TK KBS

Dnes je sobota 24. 08. 2019   Meniny má Bartolomej       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  august  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728293031 

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Životopis pápeža bl. Jána Pavla II.
P:3, 25. 04. 2014 11:47, ZAH



Bratislava 25. apríla (TK KBS) Pri príležitosti blížiaceho sa svätorečenia pápeža Jána Pavla II. prinášame jeho stručný životopis, uverejnený na oficiálnych webových stránkach Vatikánu.

Karol Józef Wojtyla, od svojho zvolenia za pápeža v októbri 1978 známy ako Ján Pavol II., sa narodil v poľskej obci Wadovice asi 50 km od Krakova, 18. mája 1920. Bol najmladším z troch detí Karola Wojtylu a Emílie rod. Kaczorowvskej. Jeho matka zomrela v roku 1929. Jeho starší brat Edmund, lekár, zomrel v roku 1932 a jeho otec v roku 1941. Sestra Oľga zomrela ešte skôr, než sa Karol Wojtyla ml. narodil.

Pokrstený bol 20. júna 1920 vo farskom kostole fo Wadoviciach; krstil ho kňaz Francisczek Zak. Na prvé sväté prijímanie išiel vo veku 9 rokov a ako 18-ročný bol pobirmovaný. Po skončení strednej školy Marcina Wadowitu vo Wadoviciach nastúpil na Krakovskú univerzitu v roku 1938. Zaujímal sa o štúdium herectva.

Nacistická okupácia si vyžiadala zatvorenie univerzity v roku 1939 a mladý Karol odišiel pracovať do kameňolomu (1940-1944) a potom do chemickej továrne, kde si zarábal na živobytie.

V roku 1942 pocítil povolanie ku kňazstvu a začal navštevovať kurzy v tajnom seminári v Krakove. Seminár viedol kardinál Adam Štefan Sapieha, krakovský arcibiskup. V tom istom čase Karol Wojtyla patril aj k členom miestneho tajného divadla.

Po skončení Druhej svetovej vojny pokračoval v štúdiách v krakovskom seminári a na teologickej fakulte. Za kňaza ho vysvätil arcibiskup Sapieha v Krakove 1. novembra 1946.
Onedlho po vysviacke ho poslal do Ríma, kde študoval pod vedením francúzskeho dominikána Garrigou-Lagrangea. Doktorát z teológie dokončil v roku 1948 prácou o predmete viery v dielach sv. Jána z kríža (Doctrina de fide apud Sanctum Ioannem a Cruce). Počas prázdnin sa venoval pastoračnej starostlivosti o poľských imigrantov.

V roku 1948 sa vrátil do Poľska a pracoval ako farár vo viacerých farnostiach v Krakove a tiež ako kaplán univerzitných študentov. V roku 1951 začal znovu študovať filozofiu. O dva roky obhájil prácu o “zhodnotení možnosti založenia katolíckej etiky na etickom systéme Maxa Schelera” na Katolíckej univerzite v Lubline. Následne začal prednášať morálnu teológiu a sociálnu etiku v krakovskom seminári a na teologickej fakulte v Lubline.

4. júla 1958 ho pápež Pius XII. vymenoval za pomocného biskupa do Krakova (a titulárneho biskupa v Ombi). Biskupskú konsekráciu prijal 28. septembra 1958 v krakovskej katedrále z rúk biskupa Eugeniusza Baziaka.

13. januára 1964 ho pápež Pavol VI. menoval za krakovského arcibiskupa a 25. júna 1967 ho prijal do zboru kardinálov: určil mu titulárny kostol Sv. Cesareo in Palatio. Z kardinála diakona ho neskôr povýšil medzi kardinálov kňazov.

Kardinál Wojtyla sa v rokoch 1962-1965 zúčastnil na zasadaniach Druhého vatikánskeho koncilu a výrazným spôsobom prispel k vypracovaniu konštitúcie Gaudium et Spes. Zúčastnil sa tiež všetkých zasadaní Synody biskupov.

