[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 08. 03. 2021   Meniny má Alan; Alana       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  marec  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Pápež František v Iraku
Cesta rehoľného povolania
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Svätý Otec v Bolívii: Je pre mňa potešením byť v tejto krajine jedinečnej krásy
P:3, 09. 07. 2015 08:07, ZAH



Bolívia 9. júna (RV) Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka, ktorý predniesol pri uvítacom ceremoniáli v Bolívii po prílete na Medzinárodné letisko El Alto hlavného mesta La Paz dňa 8. júla 2015.

-----------------------------------------------------------------

Vážený pán prezident, ctené autority, bratia biskupi, milí bratia a sestry, dobrý večer!

Na začiatku tejto pastoračnej cesty chcem všetkým mužom a ženám Bolívie venovať svoj pozdrav s najsrdečnejším žičením mieru a prosperity. Ďakujem pánovi prezidentovi Mnohonárodnostného štátu Bolívie za srdečné a bratské prijatie, ktorého sa mi dostalo, a za jeho zdvorilé slová uvítania. Ďakujem i pánom ministrom a ostatným štátnym predstaviteľom, členom Zložiek obrany a Policajného zboru za ich prejav dobrej vôle prísť ma privítať. Mojím bratom v biskupskej službe, kňazom, rehoľníkom a rehoľniciam, kresťanským veriacim, celej putujúcej cirkvi v Bolívii chcem týmto vyjadriť svoje city bratského spoločenstva v Pánovi. Vo svojom srdci zvlášť nesiem tých synov tejto zeme, ktorí z rôznych dôvodov nie sú tu a museli ísť hľadať „inú zem“, ktorá by ich prijala, iné miesto, kde by im naša matka zem dala viac úrodnosti a lepšie možnosti pre život.

Je pre mňa veľkým potešením byť v tejto krajine jedinečnej krásy, požehnanej Bohom v jej rozličných oblastiach: náhorná plošina (altiplano), údolia, amazónske oblasti, púšte, neporovnateľné jazerá. Preambula Ústavy tejto krajiny to potvrdzuje poetických spôsobom: „Od pradávnych čias povstávali vrchy, vyvierali rieky, formovali sa jazerá. Naša Amazónia, náš Chaco, naše hory, naše roviny a údolia sa pokryli rastlinami a kvetmi“, a toto mi pripomína, že „svet je niečo viac, ako len problém, ktorý treba vyriešiť, je radostným tajomstvom, ktoré kontemplujeme s plesaním a chválou“ (Laudato si’, 12). No predovšetkým je to zem požehnaná vo svojich ľuďoch, vo svojej kultúrnej a etnickej rôznosti, v čom spočíva veľkosť bohatstva a čo tvorí neustálu výzvu na vzájomný rešpekt a dialóg medzi tisícročným a tým súčasným pôvodným obyvateľstvom; akú len radosť dáva poznanie, že španielčina (castellano) prinesená do týchto končín zeme, dnes žije spolu s 36 pôvodnými jazykmi, premiešavajúc sa – ako ružová a žltá farba v prípade vašich národných kvetov kantutu a patujú – čoho výsledkom je krása a jednota v rozličnosti. V tejto krajine a v tomto národe sa silne zakorenilo ohlasovanie evanjelia, ktoré počas dlhých rokov osvecovalo spolunažívanie, prispievalo k rozvoju obyvateľstva a rozvíjaniu kultúry.

Ako hosť a pútnik, prichádzam, aby som utvrdil vieru veriacich vo vzkrieseného Krista, aby sme všetci, čo v neho veríme, pokým putujeme týmto životom, boli svedkami jeho lásky, kvasom lepšieho sveta a spolupracovali na budovaní spravodlivejšej a solidárnejšej spoločnosti.

Bolívia robí dôležité kroky pre zapojenie rozsiahlych sektorov do ekonomického, sociálneho a politického života krajiny; môže sa oprieť o Ústavu, ktorá potvrdzuje práva jednotlivcov, menšín, životného prostredia, a o inštitúcie vnímavé na tieto skutočnosti. Všetko si to vyžaduje ducha občianskej spolupráce, dialógu a participácie zo strany jednotlivcov i spoločenských činiteľov v otázkach, ktoré sa týkajú všetkých. Integrálny pokrok národa zahŕňa hodnotový rast u ľudí a konvergenciu k spoločným ideálom, čím sa dosiahne zjednotenie vôle bez toho, že by bol niekto vyraďovaný a vytláčaný. Pokiaľ sa rast vníma len na úrovni materiálnej, vždy je tu riziko návratu k vytváraniu nových rozdielov, čím bude hojnosť jedných na úkor nedostatku ostatných. Preto okrem inštitucionálnej transparentnosti si sociálna súdržnosť vyžaduje úsilie v oblasti výchovy občanov.

