupujúcej. Pretože to potrebujeme. Viem, že vám ide o zmenu, a nielen vám: pri rozličných stretnutiach, na rozličných cestách som zakúsil, že tu je očakávanie, intenzívne hľadanie a prahnutie po zmene, vo všetkých národoch sveta. A aj vo vnútri tej menšiny, stále sa zužujúcej, ktorá sa nazdáva, že tento systém jej prospieva, vládne nespokojnosť a osobitne smútok. Mnohí dúfajú, v zmenu, ktorá by nás oslobodila od tohto individualistického smútku, ktorý zotročuje.

Za koreň problému označil „bezuzdnú žiadostivosť po peniazoch, ktorá vládne“, a pripomenul, že cirkevný spisovateľ Bazil Cézarejský ju nazval «diablovým trusom». Pápež František povedal:

„Služba spoločnému dobru sa odsúva na druhé miesto. Keď sa kapitál stane modlou a riadi rozhodnutia ľudí, keď chamtivosť po peniazoch kontroluje celý sociálnoekonomický systém, ruinuje spoločnosť, škodí človeku, zotročuje ho, ničí bratstvo medzi ľuďmi, ženie národ proti národu a ako vidíme, ohrozuje aj tento náš spoločný dom, sestru a matku Zem.“

Členov ľudových hnutí nazval „zasievačmi premeny“. Svoje odporúčanie ako odpovedať na opísanú situáciu, sformuloval do troch úloh:

Prvou úlohou je „vložiť ekonomiku do služby národom“: ľudia a príroda nemôžu byť postavení do služby peniazom. Druhá úloha je „zjednotiť národy na ceste pokoja a spravodlivosti“, povedať NIE starým aj novým formám kolonializmu a povedať ÁNO stretnutiu národov a kultúr. Tretia úloha, azda najdôležitejšia, ktorej sa máme dnes zhostiť, je podľa Svätého Otca úloha „brániť Matku Zem“.

Počas stretnutia, v ktorého úvode vystúpil s rozsiahlym prejavom ako hostiteľ bolívijský prezident Evo Morales, pápežovi Františkovi odovzdali záverečný dokument vypracovaný účastníkmi. V rámci trojdňového programu už v utorok vystúpil aj kardinál Peter Turkson, predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, ktorá sa spolupodieľala na organizácii. Svätý Otec ocenil snahy na rôznych úrovniach Cirkvi byť nablízku chudobným, keď povedal:

„Cirkev nemôže a nesmie byť odcudzená tomuto procesu pri ohlasovaní evanjelia. Mnohí kňazi a pastorační pracovníci vynakladajú nesmierne úsilie pri sprevádzaní a podporovaní vylúčených po celom svete, po boku kooperatív, napomáhaním podnikania, budovaním príbytkov, obetavou prácou v oblasti zdravotníctva, športu a výchovy. Som presvedčený, že ohľaduplná spolupráca s ľudovými hnutiami môže umocniť tieto snahy a posilniť procesy premeny.“

„Viem aj od kardinála Turksona, predsedu Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, že sa v Cirkvi mnohí cítia byť zvlášť blízkymi ľudovým hnutiam. Mám veľkú radosť vidieť ako má Cirkev dvere otvorené pre všetkých vás, zapája sa, sprevádza a systematicky vyvíja v každej diecéze v každej Komisii pre spravodlivosť a pokoj skutočnú, sústavnú a angažovanú spoluprácu s ľudovými hnutiami. Pozývam vás všetkých, biskupi, kňazi a laici, spolu so sociálnymi organizáciami periférií miest a vidieka, prehlbovať toto stretnutie.“

-----------------------------------------------------------------

Po dnešnej súkromnej svätej omši, ktorú Svätý Otec celebroval ráno o 7.30 v kaplnke rezidencie emeritného arcibiskupa v Santa Cruz, sa rozlúčil s miestom, ktoré mu poskytlo prístrešie a pohostinnosť počas návštevy Bolívie. Pred samotným poludňajším presunom na letisko, kde pápež František ukončil druhú etapu apoštolskej cesty odletom do Paraguaja, mal ešte dve zastávky v rámci dopoludňajšieho programu.

O 9.30 miestneho času (15.30 u nás) navštívil asi 15 km vzdialené nápravno-výchovné zariadenie Santa Cruz-Palmasola. Ide o veľký komplex, ktorý v sebe zahŕňa pavilóny pre väzňov viacerých kategórií: pre mužov, ženy, mladých, maloletých, či ťažkých zločincov. Stretnutie s pápežom sa odohralo v mužskom pavilóne „PS 4“, ktorý je otvorený aj pre denné návštevy a nachádza sa v ňom približne 2800 väzňov. Spolu s nimi tu v chránenom mestečku majú možnosť sa ubytovať aj ich rodinní príslušníci, denne je to okolo 1500 ľudí.

