Južná Kórea 14. augusta (RV) Po súkromnej svätej omši v sídle Apoštolskej nunciatúry v Soule, ktorá je rezidenciou pápeža počas jeho návštevy, sa Svätý Otec presunul do prezidentského paláca, nazývaného podľa farby strechy „Modrý dom“ (Blue House). Ide o komplex troch budov tradičnej architektúry kórejských kráľovských budov, postavený v roku 1991, ktorý zahŕňa sídla úradov i súkromnú rezidenciu hlavy štátu. Prezidentka Kórejskej republiky Park Geun-hyeová po oficiálnom fotografovaní zotrvala s pápežom Františkom v súkromnom rozhovore spojenom s výmenou darov. Následne svojmu hosťovi predstavila prítomných predstaviteľov krajiny.Krátko pred 10. hodinou nášho času (17.00 kórejského času) vstúpil pápež František v sprievode prezidentky do Veľkej recepčnej sály, kde ho očakávali členovia vládnych orgánov a štátnych inštitúcií, zástupcovia diplomatického zboru a ďalší predstavitelia. Po príhovore prezidentky Park Geun-hyeovej predniesol pápež František v angličtine svoj prvý oficiálny príhovor na kórejskej pôde.
Kórejská prezidentka vo svojom príhovore v kórejčine, ktorý hostia sledovali v simultánnom preklade do slúchadiel, priblížila jednotlivé etapy pápežovej návštevy, pričom charakterizovala jednotlivé miesta, na ktoré zavíta. V závere prejavu hovorila o vojne medzi severom a juhom krajiny, pričom zdôraznila, že táto nespôsobila iba ranu v národe ako celku, ale rozdelila aj jednotlivé rodiny.
Pápež František svoj príhovor zameral na zdôraznenie neochvejnej nádeje pre krajinu a jej ľud všetkých generácií, mladých i starších. Pripomenul bohaté národné dedičstvo Kórey, ktoré bolo „podrobené skúške počas rokov násilností, prenasledovania a vojny“, pričom poukázal na nezmenšujúcu sa nádej na spravodlivosť, pokoj a jednotu: „Akým veľkým darom je nádej! Nesmieme sa nechať odradiť pri dosahovaní týchto cieľov, ktoré slúžia nielen prospechu kórejského ľudu, ale aj celej tejto oblasti a tiež celého sveta.“
Svätý Otec vysvetlil dva hlavné ciele svojej návštevy, účasť na Dňoch ázijskej mládeže a blahorečenie veľkej skupiny kórejských mučeníkov: „Tieto dve slávnosti sa navzájom dopĺňajú. Kórejská kultúra dobre chápe dôstojnosť a múdrosť, ktoré sú vlastné starším ľuďom a ctí si ich miesto v spoločnosti. My, katolíci si vážime našich predkov, ktorí podstúpili mučeníctvo pre vieru, pretože boli pripravení položiť život za pravdu, ktorej uverili a podľa ktorej sa usilovali žiť. Oni nás učia žiť naplno pre Boha a pre dobro blížneho.“
Stretnutie mládeže je podľa Svätého Otca príležitosťou načúvať ich nádejam a ich obavám a k zamysleniu sa nad primeranosťou spôsobu odovzdávania hodnôt budúcim generáciám. „V tomto kontexte, považujem za zvlášť dôležité pre nás, aby sme uvažovali nad potrebou odovzdať našim mladým dar pokoja. Tento apel má celkom osobitný význam tu v Kórei, v zemi, ktorá dlho trpela kvôli nedostatku pokoja. Vyjadrujem svoje uznanie úsiliu v prospech zmierenia na Kórejskom polostrove a jeho stability a povzbudzujem naďalej k týmto snahám, ktoré sú jedinou istou cestou k trvalému pokoju. Hľadanie pokoja zo strany Kórey je skutočnosť, ktorú máme zvlášť na srdci, pretože významne ovplyvňuje stabilitu celej tejto oblasti i celého sveta, ktorý je unavený z vojny.“
S prítomnými diplomatmi sa pápež podelil s myšlienkami o ich poslaní „zdolávať múry nedôverčivosti a nenávisti podporovaním kultúry zmierenia a solidarity. Diplomacia totiž, ako umenie toho, čo je možné, sa zakladá na pevnom a vytrvalom presvedčení, že pokoj možno dosiahnuť skôr prostredníctvom dialógu a pozorného a diskrétneho počúvania, ako cez vzájomné obviňovania, nepotrebné kritizovania a demonštrácie moci.“
Pápež ďalej hovoril o biblickej vízii pokoja ako „diela spravodlivosti.“ Ako povedal, „spravodlivosť, ako čnosť, si vyžaduje disciplinovanú trpezlivosť. Nežiada od nás, aby sme zabudli na nespravodlivosti minulosti, ale aby sme ich prekonali vďaka odpusteniu, tolerancii a spolupráci.“
Predstaviteľom priemyselne vysoko rozvinutej krajiny, ktorá má svoje špecifické sociálne problémy, pápež kládol na srdce, aby venovali osobitnú pozornosť chudobným. „Nosím v sebe nádej, že kórejská demokracia sa bude naďalej zosilňovať a že tento národ vynikne v tejto «globalizácii solidarity», ktorá je dnes zvlášť potrebná, taká solidarita, ktorej cieľom je integrálny rozvoj každého člena ľudskej rodiny.“
V súvislosti s rozvíjaním demokracie Svätý Otec poukázal na úlohu veriacich a na prínos evanjelizácie pre celú krajinu, pričom citoval sv. Jána Pavla II. z jeho návštevy Kórey pred 25 rokmi, že «budúcnosť Kórey bude závisieť od prítomnosti mnohých múdrych, čnostných a hlboko duchovných mužov a žien uprostred jej ľudu». „Cirkev si želá prispievať k výchove mladých, k rastu duchu solidarity s chudobnými a znevýhodnenými a vnášať svoj vklad do formácie mladých generácií občanov, pripravených prispieť múdrosťou a prezieravosťou, ktoré zdedili od svojich predkov a ktoré sa rodia z ich viery, pri riešení veľkých politických a sociálnych otázok, s ktorými sa krajina stretáva.“
V záverečnom poďakovaní za srdečné prijatie pápež František požehnal celej krajine: „Nech Pán žehná vás a milovaný kórejský ľud. Osobitným spôsobom nech Pán požehná starých i mladých ľudí, ktorí sú svojím uchovávaním pamäti a vlievaním odvahy naším najväčším pokladom a nádejou do budúcnosti.“