Rád by som v týchto dňoch dodal povzbudenie povolaniu Kristových učeníkov komunikovať radosť evanjelia, byť soľou zeme a svetlom sveta. Hlas duchovných pastierov, ktorý má byť hlasom prorockým, sa prihovára k spoločnosti v mene Matky Cirkvi – pretože Cirkev je matka – a hovorí v duchu jej evanjeliovej voľby dávať prednosť tým posledným, vyraďovaným, vylúčeným: toto je prioritná voľba Cirkvi. Bratská láska, toto živé vyjadrenie Ježišovho nového prikázania, nachádza svoje vyjadrenie v programoch, dielach a inštitúciách, ktoré sa snažia o integrálny rozvoj osoby, ako aj v starostlivosti o tých najviac zraniteľných a v ich ochrane. Nemožno veriť v Boha Otca a pritom nevidieť brata v každom človeku, a nemožno nasledovať Ježiša bez vydania svojho života za tých, za ktorých on sám zomrel na kríži.

V dobe, v ktorej je častokrát tendencia zabúdať či prekrúcať základné hodnoty, si rodina zasluhuje špeciálnu pozornosť zo strany tých, čo sú zodpovední za spoločné dobro, pretože je základnou bunkou spoločnosti, ktorá so sebou prináša pevné väzby jednoty, na ktorých stojí ľudské spolunažívanie, a tým, že dáva svetu deti a vychováva ich, je zárukou budúcnosti a obnovy spoločnosti.

Cirkvi ležia zvlášť na srdci mladí ľudia, ktorí sú s oduševnením vo svojej viere a s veľkými ideálmi prísľubom budúcnosti, «zvestovateľmi úsvitu a novej jari Evanjelia», ako hovorieval sv. Ján Pavol II. (Posolstvo k 18. svetovému dňu mládeže, 6). Starostlivosť o deti a o to, aby sa mladí ľudia venovali hodnotným ideálom, je zárukou budúcnosti pre spoločnosť; a Cirkev chce takú spoločnosť, ktorá nachádza záruku svojej istoty, keď doceňuje a váži si aj svojich starých ľudí, ktorí sú tými, čo nám prinášajú múdrosť ľudu; stará sa o tých, ktorí sú dnes vyraďovaní z dôvodu toľkých záujmov, ktoré kladú do centra ekonomického života bôžika peňazí – sú vyraďované deti a mládež, ktorí sú budúcnosťou krajiny, starci, ktorí sú pamäťou národa; preto sa treba o nich postarať, treba ich chrániť, sú našou budúcnosťou. Cirkev sa vedome rozhoduje ísť cestou vytvárania „kultúry bohatej na pamäť“, ktorá garantuje starým ľuďom nielen kvalitu života počas ich posledných rokov, ale hrejivý vzťah, ako to dobre vyjadruje vaša Ústava.

Vážený pán prezident, drahí bratia, ďakujem vám, že tu môžem byť. Tieto dni nám umožnia viacero momentov stretnutia, dialógu a oslavy viery. Som naplnený radosťou a spokojnosťou z toho, že sa nachádzam v tejto vlasti, ktorá sa sama nazýva mierumilovnou, vlasťou pokoja, ktorá podporuje kultúru pokoja a právo na mier.

Zverujem túto návštevu pod ochranu Najsvätejšej Panny z Copacabany, Kráľovnej Bolívie, a prosím ju, aby ochraňovala všetky svoje deti. Veľké ďakujem! Nech vás Pán požehnáva! Jallalla Bolívia! [pozn. Jallalla v dialekte kečua-aymara vyjadruje nádej, oslavu a šťastie]

Preložila: Slovenská redakcia VR

Text bol aktualizovaný 9. 7. 2015 o 11:45

( TK KBS, RV; ml ) 20150709018   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]