Svätému Otcovi sa vo väzení dostalo srdečného prijatia. Na športovom ihrisku spomínaného väzenského pavilónu ho s nadšením očakávalo množstvo trestancov a ich rodín s deťmi, ktoré pápež cestou zdravil a objímal. Ešte pred tým, ako Svätý Otec predniesol svoj príhovor, vypočul si svedectvá troch väzňov, ktorí hovorili aj o nespravodlivosti v súdnictve, korupcii a zlých podmienkach vo väzení. Ako uviedol vo svojom pozdrave biskup zodpovedný za väzenskú pastoráciu Mons. Parraga, až 84% z tamojších uväznených stále iba čaká na rozsudok. Na stretnutí bol okrem iných prítomný aj bolívijský minister spravodlivosti.

Svätý Otec v príhovore predstavil sám seba ako „človeka, ktorému bolo odpustené, človeka, ktorý bol a je zachránený od svojich mnohých hriechov“. Ako povedal, prišiel sa podeliť o „vieru a nádej, ktoré sa rodia z lásky obetovanej na kríži“: „Nemám veľa toho, čo by som vám mohol dať či ponúknuť, no to, čo mám a to, čo milujem, to vám chcem odovzdať, chcem sa o to podeliť: o Ježiša Krista, milosrdenstvo Otca.“

Na príkladoch svätých Petra a Pavla, ktorí tiež boli uväznení vysvetlil, že to, čo ich podržalo, bola modlitba: „Osobná aj spoločná. Oni sa modlili a aj iní sa za nich modlili. Sú to dva pohyby, dve činnosti, ktoré spoločne formujú sieť, podporujúcu život a nádej. Chráni nás pred zúfalstvom a stimuluje nás pokračovať v kráčaní. Sieť, ktorá podporuje život – ten váš a aj vašich rodinných príslušníkov.“

„Lebo keď Ježiš vstupuje do života, človek nezostáva uväznený vo svojej minulosti, ale začína hľadieť na prítomnosť iným spôsobom, s inou nádejou“, povedal Svätý Otec. Väzňov vyzval v ťažkých chvíľach hľadieť na ukrižovaného Ježiša, v ktorého ranách sa nachádzajú aj naše rany.

Povzbudil ich k práci na upevňovaní vlastnej dôstojnosti a na budovaní vzájomného bratstva: „Väzenie nie je to isté čo vylúčenie, lebo väzenie je súčasťou procesu znovuzačleňovania do spoločnosti. ... Utrpenie a pozbavenosť môžu urobiť naše srdce egoistickým a prenechať miesto konfliktom, no máme tiež schopnosť premeniť ich na príležitosť skutočného bratstva. Pomáhajte si medzi sebou. Nemajte strach pomôcť si navzájom. Diabol sa snaží o rivalitu, rozdelenie, bandy. Bojujte, aby ste mohli napredovať.“

Nakoniec Svätý Otec vyzval prítomných o tichú osobnú modlitbu a všetkým udelil svoje požehnanie.

* * *

Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka, ktorý predniesol v Bolívii pri návšteve väznice dňa 10. júla 2015 v nápravnovýchovnom zariadení v Palmasole pri Santa Cruz.

Drahí bratia a sestry,

nemohol som zanechať Bolíviu bez toho, aby som vás prišiel navštíviť, aby som sa podelil o vieru a nádej, ktoré sa rodia z lásky obetovanej na kríži. Vďaka za prijatie. Viem, že ste sa pripravili a že ste sa za mňa modlili. Veľmi vám ďakujem.

V slovách Mons. Jesúsa Juáreza a vo svedectvách tých, ktorí vystúpili, som si mohol uvedomovať, ako bolesť nie je schopná zahasiť nádej v hlbinách srdca a že život naďalej silne klíči aj v nepriaznivých okolnostiach.

Kto stojí pred vami? Mohli by ste sa spýtať. Chcel by som na otázku odpovedať s jednou istotou v mojom živote, s istotou, ktorá ma poznačila navždy. Ten, kto stojí pred vami je človek, ktorému bolo odpustené. Človek, ktorý bol a je zachránený od svojich mnohých hriechov. Takto sa predstavujem. Nemám veľa toho, čo by som vám mohol dať či ponúknuť, no to, čo mám a to, čo milujem, to vám chcem odovzdať, chcem sa o to podeliť: je to Ježiš, Ježiš Kristus, milosrdenstvo Otca.

