Vatikán 8. marca (RV) S výzvou k pôstnemu upratovaniu vo vlastnom vnútri sa dnes obrátil na veriacich Svätý Otec František pri poludňajšom stretnutí na Anjel Pána. Zaplnené námestie sv. Petra vyzval budovať z vlastného života Boží chrám, čo si žiada očistenie srdca. Pripomenul, že Ježiš na našu očistu nepoužíva korbáč, ale očisťuje nás svojím milosrdenstvom a nehou. „Ježišovým ‚korbáčom‛ na nás je jeho milosrdenstvo“, povedal pápež František. Na záver v súvislosti s dnešným 8. marcom pozdravil všetky ženy, ktoré sa usilujú robiť spoločnosť ľudskou a pohostinnou. Vyzdvihol tiež úlohu žien v Cirkvi, ich schopnosť „dovidieť ďalej“. Prinášame plné znenie príhovoru pápeža Františka na Anjel Pána: *
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium nám predstavuje epizódu o vyhnaní predavačov z Chrámu. Ježiš si «urobil z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok» (Jn 2,15), aj s peniazmi, so všetkým. Toto gesto vyvolalo silný dojem na ľudí a na učeníkov. Jasne vyznievalo ako gesto prorocké, a tak sa niektorí z prítomných Ježiša spytovali: «Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?» (v. 18). Kto si ty, že robíš tieto veci? Ukáž nám znamením, že máš autoritu na to, aby si ich robil.
Chceli zázračné znamenie od Boha, ktoré by Ježiša kvalifikovalo ako toho, kto je vyslaný Bohom. A on odpovedal: «Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím» (v. 19). Odpovedali mu: «Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?» (v. 20). Nepochopili, že Pán hovorí o živom chráme svojho tela, ktorý má byť zničený smrťou na kríži, ale má vstať z mŕtvych na tretí deň. Z tohto dôvodu je reč o „troch dňoch“. «Keď potom vstal z mŕtvych - poznamenáva evanjelista -, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš» (v. 22).
V skutočnosti, toto Ježišovo gesto a jeho prorocké posolstvo naplno pochopíme vo svetle Veľkej noci. Máme tu, podľa evanjelistu Jána, prvé ohlásenie Kristovej smrti a vzkriesenia: Jeho telo, zničené na kríži násilím hriechu, sa vo vzkriesení stane miestom všeobecného stretnutia medzi Bohom a ľuďmi. A vzkriesený Kristus je doslova tým miestom univerzálneho stretnutia zahŕňajúceho všetkých, stretnutia medzi Bohom a ľuďmi. Preto je jeho ľudská prirodzenosť tým pravým chrámom, kde sa Boh zjavuje, hovorí, je k dispozícii pre stretnutie. A pravými uctievateľmi, pravými ctiteľmi Boha nie sú strážcovia materiálneho chrámu, držitelia náboženskej moci či poznania. Sú nimi tí, čo si ctia Boha «v duchu a v pravde» (Jn 4,23).
V tomto veľkopôstnom čase sa pripravujeme na slávenie Veľkej noci, keď si obnovujeme sľuby z nášho krstu. Kráčajme vo svete ako Ježiš a urobme z celého nášho života znamenie jeho lásky pre našich bratov, osobitne pre najslabších a najchudobnejších, postavme Bohu chrám naším životom. A tak umožnime stretnúť sa s ním tomu množstvu ľudí, ktorých stretávame na našej životnej ceste. Ak sme svedkami tohto živého Ježiša, mnoho ľudí sa stretne s Ježišom v nás, v našom svedectve. Ale položme si otázku – a každý si môže túto otázku položiť – cíti sa Pán naozaj ako doma v mojom živote? Dovolíme mu, aby „poupratoval“ v našom srdci a povyháňal bôžikov, čiže tie postoje žiadostivosti, žiarlivosti, svetskosti, závisti, nenávisti, ten zlozvyk trúsiť reči a ohovárať druhých? Dovolím mu vypratať von každé správanie, ktoré je proti Bohu, proti blížnemu a proti nám samým, ako sme dnes počuli v prvom čítaní? Každý môže odpovedať sám pre seba, v tichu svojho srdca: „Dovolím, aby Ježiš trochu poupratoval v mojom srdci?“ – „Ach, Otče, ja mám strach, že ma zbije palicou!“ – Ale Ježiš nikdy nebije palicou. Ježiš upratuje s nežnosťou, s milosrdenstvom, s láskou. Milosrdenstvo je jeho spôsob, akým robí očistu. Dovoľme každý jeden z nás Ježišovi, aby vstúpil so svojím milosrdenstvom – nie s korbáčom, nie, so svojím milosrdenstvom – a poupratoval v našom srdci. Korbáčom, ktorý Ježiš na nás používa, je jeho milosrdenstvo. Otvorme mu dvere, aby trochu poupratoval.
Každá Eucharistia, ktorú slávime s vierou nám dáva rásť ako živý chrám Pána, vďaka spoločenstvu s jeho ukrižovaným a vzkrieseným Telom. Ježiš pozná to, čo je v každom z nás, a pozná i našu najvrúcnejšiu túžbu: to, aby v nás prebýval on, jedine on. Dovoľme mu vstúpiť do nášho života, do našej rodiny, do našich sŕdc. Nech nás Presvätá Mária, privilegovaný príbytok Božieho Syna, sprevádza a podopiera v pôstnom putovaní, aby sme mohli nanovo objaviť krásu stretnutia s Kristom, jediným, kto nás oslobodzuje a zachraňuje.“ / Preložila: Slovenská redakcia VR
*
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania sa Svätý Otec prihovoril jednotlivým skupinám prítomných, ktorí prišli na námestie v mimoriadne hojnom počte. Osobitnú pozornosť dnes venoval Svätý Otec ženám:
„Dnes 8. marca pozdravujem všetky ženy! Všetky ženy, ktoré sa každý deň usilujú vytvárať spoločnosť ľudskejšiu a pohostinnejšiu. A bratsky ďakujem aj tým, ktoré tisícorakým spôsobom dosvedčujú evanjelium a pracujú v Cirkvi. Toto je pre nás príležitosť zdôrazniť dôležitosť a nevyhnutnosť ich prítomnosti v živote. Svet, v ktorom sú ženy vytisnuté na okraj, je svetom sterilným, pretože ženy nielenže sú nositeľkami života, ale odovzdávajú nám schopnosť dovidieť ďalej – oni dovidia ďalej –, odovzdávajú nám schopnosť chápať svet inými očami, vnímať veci srdcom, ktoré je kreatívnejšie, trpezlivejšie, nežnejšie. Modlitbu a osobitné požehnanie venujem všetkým ženám prítomným tu na námestí a všetkým ženám! Pozdravujem vás!“
