Slávenie sa začalo o desiatej hodine, keď aklamácia „Christus vincit“ uviedla vstup liturgického sprievodu. Za spevu litánií ku všetkým svätým, v ktorých zazneli aj mená sv. Rity, sv. Terézie z Lisieux, sv. Moniky či sv. Gianny Berrettovej-Mollovej, si Svätý Otec uctil relikvie blahoslavených manželov Zélie a Louisy Martinových, rodičov sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša, ako aj relikvie blahoslaveného manželského páru Luigiho a Marie Beltrame-Quattrocchiových.

Hlavnými koncelebrantmi Svätého Otca pri oltári boli: generálny relátor synody kardinál Péter Erdö z Maďarska, ďalej traja predsedajúci delegáti - kardinál André Vingt-Trois z Francúzska, kardinál Raymundo Damasceno Assis z Brazílie a kardinál Luis Antonio Tagle z Filipín - a tiež hlavní predstavitelia sekretariátu Biskupskej synody: kardinál Lorenzo Baldisseri a Mons. Bruno Forte. Eucharistia sa slávila v zelenej liturgickej farbe, s formulárom a biblickými čítaniami 27. cezročnej nedele.

Pápež František v homílii nadviazal na Izaiášov obraz Božej vinice s vysvetlením, že vinica, označujúca Boží ľud, predstavuje Pánov „sen“ - jeho plán, ktorý s láskou uskutočňuje, keď vinicu ako starostlivý vinohradník zveľaďuje, aby prinášala ovocie. Proroctvo Izaiáša i Ježišovo podobenstvo o zlých vinohradníkoch však hovoria o tom, že tento Boží sen nie je naplnený, je „frustrovaný“. Vodcovia ľudu, ktorým Ježiš v Matúšovom evanjeliu adresuje výčitku vo forme podobenstva sú tí, ktorým Boh zveril svoj sen, no oni sa tejto úlohe spreneverili a pre svoju chamtivosť a pýchu upreli Bohu uskutočnenie jeho sna s vyvoleným ľudom. Svätý Otec v tejto súvislosti upozornil na nebezpečné pokušenie chamtivosti po peniazoch a moci, ktoré je prítomné v každej dobe. Ďalej povedal:

„Aj my, na biskupskej synode, sme povolaní pracovať v Pánovej vinici. Synodálne zasadnutia neslúžia na diskutovanie o krásnych či originálnych ideách, alebo na to, aby sa videlo, kto je inteligentnejší... Slúžia na lepšie zušľachtenie a udržiavanie Pánovej vinice, na spoluprácu na jeho sne, na jeho pláne lásky, ktorý má so svojím ľudom. V tomto prípade nás Pán žiada, aby sme sa ujali starostlivosti o rodinu, ktorá je od samotných počiatkov integrálnou súčasťou jeho plánu lásky voči človeku.

My všetci sme hriešnikmi, aj my môžeme byť v pokušení „zmocniť sa“ vinice, z dôvodu žiadostivosti, ktorá v nás, ľudských bytostiach, nikdy nechýba. Boží sen sa vždy potýka s pokrytectvom niektorých jeho služobníkov. Môžeme „frustrovať“ Boží sen, ak sa nenecháme viesť Duchom Svätým. Duch nám darúva múdrosť siahajúcu ďalej než vedomosti, aby sme veľkodušne pracovali v pravej slobode a s pokornou tvorivosťou.“

*

Plné znenie homílie Svätého Otca:

„Dnes prorok Izaiáš i Evanjelium používajú obraz Pánovej vinice. Pánova vinica je jeho „snom“, plánom, ktorý rozvíja s celou svojou láskou, ako vinohradník sa stará o svoju vinicu. Vinič je rastlina, ktorá si vyžaduje veľkú starostlivosť!

Božím „snom“ je jeho ľud: on ho zasadil a udržiava ho s trpezlivou a vernou láskou, aby sa stal svätým ľudom, ľudom, ktorý bude prinášať veľa dobrého ovocia spravodlivosti.

No ako v dávnom proroctve, tak aj v Ježišovom podobenstve Boží sen zostáva nenaplnený. Izaiáš hovorí, že vinica, s takou láskou opatrovaná, «zarodila iba plánky» (Iz 5,2.4), zatiaľ čo Boh «čakal na právo a hľa, bezprávie, čakal na spravodlivosť a hľa, kvílenie» (v. 7). V Evanjeliu zase vinohradníci ničia Pánov plán: nekonajú si svoju prácu, ale myslia na vlastné záujmy.

Ježiš sa so svojím podobenstvom obracia na veľkňazov a starších ľudu, čiže na „múdrych“, na vedúcu vrstvu. Týmto Boh osobitným spôsobom zveril svoj sen, čiže svoj ľud, aby ho zveľaďovali, starali sa oň, chránili ho pred divou zverou. Toto je úloha vodcov ľudu: zveľaďovať vinicu so slobodou, tvorivosťou a pracovitosťou. Ježiš však hovorí, že vinohradníci sa vinice zmocnili. Pre svoju chamtivosť a pýchu chcú s ňou robiť to, čo sami chcú, a tak uprú Bohu možnosť uskutočniť jeho sen s ľudom, ktorý si vyvolil.