Prišiel nám ukázať, zviditeľniť lásku, ktorú k nám Boh prechováva. K tebe, k tebe, k tebe i ku mne. Lásku činnú, reálnu. Lásku, ktorá vzala vážne realitu svojich drahých. Lásku, ktorá uzdravuje, odpúšťa, pozdvihuje, ktorá sa stará. Lásku, ktorá sa približuje a prinavracia dôstojnosť. Dôstojnosť, ktorú môžeme stratiť mnohými spôsobmi a formami. Avšak Ježiš je v tomto neústupný: daroval pre to svoj život, aby nám prinavrátil stratenú dôstojnosť. Aby nás zaodel s celou svojou mocou dôstojnosti.

Prichádza mi na um skúsenosť, ktorá nám môže pomôcť: Peter a Pavol, Ježišovi učeníci, boli aj väzňami. Boli tiež obratí o slobodu. V tej situácii existovalo niečo, čo ich podržalo, niečo, čo ich nenechalo upadnúť do zúfalstva, čo ich nenechalo upadnúť do temnosti, ktorá môže prameniť z nezmyselnosti. Bola to modlitba, to, že sa modlili. Modlitba osobná aj spoločná. Oni sa modlili a aj iní sa za nich modlili. Sú to dva pohyby, dve činnosti, ktoré spoločne formujú sieť, podporujúcu život a nádej. Chráni nás pred zúfalstvom a stimuluje nás pokračovať v kráčaní. Sieť, ktorá podporuje život – ten váš a aj vašich rodinných príslušníkov. Ty si hovoril o tvojej mame [pápež sa obracia k väzňovi, ktorý predtým predniesol svedectvo]. Modlitba matiek, modlitba manželiek, modlitba detí a vaša modlitba – toto je sieť, ktorá vedie život vpred.

Lebo keď Ježiš vstupuje do života, človek nezostáva uväznený vo svojej minulosti, ale začína hľadieť na prítomnosť iným spôsobom, s inou nádejou. Začína hľadieť na seba, na vlastnú skutočnosť inými očami. Nezostáva ako kotvou pripútaný k tomu, čo sa odohralo, ale je schopný plakať a tam nachádzať silu začať odznova. A ak sa v niektorom momente cítime smutní, máme sa zle, sme skľúčení, pozývam vás hľadieť na tvár ukrižovaného Ježiša. V jeho pohľade všetci môžeme nájsť miesto. Všetci mu môžeme zveriť naše rany, naše bolesti, aj naše chyby, naše hriechy, mnohé veci, v ktorých sme mohli pochybiť. V Ježišových ranách nachádzajú miesto naše rany. Aby boli liečené, obmyté, premenené, vzkriesené. On umrel za vás, za mňa, aby nám podal ruku a pozdvihol nás. Hovorte, hovorte s kňazmi, ktorí prichádzajú, rozprávajte sa s nimi. Hovorte s bratmi a sestrami, čo prichádzajú, hovorte. Hovorte so všetkými, čo prichádzajú rozprávať sa s vami o Ježišovi. Ježiš nás chce vždy znova pozdvihnúť.

A táto istota nás mobilizuje k práci pre našu dôstojnosť. Väzenie nie je to isté čo vylúčenie – to nech je jasné –, lebo väzenie je súčasťou procesu znovuzačleňovania do spoločnosti. Je mnoho elementov, ktoré na tomto mieste hrajú proti vám – dobre o tom viem – a ty si niekoľko z nich veľmi jasne spomenul [opäť sa obracia k väzňovi, ktorý predtým hovoril]: preplnenosť, pomalosť súdnictva, nedostatok pracovných terapií a postupov rehabilitácie, násilie nedostatok možností pre štúdium na univerzitách, čo si vyžaduje rýchlu a účinnú spoluprácu medzi inštitúciami, aby sa našli riešenia.

Akokoľvek, pokým sa za toto bojuje, nemôžeme považovať všetko za stratené. Sú veci, ktoré môžeme urobiť dnes.

Tu, v tomto nápravno-výchovnom stredisku, spolužitie závisí čiastočne od vás. Utrpenie a pozbavenosť môžu urobiť naše srdce egoistickým a prenechať miesto konfliktom, no máme tiež schopnosť premeniť ich na príležitosť skutočného bratstva. Pomôžte si medzi sebou. Nemajte strach pomáhať si navzájom. Diabol sa usiluje o spory, usiluje sa o rivalitu, rozdelenie, bandy. Nehrajte jeho hru! Bojujte, aby ste mohli ísť vpred, spojení.

Rád by som vás tiež požiadal, aby ste zaniesli môj pozdrav vašim rodinným príslušníkom – niektorí sú tu. Prítomnosť rodiny a jej pomoc je veľmi dôležitá! Starí rodičia, otec, mama, súrodenci, manželka, deti. Pripomínajú nám, že stojí za to žiť a bojovať za lepší svet.

