Bratislava 26. augusta (TK KBS) Zasvätenie či zverenie. Je v tom podstatný rozdiel? Ako to súvisí s mariánskou úctou? Na otázky čitateľky Katolíckych novín Margity zo Slovenského Grobu reaguje Ivan Špánik, kňaz, ktorý sa venuje mariológii. TK KBS pri tejto príležitosti prináša reakciu pre čitateľov v plnom znení. -----------------------------------------------------------------
Zasvätenie či zverenie – aký je v tom rozdiel
Vážená redakcia, chcela by som sa spýtať, či je správne, keď sa v kostole po modlitbe posvätného ruženca zasväcujeme Panne Márii. V kresťanských médiách však upozorňovali, že zasvätiť sa možno iba Bohu. Božej Matke sa teda nezasväcujeme, ale zverujeme pod ochranu? Je v tom podstatný rozdiel? Ako to súvisí s mariánskou úctou? Margita, Slovenský Grob
-----------------------------------------------------------------
Milá Margita,
v teológii rozlišujeme slovo „zasvätenie“ na dvoch úrovniach - liturgicko-právnej a duchovnej. Na liturgicko-právnej rovine sa možno zasvätiť iba Bohu. Tak to robia napríklad kňazi, rehoľné osoby, zasvätené panny. V duchovnej rovine je možné zasvätiť sa aj Panne Márii, pričom však z toho nevyplýva nijaký cirkevnoprávny stav. Božej Matke sa teda z duchovného hľadiska môžeme zasväcovať, ale aj zverovať pod ochranu. Aby to však na prvý pohľad nebudilo dojem, že Pannu Máriu staviame na úroveň Boha, súčasná liturgická teológia odporúča používať termín „zasvätenie“ iba vo vzťahu k Bohu. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vo svojom dokumente Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii z roku 2002 v bode č. 204 vyjadruje pochopenie pre tieto podnety, aby sa namiesto „zasvätenie“ používali iné výrazy, ako napríklad „zverenie sa“, „oddanie sa“. Direktórium tiež upozorňuje, že výraz „zasvätiť“ sa niekedy nevhodne používa tam, kde je lepšie použiť slovo „zveriť“, napríklad ak chceme vyjadriť prosbu, aby sa deti zverili pod ochranu Panny Márie.
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v direktóriu napriek tomu nezakazuje v duchovnej terminológii používať slovo zasvätenie sa Panne Márii, ani neučí, aby sa slovo „zasvätenie“ nahradilo slovom „zverenie“. Výraz „zasvätiť sa“ Márii i naďalej akceptuje, ale prízvukuje jeho správne chápanie. Vyplýva to z ďalších vysvetľujúcich slov v tomto dokumente: „V každom prípade, keď ide o úkon zasvätenia, je potrebné poučiť veriacich o jeho povahe... je len analogický vo vzťahu k zasväteniu sa Bohu... má sa vyjadriť korektným spôsobom v línii takpovediac liturgickej: Otcovi skrze Krista v Duchu Svätom, s prosbou o príhovor Panny Márie, ktorej sa úplne zverujeme, aby sme verne zachovávali krstné záväzky a žili v synovskom postoji k nej; má sa vykonať mimo slávenia eucharistickej obety, lebo ide o úkon zbožnosti, nepripodobniteľný liturgii: zverenie sa Panne Márii sa totiž podstatne líši od ostatných foriem liturgického zasväcovania.“
Výraz „zasvätenie“ sa v modlitbách súčasnej Cirkvi bežne používa, pričom je previazaný s termínom „zverenie sa“. Pápež František minulého roku použil v troch zasväcujúcich modlitbách k Panne Márii výraz zasvätenie päť ráz a výraz zverenie tri razy. Dalo by sa hovoriť o určitej výrazovej elipse, ktorá má dve ohniská vytvorené obidvomi termínmi, pričom sa navzájom dopĺňajú, podporujú, nevylučujú sa však ani nie sú v protiklade. Pekne to vidíme napríklad v zasväcujúcej modlitbe sv. Jána Pavla II. z 25. marca 1984, keď povedal: „Objím s láskou Matky a služobnice Pána tento náš ľudský svet, ktorý ti zverujeme a zasväcujeme, plní nepokoja nad pozemským a večným osudom ľudí a národov. Osobitne ti zverujeme a zasväcujeme tých ľudí a tie národy, ktoré toto zverenie a toto zasvätenie zvlášť potrebujú.“ V tomto vyjadrení vidíme krásny a nerušivý súlad oboch termínov. Zároveň pozorujeme, že tieto výrazy sú aj rozdielne, aj sa prelínajú. Vo výraze „zverenie“ môžeme badať dôraz skôr na vnútorný pohyb smerom k Márii, na dôverný vzťah s ňou. Vo výraze „zasvätenie“ môžeme zas vnímať dôraz na spočinutie v dôvernom vzťahu s Máriou v jej nepoškvrnenom Srdci, určité mystické vystúpenie do jej zasvätenia sa trojjedinému Bohu. Preto chcieť z liturgických dôvodov vyčiarknuť výraz „zasvätenie“ a nahradiť ho výrazom „zverenie“ by bolo z pastoračného hľadiska ochudobnením hĺbky nášho dôverného vzťahu k Panne Márii a skrze ňu i k Bohu.
Milá čitateľka, zakončím dvomi citátmi sv. Jána Pavla II. z encykliky Redemptoris Mater (RM)a z apoštolského listu o ruženci Rosarium Virginis Mariae (RVM): „Veľmi rád... pripomínam postavu sv. Ľudovíta Máriu Grigniona z Montfortu, ktorý odporúčal kresťanom zasvätiť sa Kristovi prostredníctvom Panny Márie ako účinný prostriedok žiť verne podľa krstných záväzkov. S radosťou pripomínam, že ani v našich časoch nechýbajú nové vzory tejto spirituality a zbožnosti“ (RM, 48). „Čím viac je srdce zasvätené jej, tým viac je zasvätené Ježišovi Kristovi“ (RVM, 15).
Ivan Špánik, Autor je kňaz, venoval sa mariológii
Zdroj: Katolícke noviny 34/2014 /
-----------------------------------------------------------------
