Bratislava 31. marca (TK KBS) Súčasťou koloritu veľkonočných sviatkov je aj Boží hrob. Boží hrob patrí podľa experta na liturgiu Pavla Zvaru medzi špecifiká niektorých stredoeurópskych regiónov. Ide predovšetkým o krajiny bývalého Rakúsko-Uhorska, prípadne na juhu Európy (napr. na Sicílii). Už od počiatku kresťanstva mali veriaci vo veľkej úcte hrob Ježiša Krista v Jeruzaleme. V stredoveku si veriaci chceli viac sprítomňovať udalosti posvätného trojdnia, a preto si začali v kostoloch pripravovať Boží hrob. Zrejme sa takéto hroby pripravovali už v 9. storočí, avšak prvý zachovaný dokument, ktorý hovorí o tomto zvyku, pochádza z Anglicka z 10. storočia.
Na územní Slovenska nachádzame prvú písomnú zmienku o Božom hrobe z roku 1341, avšak zrejme sa táto tradícia vyskytovala už od 12. storočia. Pravdepodobne v 18. storočí sa zvyk vykladať do Božieho hrobu Oltárnu sviatosť rozšíril na celé územie Slovenska a zachoval sa až dodnes.
V 19. storočí sa pridáva socha s Kristom ležiacim v hrobe s prebodnutým bokom a rukami skríženými na hrudi alebo položenými vedľa tela, pripomína odborník Ján Dubina. Čas, v ktorom je Ježiš v hrobe, je časom ticha a modlitby rešpektu pred najväčším tajomstvom, ktoré zmenilo ľudské dejiny – zmŕtvychvstaním.
Spracoval: Zdeno Pupík