Nakoniec ešte jedno slovo povzbudenia tým, čo pracujú v tomto stredisku: vedúcim, príslušníkom väzenskej polície, celému personálu. Vykonávate zásadne dôležitú verejnú službu. Máte významnú úlohu v tomto procese znovuzačleňovania. Úlohu dvíhať a nie ponižovať, pozdvihovať dôstojnosť a nie pokorovať, povzbudzovať a nie trápiť. Tento proces si vyžaduje zanechať logiku dobrých a zlých, aby sme prešli k logike zameranej na pomáhanie osobe. A táto logika pomoci človeku vás zachráni od každého typu korupcie a zlepší podmienky pre všetkých. Toto vytvorí lepšie podmienky pre všetkých. Pretože takto prežívaný proces zušľachťuje, povzbudzuje a pozdvihuje nás všetkých.

Pred tým, ako vám udelím požehnanie by som chcel, aby sme sa na chvíľu spolu v tichu pomodlili. Každý vo svojom srdci. Každý vie ako to urobiť...

Prosím vás, aby ste sa pokračovali za mňa modliť, lebo aj ja mám svoje chyby a musím sa kajať. Veľmi vám ďakujem.

A nech Boh, náš Otec hľadí na naše srdce. A nech Boh, náš Otec, ktorý nás miluje, nám dá svoju silu, trpezlivosť, nežnosť Otca, nech nás žehná. V mene Otca, i Syna i Ducha Svätého. A nezabudnite sa za mňa modliť. Vďaka!

Preložila: Slovenská redakcia VR

* * *

Po tejto návšteve sa pápež presunul späť do mesta, do farského kostola Svätého Kríža, kde sa o 11. hodine uskutočnilo neformálne stretnutie s biskupmi Bolívie. Po privítaní predsedom miestnej biskupskej konferencie Mons. Oscarom Apariciom Céspedesom nasledoval bratský rozhovor s 37 prítomnými biskupmi, vrátane emeritných.

Napoludnie sa Svätý Otec papamobilom presunul na medzinárodné letisko Viru Viru. Tu sa konal rozlúčkový ceremoniál. Pred ním sa uskutočnilo krátke stretnutie pápeža s prezidentom Evom Moralesom v sále VIP. A po oficialitách, ktoré predpisuje protokol, sa lietadlo spoločnosti Alitalia s pápežom a pápežským sprievodom na palube vydalo o 13.00 miestneho času, o 19.00 nášho času, na dvojhodinový leto z bolívijského Santa Cruz della Sierra do paraguajského hlavného mesta Asunción. Pápež Bergoglio prelietal pritom ponad rodnú Argentínu. Svätý Otec dnes teda obedoval na palube lietadla. Predpokladaný prílet na medzinárodné letisko Silvia Pettirossiho v meste Asunción je o 15.00, čo bude u nás pri 6 hodinovom časovom posune o 21. hodine večer.

Začiatok tretej etapy apoštolskej návštevy pápeža Františka na juhoamerickom kontinente sa bude niesť v duchu oficiálneho prijatia na pôde Paraguaja, za účasti apoštolského nuncia Mons. Antonia Elisea Ariottiho, arcibiskupa Asunciónu Mons. Edmunda Ponciana Valenzuela Mellida SDB, ako aj prezidenta Horacia Manuela Cartesa Jaru spolu s ďalšími cirkevnými a spoločenskými predstaviteľmi. Hlavné mesto Asunción, ktoré je prístavom na rieke Paraguaj, je aj priemyselným a kultúrnym strediskom krajiny a má vyše milióna šesťstotisíc obyvateľov. V rámci Arcidiecézy Asunción, ktorá sa tiež nazýva ‚paraguajská‘, sa 93 percent obyvateľov hlási ku katolíckej viere a zahŕňa 76 farností.

Súčasťou privítacej ceremónie na miestnom medzinárodnom letisku bude požehnanie pamätných tabúľ pripomínajúcich návštevu Jána Pavla II v Paraguaji, konanú v máji 1988. V prezidentskom paláci sa následne o 18.00 (00.00) uskutoční zdvorilostná návšteva pápeža Františka u prezidenta republiky, spojená so zápisom do pamätnej knihy a výmenou darov, a stretnutie so štátnymi predstaviteľmi. Tu pápež prednesie svoj prvý príhovor na pôde Paraguaja. Z prezidentského paláca sa o 19.30 (01.30 nášho času) premiestni do sídla apoštolskej nunciatúry v Asuncióne, ktorá bude jeho rezidenciou až do nedele 12. júla, posledného dňa 9. apoštolskej cesty pápeža Františka.

-----------------------------------------------------------------

Zdroj: Vatikánsky rozhlas SK

( TK KBS, RV, jak, zk, jb; ml ) 20150710030   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]