Kardináli ho zvolili za pápeža v konkláve 16. októbra 1978. Prijal meno Ján Pavol II. V nedeľu 22. októbra bol slávnostne inaugurovaný do služby ako 263. nástupca svätého apoštola Petra. Jeho pontifikát bol jedným z najdlhších v histórii Cirkvi - trval takmer 27 rokov.
Pápežský úrad vykonával s neúnavným misijným duchom, poháňaný pastoračnou starostlivosťou o všetky cirkvi a zmyslom pre otvorenosť a lásku pre celú ľudskú rodinu. Venoval mu všetku svoju energiu. Absolvoval 104 pastoračných návštev mimo Talianska a ďalších 146 v rámci Talianska. Na Slovensko prišiel 3 krát (v roku 1990, 1995 a 2003). Ako biskup Ríma navštívil 317 z 333 miestnych farností.

Mal viac stretnutí s ľuďmi než ktorýkoľvek jeho predchodca. Na jeho generálnych audienciách, ktoré sa konali pravidelne v stredu (bolo ich vyše 1160) sa zúčastnilo okolo 17 600 000 pútnikov, nerátajúc osobitné audiencie a náboženské slávnia (len počas Jubilejného roku prišlo viac ako 8 miliónov pútnikov). S miliónmi veriacich sa tiež stretol počas svojich pastoračných návštev v Taliansku a v zahraničí. Počas 38 oficiálnych zahraničných návštev sa stretol s mnohými predstaviteľmi svetových vlád; sám poskytol 738 audiencií a stretnutí hlavám štátov 246 audiencií premiérom rozličných krajín.

Kvôli láske k mladým začal tradíciu Svetových dní mládeže. Počas svojho pontifikátu ich absolvoval 19 a sprostredkoval tak stretnutia miliónom mladých ľudí z celého sveta. Jeho starostlivosť o rodiny sa mimoriadnym spôsobom prejavila na Svetových stretnutiach rodín, ktoré začal v roku 1994.

Ján Pavol II. úspešne pokročil v dialógu so Židmi a so zástupcami iných náboženstiev, s ktorými sa viac krát stretol na modlitbových stretnutiach za mier - najmä v Assisi.

Pod jeho vedením sa Cirkev pripravila na vstup do tretieho tisícročia a oslávila Veľké jubileum podľa inštrukcií, ktoré vydal v apoštolskom liste Tertio Millennio adveniente. Cirkev potom vstúpila do novej etapy dejín, sprevádzaná jeho listom Novo Millennio ineunte, ktorá veriacim naznačila ďalšiu cestu.

Ján Pavol II. dal nový impulz pre blahorečenia a svätorečenia, aby poskytol príklad svätosti a túžby po raste mnohým ľuďom našich čias. Viedol 147 slávností blahorečenia, pri ktorých vyhlásil 1341 nových blahoslavených a 51 kanonizácií, pri ktorých svätorečil dohromady 482 ľudí.

Výrazne rozšíril rady kardinálskeho kolégia. Kreoval 231 kardinálov (a jedného in pectore) počas 9 konzistórií.

Zvolal 15 zasadaní Synody Biskupov - šesť riadnych Generálnych zhromaždení, jedno mimoriadne a osem osobitných zhromaždení.

Medzi najdôležitejšie dokumenty, ktoré vydal, patrí 14 encyklík, 15 apoštolských exhortácií, 11 apoštolských konštitúcií a 45 apoštolských listov.

Promulgoval Katechizmus Katolíckej Cirkvi vo svetle cirkevnej Tradície interpretovanej Druhým Vatikánskym koncilom. Zaslúžil sa tiež o reformu Východného a Západného kódexu kánonického práva; vytvoril nové inštitúcie a zreorganizoval rímsku kúriu.

Publikoval tiež 5 súkromných kníh: “Prekročiť prah nádeje” (1994), “Dar a tajomstvo” (1996), “Rímsky triptych” (2003), “Vstaňte, poďme!” (2004) a “Pamäť a identita (2005).
Vo svetle Krista vzkrieseného z mŕtvych zomrel 2. apríla 2005 o 9.37 večer - vo Veľkonočnej Oktáve a v predvečer Nedele Božieho milosrdenstva.

Od toho večera až do pohrebu, ktorý sa uskutočnil 8. apríla, prišlo sa s ním rozlúčiť do Ríma viac než 3 milióny pútnikov. Niektorí z nich čakali viac než 24 hodín, aby mohli vstúpiť do Baziliky sv. Petra.

Pápež Ján Pavol II. bol vyhlásený za blahoslaveného 1. mája 2011 pápežom Benediktom XVI.



( TK KBS, mk; pz ) 20140425033   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 4284 x

[naspäť]





TV Lux [audio] | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2019