Pokušenie žiadostivosti je vždy prítomné. Nachádzame ho aj vo veľkom Ezechielovom proroctve o pastieroch (porov. 34. kapitola), komentovanom sv. Augustínom v jeho slávnej reči, ktorú sme práve čítali v Liturgii hodín. Žiadostivosť po peniazoch a moci. A na zasýtenie tejto žiadostivosti zlí pastieri kladú ľuďom na plecia neúnosné bremená, ktoré oni sami ani len prstom nepohnú. (porov. Mt 23,4).

Aj my, na biskupskej synode, sme povolaní pracovať v Pánovej vinici. Synodálne zasadnutia neslúžia na diskutovanie o krásnych či originálnych ideách, alebo na to, aby sa videlo, kto je inteligentnejší... Slúžia na lepšie zušľachtenie a udržiavanie Pánovej vinice, na spoluprácu na jeho sne, na jeho pláne lásky, ktorý má so svojím ľudom. V tomto prípade nás Pán žiada, aby sme sa ujali starostlivosti o rodinu, ktorá je od samotných počiatkov integrálnou súčasťou jeho plánu lásky voči človeku.

My všetci sme hriešnikmi, aj my môžeme byť v pokušení „zmocniť sa“ vinice, z dôvodu žiadostivosti, ktorá v nás, ľudských bytostiach, nikdy nechýba. Boží sen sa vždy potýka s pokrytectvom niektorých jeho služobníkov. Môžeme „frustrovať“ Boží sen, ak sa nenecháme viesť Duchom Svätým. Duch nám darúva múdrosť siahajúcu ďalej než vedomosti, aby sme veľkodušne pracovali v pravej slobode a s pokornou tvorivosťou.

Synodálni bratia, pre zveľaďovanie a dobré udržiavanie vinice je potrebné, aby naše srdcia a mysle zachovával v Ježišovi Kristovi «Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť», ako hovorí sv. Pavol (Flp 4,7). Takto budú naše myšlienky a naše plány v súlade s Božím snom: vyformovať si svätý ľud, ktorý mu bude patriť a ktorý bude prinášať ovocie Božieho kráľovstva (porov. Mt 21,43).“ / Preložil: Jozef Bartkovjak SJ

*

V spoločných modlitbách prítomní prosili na prvom mieste za synodálnych otcov, „aby Boh pokoja, ktorý presahuje každú chápavosť, udržiaval ich srdcia a mysle v Ježišovi Kristovi, ktorý je Cesta, Pravda a Život.“ Po tejto prosbe prednesenej v čínskom jazyku nasledovala ďalšia v španielčine o dar múdrosti pre zákonodarcov a tých, ktorí vládnu národom. Vo filipínčine zaznela modlitba za tých, ktorí sú zranení pohoršením, „aby jas Pánovej tváre uzdravil ich zranenia a znovu ich otvoril pre radosť a nádej“. Po portugalsky zaznela prosba za národy, ktoré sú vo vojnách, „aby Pán svojou pravicou ochránil to, čo sám zasadil, aby nanovo oživil túžbu po dobre, aby na zemi zavládla spravodlivosť a pokoj“. Nakoniec to bola prosba za všetky rodiny prednesená po swahilsky, „aby ich Duch Svätý podopieral svojou útechou v námahách každodenného života a chránil ich pred zbytočným strachom.“

Liturgický priestor dotvárala byzantská ikona Svätej rodiny. Svätý Otec si ju osobitne uctil na konci svätej omše.

Na poludnie pápež František v príhovore z okna Apoštolského paláca opäť vyzval veriacich k modlitbe za synodu, zameranú na rodinu ako výzvu z hľadiska evanjelizácie. Modlitbou Anjel Pána spolu s veriacimi na námestí potom zveril prácu synody pod ochranu Panny Márie.

Ďalej vo svojom príhovore poďakoval Bohu za dar, ktorý pre Cirkev predstavuje nová blahoslavená Miriam Terézia Demjanovičová, rehoľná sestra slovenského pôvodu ktorá bola v sobotu blahorečená v USA.

Pápež využil túto príležitosť aj na povzbudenie rodín k čítaniu a meditovaniu Svätého písma. Biblia patrí do každej rodiny, povedal pápež v nedeľu pri modlitbe „Anjel Pána“. Nesmie však ostať položená na polici, ale treba ju vziať denne do rúk, povedal pápež František. Rodičia a deti si z nej majú čítať spoločne či sami. Svätý Otec František na to odporučil čítania po večeroch či v nedeľu. Zároveň znovu vyzval k modlitbe za úspešnú Synodu biskupov o manželstve a rodine, ktorú už predtým otvoril slávením svätej omše v bazilike sv. Petra. Ako prejav vďačnosti sa počas otvorenia synody rozdalo na námestí sv. Petra 15.000 biblií v taliančine. Celé mimoriadne vydanie biblie sa podľa informácií z Vatikánu má rozdať v kostoloch, kníhkupectvách, supermarketoch či na letiskách v Taliansku.

( TK KBS, RV jb; ml ) 20141005001   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]