Svätý Otec František vo štvrtkovej homílii: Duch Svätý je najväčším darom
P:3, 09. 10. 2014 20:29, ZAH
Vatikán 9. októbra (RV) V modlitbe si prosíme veľa vecí, ale najväčším darom, ktorý nám Boh môže dať, je Duch Svätý, povedal pápež František počas dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. V homílii komentoval evanjelium dňa (Lk 11,5-13), ktoré predstavuje podobenstvo o mužovi, ktorý sa neodbytne domáha u priateľa toho, čo potrebuje. Boh „má veľa zľutovania,“ povedal Svätý Otec, dáva nám aj to, o čo sa v modlitbe neodvažujeme prosiť:
„Toto ma núti uvažovať: Božie milosrdenstvo v skutočnosti neznamená len odpustenie – to všetci vieme –, ale byť veľkorysí a dať viac a viac... Prosili sme: ‚A daj nám aj to, o čo v sa modlitbe neodvažujeme prosiť.‘ My azda prosíme v modlitbe to a ono, a on nám dá stále viac! Vždy, stále viac.“
Svätý Otec potom upozornil na tri kľúčové slová z evanjelia: priateľ, Otec, dar. Ježiš učeníkom ukázal, čo je modlitba. Je to ako keď človek ide o polnoci k priateľovi, aby ho o niečo poprosil. V živote, ako poznamenal, existujú priatelia ako zo zlata, ktorí naozaj dajú všetko. Existujú aj iní, viac či menej dobrí, ale Biblia nám hovorí, že sú „jeden, dvaja, alebo traja, viac nie!“ Potom aj ostatní sú priatelia, ale nie ako títo. A aj keď sme neodbytní a dotieraví, „puto priateľstva spôsobí, že nám bude dané to, čo žiadame.“
„Ježiš ide ešte o krok ďalej a hovorí o Otcovi: ‚Ktorý otec spomedzi vás, keď jeho syn prosí o rybu, dá mu hada namiesto ryby? Alebo keď pýta vajce, mu podá mu škorpióna?‘ Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec!‘ Takže nielen priateľ, ktorý nás sprevádza na našej ceste života nám pomáha a dáva nám to, o čo prosíme. Aj nebeský Otec, ktorý „nás tak veľmi miluje a o ktorom Ježiš povedal, že sa stará o kŕmenie poľných vtákov. Ježiš chce prebudiť vieru v modlitbu a hovorí: Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené. Pretože každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, bude mu otvorené. Toto je modlitba: prosiť, hľadať a klopať na srdce Boha. A Otec „dá Ducha Svätého tým, čo ho prosia“:
„Toto je dar, to je to viac od Boha. Boh nikdy nedáva dar, niečo, o čo ho prosíš, len tak, žeby to dobre nezabalil, bez toho, žeby nedal niečo viac, čo to urobí krajším. A to, čo nám Pán, Otec, dáva navyše, je Duch: pravým darom Otca je to, o čo sa v modlitbe neodvažujeme prosiť. ‚Prosím túto milosť; prosím si toto, klopem a prosím veľa... Len dúfam, že mi to dá.‘ A on, ktorý je Otcom, mi to dá, a ešte oveľa viac: dar Ducha Svätého.“
Modlitba je rozhovorom s priateľom, ktorý je spoločníkom životnej cesty, s Otcom a v Duchu Svätom. Priateľom je Ježiš:
„Je to on, ktorý je s nami a učí nás modliť sa. A naša modlitba by mala byť taká: trojičná. Toľkokrát počuť: ‚A vy veríte?‘ ‚Áno! Áno!‘ ‚V koho veríte?‘ ‚V Boha!‘ ‚A čo je «Boh» pre teba?‘ ‚Boh, Boh!‘ Ale «Boh» neexistuje: Nepohoršite sa! Boh takto neexistuje! Existuje Otec, Syn a Duch Svätý, sú to osoby, nie sú nejakou myšlienkou vo vzduchu... Tento hmlistý «Boh» neexistuje! Existujú osoby! Ježiš je spoločníkom na ceste, ktorý nám dáva to, o čo prosíme; Otec, ktorý sa o nás stará a nás miluje; a Duch Svätý je dar, on je tým, čo nám dáva Otec navyše, v čo sa ani neodvažujeme dúfať.“
( TK KBS, RV jak; ml ) 20141009031 | Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 1341 x
[naspäť]
|
