Vatikán 5. apríla (RV) V deň najväčšieho sviatku kresťanskej viery adresoval z Ríma duchovný pozdrav slovenským veriacim kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Prinášame ho v plnom znení. Na tento veľký sviatok vás všetkých zo srdca pozdravujem. Navzájom si prajeme „radostnú a veselú Veľkú noc“. Pri tom azda myslíme na vonkajšie znaky, pre ktoré sa tešíme, ale môže nám uniknúť akoby v hmle hlavná príčina našej oslavy a radosti. Je to skutočnosť, že náš Pán a Boh Ježiš Kristus, ktorého ľudská zloba pribila na kríž a prebodla mu kopijou srdce, na tretí deň vstal z mŕtvych a už viac neumiera. To je Ježišov najväčší zázrak a znak jeho božskej moci. Preto je tá noc po židovskom sabate veľká, pre nás nesmierne významná a radostná. Vzkriesenie je už stály stav, v ktorom sa dnes nachádza náš Spasiteľ Ježiš z Nazaretu. Ako hovorí Písmo, Kristus „vzkriesený z mŕtvych už neumiera“ (Rim 6,9), premohol smrť a zvíťazil nad ňou. Presne ako to predpovedal. Tak potvrdil, že má božskú moc a božskú prirodzenosť. Je teda živý ako Boh aj ako človek.
My veríme v Ježiša z Nazaretu ako Božieho Syna, ktorý nemôže klamať. Jeho zmŕtvychvstanie dodáva silu našej viere v neho. Veríme jemu a svedkom, ktorí ho videli živého po smrti, dotýkali sa ho, jedli spolu s ním, rozprávali sa s ním. Jeho ľudskú prirodzenosť dosvedčujú apoštoli Peter a Ján, ktorí pribehli k hrobu a našli ho už prázdny, tiež Mária Magdaléna a jeruzalemské ženy. Potom príde cez zavreté dvere k zhromaždeným apoštolom - rybárom, ktorí ostali „zmätení a naľakaní“, keď zastal uprostred nich a oslovil ich: „Pokoj vám! Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám“. Ale oni „stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili.“ Evanjelista Lukáš nám výstižne opísal prekvapenie apoštolov, keď mali pred sebou živého človeka, ktorého ešte v piatok videli visiaceho na kríži a pochovali s prerazeným srdcom. Nie div, že títo konkrétni ľudia si jednoducho nevedeli zrovnať prítomnosť toho človeka, ich Učiteľa, medzi nimi. Skutočnosť vzkriesenia bola pred ich očami. Nemohli poprieť, že „on žije“, ale tá skutočnosť presahovala ich chápanie. Mali ho tam živého pred sebou a potrebovali sa s tým vyrovnať. Preto sú udivení, zmätení aj radostní.
Správa, že „on žije“ sa prenáša, najmä keď neveriaci Tomáš dostane od Vzkrieseného dobrotivú odpoveď na svoju výzvu, že neuverí pokiaľ si nevloží ruku do boku prerazeného kopijou vojaka. Uverí a vyzná o Ježišovi: „Pán môj a Boh môj!“ Tie slová mohol veriaci žid použiť iba o jednom Bohu, Jahvem. Tomáš ich používa o Ježišovi, ktorý bol schopný vstať z hrobu. Vzkriesený Ježiš spôsobí v ňom túto zmenu: „Uveril si, pretože si ma videl.“ A pridá čosi dôležité pre všetkých, čo uveria: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“, tí, čo uverili svedectvu apoštolov. „On žije“ je blahozvesť, radostná zvesť, ktorá sa nesie cez storočia a cez všetky ľudské generácie. Šťastní sú tí, ktorí túto pravdu prijmú so živou vierou.
Kristus žije, ako Boh aj ako človek, lebo „vzkriesený z mŕtvych už neumiera“, premohol smrť a zvíťazil nad ňou. Posilňuje aj našu vieru a dodáva jej istoty. Preto je taký pekný a plný významu veľkonočný pozdrav našich bratov východneho obradu: „Christos voskrese, vo istinu voskrese!“ Kristus naozaj vstal z mŕtvych!
„On žije“ - Skutočnosť, že vzkriesený Kristus dnes žije nás naplňuje radosťou. My sa môžeme s ním stýkať a prežívať tú skutočnosť s ozajstnou radosťou.
Žije pre každého z nás a každému otvára svoje ramená. Je náš súčasník, na ktorého sa môžeme obrátiť, stretnúť ho, prijať ho, neľakať sa, nebáť sa uveriť jeho slovám. Eucharistia a modlitba sú konkrétne prostriedky, cez ktoré ho môžeme nájsť; kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene, tam je on medzi nami. On sám prisľúbil svoju osobnú, živú prítomnosť: „Hľa, ja som s vami až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).
S touto vierou aj ja prajem vám všetkým veľkonočný pokoj a radostné Aleluja!
