TK KBS

Dnes je streda 21. 02. 2018   Meniny má Eleonóra       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | iPhone | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  február  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728    

  Top témy
Všetky
Pápež v Čile a Peru

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Kard. Tomko pre Vatikánsky rozhlas: Milosrdenstvo – slabosť alebo sila?
P:3, 30. 03. 2015 10:24, ZAH



Vatikán 30. marca (RV) V pravidelnom príhovore pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu sa kardinál Jozef Tomko zamýšľa nad kresťanským postojom voči situácii stupňujúceho sa prenasledovania kresťanov vo svete. Poukazuje na potrebu brániť sa proti prenasledovateľom, pričom zdôrazňuje, že milosrdenstvo je cestou a silou nasledovateľov Ježiša Krista. Príhovor prinášame v plnom znení.

Je časový pokrok, materiálny a technický rozvoj znakom ozajstného pokroku ľudstva? Pred sto rokmi vypukla prvá svetová vojna a dvadsať rokov po nej už ľudia boli schopní začať druhú, omnoho krvavejšiu. Zbrane sa naďalej vyrábajú a sú technicky dokonalejšie, čiže účinnejšie a smrteľnejšie. Štáty sa považujú za mocné a bezpečnejšie, keď sú dobre vyzbrojené a pripravené zabíjať. Menšie vojny alebo nepriateľské napätia jestvujú aj dnes a môžu každú chvíľu vypuknúť. Dnes sa kladie otázka, či žijeme v období ozajstného pokoja, alebo skôr ozbrojeného prímeria.

Aj dnes jestvujú krajiny a situácie, kde jestvuje prenasledovanie. Jeho príčiny môžu byť rôzne. Niekde je to hospodársky útlak chudobných zo strany bohatšej vrstvy. Inde sú to záujmy jednej etnickej skupiny proti druhej. Môžu to byť aj politické a ideologické príčiny. Z minulosti je známe náboženské prenasledovanie pre vieru, o ktorom sme azda mysleli, že už všade zmizlo. Pri tom sa neustále dozvedáme, že náboženský fanatizmus sa rozširuje a spôsobuje kruté, aj krvavé prenasledovanie, namierené predovšetkým proti kresťanom.

Prenasledovanie kresťanov

Vo viacerých prevažne ázijských a afrických krajinách sa tomu javu dáva náboženský ráz boja islamu proti krížu, v mene boha sa zabíjajú tí, čo veria v Boha, v Ježiša Krista. Starí Rimania hádzali kresťanov pred divé zvery, ale dnešní prenasledovatelia ukazujú neľudské obrazy svojej krutosti, ako je podrezávanie hrdiel, hromadné únosy školských dievčat, výčiny Boko Haram a podobné výjavy.

Fenomén prenasledovania kresťanov vo svete dramaticky narastá. Podľa výsledkov prieskumu medzinárodnej organizácie „Open Doors“ je v súčasnosti vo svete prenasledovaných či diskriminovaných pre vieru približne 100 miliónov kresťanov. Len v roku 2014 z tohto dôvodu prišlo o život 4344 ľudí, čo je dvojnásobný počet v porovnaní s minulým rokom a štvornásobný počet v porovnaní s rokom 2012. Alarmujúci je tiež celosvetový počet kostolov, ktoré sa stali terčom útokov – len v minulom roku ich bolo 1602. Organizácia Open Doors tiež uvádza zoznam najnebezpečnejších krajín pre kresťanov. Na prvých desiatich miestach zoznamu sa nachádzajú: Severná Kórea, Somálsko, Irak, Sýria, Afganistan, Sudán, Irán, Pakistan, Eritrea a Nigéria. Štatistiky o rastúcom prenasledovaní kresťanov žiaľ potvrdzujú aj správy posledných týždňov.
V súvislosti s nedeľnými útokmi počas bohoslužieb na dva kostoly v Pakistane, ktoré si vyžiadali 15 obetí, ako aj s násilím voči kresťanom na Blízkom východe, stály katolícky pozorovateľ pri Organizácii spojených národov (OSN) v Ženeve Mons. Silvano Tomasi apeluje na túto svetovú organizáciu, aby prekazila toto krviprelievanie. Ako hovorí v rozhovore pre taliansku spravodajskú agentúru AdnKronos, použitie sily je krajným prostriedkom, treba hľadať politické riešenie: bez dialógu neexistuje pokoj. Ak sa však toto ukáže ako nedostačujúce, nastupuje zodpovednosť medzinárodného spoločenstva za to, ako chrániť život a základné práva veriacich osôb. Prenasledovanie kresťanov pretrváva aj v Iraku, kde samozvaný štát Isis ďalej ničí kostoly a kresťanské náboženské symboly. Smutné správy o náboženskej neznášanlivosti voči kresťanom prichádzajú aj z Indie, kde dokonca došlo k skupinovým znásilneniam sestier v Západnom Bengálsku. Nedávnou obeťou bola 71-ročná rehoľná predstavená kláštornej školy.

