Bratislava 19. decembra (TK KBS) Ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených síl SR Mons. František Rábek pri príležitosti blížiacich sa Vianoc napísal pastiersky list. List je distribuovaný vojenskými, policajnými a väzenskými kaplánmi do všetkých zložiek Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Jeho cieľom je poskytnúť veriacim v týchto zložkách štátu podnety k zamysleniu sa nad podstatou kresťanskej viery, skutočným zmyslom Vianoc. List prinášame v plnom znení. Pastiersky list vojenského ordinára Ozbrojených síl a Ozbrojených síl SR k Vianociam 2013
Vážení priatelia, milí bratia a sestry!
Znovu sa blížia najkrajšie sviatky v roku, keď sa aj človek človeku stáva bližším a keď zvykneme venovať viac pozornosti tým, ktorých máme radi, ale aj tým, ktorí potrebujú našu lásku a službu.
Aj ja rád využívam túto atmosféru Adventu a blížiacich sa Vianoc, aby som vás aspoň takýmto spôsobom úprimne pozdravil a krátko sa vám prihovoril.
Zvláštne znázornenie betlehema
Centrálnou udalosťou Vianoc je narodenie Ježiša Krista v Betleheme. V tomto období sa stretáme so znázornením tejto skutočnosti v najrozličnejších podobách. Jednu z nich vidíte aj na fotografii, ktorá ilustruje tento list. Nachádza sa v kaplnke katedrály nášho ordinariátu. Čím je toto znázornenie zvláštne? Iste, už tým, že to nie je maľba ani klasický betlehem s maštaľkou a figúrkami, ale mozaika. Zrejme najväčšou zvláštnosťou je však to, že Panna Mária neukladá svoje dieťa do jasličiek, ale ho vkladá do tmavého vnútra kamennej krstiteľnice.
Túto kaplnku stvárnil významný umelec, ale rovnako aj významný teológ páter Marko Rupnik z Ríma. On sám vysvetľuje, čo chcel týmto povedať: Boží Syn, ktorý sa stal človekom a narodil sa v Betleheme, prišiel na tento svet s jasným zámerom: priniesť nám Božiu lásku celým svojím životom a pôsobením až po položenie života za nás. Preto je malé dieťa Ježiš na mozaike zavinuté nie do plienok, ale tak, ako v tej dobe zvykli zavinúť mŕtveho na pohreb. Neskôr sám Ježiš povedal, že „nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“. Táto jeho láska sa začína narodením a smeruje k tej najväčšej láske. Ježiš sa stal človekom, aby vstúpil do každej situácie nášho života a prežiaril ju svojou prítomnosťou, svojou zachraňujúcou láskou. Vstúpil aj do nášho utrpenia, do našej smrti i do nášho hrobu. Svoje utrpenie a smrť pripodobnil krstu: „Krstom mám byť krstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane.“ Z tohto „ponorenia“ do smrti, do hrobu (krst v pôvodnej reči Svätého písma znamená „ponorenie“) však Ježiš vychádza ako víťaz, keď vstáva na tretí deň z mŕtvych a tým otvára aj nám cestu k prekonaniu smrti a k novému životu, ktorým je účasť na večnom živote trojjediného Boha. Preto je teda na mozaike namiesto jasličiek krstiteľnica s tmavým vnútrom.
Vianočná udalosť a my
Pred touto mozaikou sa však nachádza skutočná žulová krstiteľnica, v ktorej udeľujeme sviatosť krstu. Ako súvisí betlehemská udalosť, Kristovo narodenie s naším krstom?
Krst nie je nejaký izolovaný náboženský obrad. Sám Ježiš Kristus povedal apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého... Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.“ Vo sviatosti krstu teda sám vzkriesený Ježiš Kristus dáva človeku ovocie svojej zachraňujúcej lásky, dáva nám účasť na svojej schopnosti láskou k Bohu prekonať zlo, hriech aj utrpenie a smrť; dáva nám účasť i na moci svojho zmŕtvychvstania – prejsť bránou smrti k účasti na Božom živote.
Keď si rodina dá sfotografovať okamih udeľovania krstu, ako otec drží dieťatko nad krstiteľnicou, v pozadí je dieťa Ježiš v podobnej polohe. Tým je pekne vyjadrený súvis medzi týmito dvoma udalosťami, medzi Kristovým narodením a naším krstom: Boží Syn sa stal pre nás v Betleheme človekom, aby sme sa my v krste mohli stať prijatými Božími synmi a dcérami.
Život sa nemôže zastaviť
Poznáme to už zo skúsenosti: príde dátum Vianoc, snažíme sa prežiť pekné sviatky a potom zasa bežný život so všetkými svojimi starosťami a radosťami, ale i s tvrdosťou, utrpením a brutalitou.
Hej, život sa nemôže zastaviť pri pekných sviatkoch. Ale ako má pokračovať? Tak, ako by sa nič nebolo stalo? Život toho Dieťaťa, ktoré sa narodilo pre nás v Betleheme, tiež pokračoval, v reálnych podmienkach sveta i ľudskej zloby. Ale Ježiš niesol posolstvo lásky ďalej, do všetkých okolností: do desaťročí namáhavej manuálnej práce, do rokov nie menej namáhavého učenia o pravde, do mnohých skutkov uzdravovania a záchrany až po prijatie utrpenia a smrti za nás. Aj pokrstený človek by si mal uvedomovať, že v ňom, v každom z nás, je už prítomný život Boha, ktorý je láska. A ako pokrstení sme povolaní k tomu, aby sme spolupracovali na rozvoji tohto života v sebe, aby sa v nás prejavovala Kristova láska tak pred Vianocami, ako aj počas nich, ale i vo všedných dňoch nového roka. Nie sme na toto úsilie sami. Duch Svätý, ktorého nám Kristus dal pri krste a pri birmovaní, nás chce vnútorne posilňovať, aby sme si boli istí, že život v láske je mocnejší než akékoľvek zlo a pokiaľ vytrváme v tomto úsilí, budeme mať účasť na definitívnom víťazstve toho, ktorý sa pre nás stal na prvé Vianoce človekom.
So želaním radostných a požehnaných sviatkov Božieho narodenia a spolupráce s láskou Ducha Svätého vo všetkých dňoch nového roka každého a každú z vás – zvlášť vás, ktorí sa z dôvodov služby nachádzate v zahraničných misiách alebo musíte prežívať sviatočné chvíle mimo rodiny, – srdečne pozdravuje
+ František Rábek, biskup-ordinár OS a OZ SR