Výzva pápeža Františka

Sám pápež František ako hlava Katolíckej cirkvi musel verejne vystúpiť proti prenasledovaniu kresťanov. V nedeľu 15. marca 2015 pred tisíckami, ktorí naplnili námestie sv. Petra v Ríme, vyzval všetkých k modlitbe za prenasledovaných a prehlásil: „Naši bratia vylievajú krv len preto, že sú kresťanmi. Kiež sa skončí toto prenasledovanie namierené proti kresťanom, ktoré sa svet snaží skrývať, a kiež zavládne pokoj“. Svätý Otec prezradil, že o tomto prenasledovaní sa nehovorí, lebo niektorí mocní toho sveta majú záujem, aby sa o ňom mlčalo. Sú to nielen mohamedánski vládcovia a náboženskí vedúci tých krajín, kde sa nachádza ropa, ale aj politici a obchodníci v západnom i východnom svete, ktorí ropu predávajú alebo kupujú. Preto nazval tieto útoky na kresťanov a na ich kostoly ako teroristické.

Postoj kresťanov k týmto útokom

Spomínaný pápežský diplomat aj sám Svätý Otec naznačili tiež aký postoj majú zaujať kresťania voči týmto útokom a voči novodobému prenasledovaniu. Pápež František použil svoju kázeň o vyhnaní kupcov z chrámu, aby poukázal, že „Ježiš nikdy nebije palicou, ale upravuje s nežnosťou, milosrdenstvom. Milosrdenstvo je jeho spôsob, akým robí očistu“: „milosrdenstvo chcem a nie obetu“. Hľadať zmierenie a dialóg vyžaduje často odvahu. Tá je potrebná najmä kresťanom, ktorí sa musia brániť proti ľuďom, čo zneužívajú aj náboženstvo, aby panovali a zabíjali. V mene pravého Boha nemožno páchať neprávosť proti iným ľuďom.
Cesta kresťanov je cesta milosrdenstva. Blahoslavenstvo o milosrdenstve patrí medzi podstatné učenie Ježiša Krista o kresťanskej dokonalosti: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7). Človek tvrdého srdca nie je dobrý kresťan, ba ani dobrý človek. Pre nás ideálny človek je ten, ktorý má „milé srdce“, plné milosrdného súcitu s inými. Ideálna, naozaj „ľudská“ spoločnosť sa skladá z ľudí dobrého srdca. Nie slabého, ale dobrého srdca!
Lebo milosrdenstvo nie je slabosť. Starovekí stoici chápali bohov ako necitlivé, chladné bytosti a chceli ich napodobovať práve necitlivosťou v utrpeniach. Učený Seneka napísal: „Milosrdenstvo je zlozvyk... je to choroba duše, nadobudnutá pohľadom na biedu iných, alebo smútok zapríčinený utrpením iných.“ Aj dnes sa nám kult mužnosti, výkonnosti, úspechu za každú cenu predstavujú ako ideál. Obdivujeme ľudí tvrdých, ktorí vedia dosiahnuť svoj cieľ kráčajúc cez mŕtvoly. Blahobytná spoločnosť si cení predovšetkým ľudí silných, bohatých a krásnych; mierou dokonalosti je výška platu, moderné auto, dobrý vklad v banke.

V evanjeliu nám Ježiš, vtelený Boh, predkladá milosrdenstvo ako vzácnu vlastnosť, ktorú si ľudia majú osvojiť. Tak znie jeho rozprávanie o milosrdnom samaritánovi, o márnotratnom synovi, o naimskej vdove, o cudzoložnici, ktorú zachráni pred ukameňovaním, obraz dobrého pastiera a stratenej ovce, o jeho súcite nad zástupom, a iné podobenstvá. Ale najvýraznejšia je jeho smrť na kríži za spásu sveta. Milosrdenstvo kríža je cesta Ježiša Krista a je aj cesta a sila jeho nasledovateľov!



( TK KBS, jt, ml; pz ) 20150330014   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 686 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola


(c) TK KBS 2003 - 2018