Ako sa uvádza v komuniké Svätej stolice, predmetom dnešných rozhovorov, ktoré sa niesli v priateľskej atmosfére, bola zložitá politická a sociálna situácia na Blízkom východe. Osobitná pozornosť patrila predovšetkým „znovu začatým rokovaniam medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, s nádejou, že už čoskoro nájdu spravodlivé a trvalé riešenie, ktoré bude rešpektovať práva oboch strán“.

Okrem zmienky o možnej pápežovej púti do Svätej zeme, sa ďalej hovorilo aj o vzťahoch medzi štátnymi orgánmi a miestnymi katolíckymi spoločenstvami, ako aj medzištátnych vzťahoch Izraela a Svätej stolice. Návšteva izraelského politika pokračovala stretnutím so štátnym sekretárom Mons. Pietrom Parolinom a podsekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Antoinom Camillerim.

História vzťahov medzi Svätou stolicou a štátom Izrael sa začala písať bezprostredne po založení izraelského štátu (15. máj 1948). Ide však o pracovné styky, ktoré doteraz neboli formalizované. Prvé známky záujmu Izraelčanov začať rokovania so Svätou stolicou sa objavili v roku 1991. Ich cieľom bolo zadefinovanie práv a slobôd Katolíckej cirkvi v krajine. Počas predbežných rokovaní v roku 1992 sa začalo hovoriť aj o vzniku obojstrannej pracovnej komisie. S názvom Stála bilaterálna pracovná komisia pre vzťahy medzi Svätou stolicou a štátom Izrael bola napokon vytvorená 29. júla 1993. Po mesiacoch intenzívnej práce bola v decembri 1993 na izraelskom ministerstve zahraničných vecí podpísaná Základná dohoda medzi Svätou stolicou a štátom Izrael, ktorá, okrem iného, stanovuje povinnosť štátu rešpektovať právo na slobodu náboženského vyznania a svedomia, a záruky spojené s posvätnými miestami kresťanov. V júni 1994 krajiny nadviazali aj diplomatické vzťahy. V súčasnosti zastupuje Svätú stolicu v Izraeli apoštolský nuncius Antonio Franco a štát Izrael veľvyslanec pri Svätej stolici Zion Evrony.

Zatiaľ posledné zasadanie bilaterálnej komisie sa uskutočnilo v júni tohto roku. Počas neho sa venovali čl. 10 §2 Základnej zmluvy o ekonomických a daňových otázkach týkajúcich sa Svätej stolice vo Svätej zemi. Dohodli sa tiež na ďalšom plenárnom stretnutí, ktoré sa uskutoční v Jeruzaleme v decembri 2013.

*

Následne sa Svätý Otec stretol s bolívijským kardinálom Juliom Terrazasom Sandovalom, emeritným arcibiskupom Santa Cruz della Sierra.

*

Vo Vatikáne sa začala i návšteva ad limina apostolorum biskupov Holandska. Svätý Otec v jej rámci prijal početnú skupinu biskupov a pomocných biskupov na čele s kardinálom Willemom Jacobusom Eijkom, arcibiskupom Utrechtu a predsedom Konferencie biskupov Holandska.

V príhovore prítomným 15 biskupom vrátane vojenského ordinára zazneli v prvom rade slová uznania zo strany Svätého Otca. Vyzdvihol úsilie biskupov byť „v službe Kristovi a evanjeliu”, ktorú vykonávajú v prospech „im zverenému ľudu v okolnostiach neraz namáhavých”:

„Nie je ľahké udržiavať nádej uprostred ťažkostí, ktorým čelíte! Kolegiálne vykonávanie vašej biskupskej služby v spoločenstve s rímskym biskupom je nutnosťou pre udržiavanie tejto nádeje prostredníctvom skutočného dialógu a efektívnej spolupráce. Bude pre vás osožné pozerať s dôverou na prejavy vitality v kresťanských spoločenstvách vašich diecéz. Sú to znamenia aktívnej prítomnosti Pána uprostred ľudí vašej krajiny, ktorí očakávajú autentické svedectvo o nádeji, vlievajúcej život, nádeji, ktorá pochádza od Krista.“

Svätý Otec v príhovore holandským biskupom ďalej pripomenul, že Cirkev s materinskou trpezlivosťou pokračuje vo svojom úsilí, aby dala odpoveď na obavy mnohých mužov a žien, ktorí majú obavy o budúcnosť a strácajú odvahu. Povzbudil ich, aby so svojimi kňazmi a spolupracovníkmi boli ľuďom nablízku, najmä tým, ktorí trpia duchovnou prázdnotou a ktorí hľadajú zmysel svojho života, aj keď nie vždy vedia, ako to vyjadriť. Zdôraznil význam bratského sprevádzania v tomto hľadaní, ochotu načúvať a sprostredkovať im nádej, radosť, schopnosť ísť ďalej, ktoré nám dáva Ježiš Kristus. Ako dodal, Cirkev sa snaží prezentovať vieru autentickým, zrozumiteľným a pastoračným spôsobom. Rok viery bol k tomu šťastnou príležitosťou.

„Kresťanská antropológia a sociálna náuka Cirkvi sú súčasťou dedičstva skúseností ľudstva, na ktorých sa zakladá európska civilizácia a obe môžu skutočne pomôcť, aby bola znovu potvrdená nadradenosť človeka nad technológiou a štruktúrami. A táto nadradenosť predpokladá otvorenosť k transcendencii. Naopak potlačením transcendentného rozmeru sa kultúra stáva ochudobnenou, pričom by práve ona mala poukázať na možnosť spätosti a neustáleho súladu medzi vierou a rozumom, pravdou a slobodou. To znamená, že Cirkev nielen predkladá nemenné morálne pravdy a postoje proti prúdu sveta, ale ponúka ich ako kľúč k dobru človeka a sociálnemu rozvoju. Kresťania majú osobitné poslanie splniť túto výzvu. Výchova svedomia sa stáva prioritou, najmä prostredníctvom vytvorenia kritického úsudku, a zároveň pozitívne ovplyvňuje sociálne skutočnosti. Tak sa predchádza povrchnosti uvažovania, rezignácii a ľahostajnosti. Toto si teda vyžaduje, aby katolíci, kňazi, zasvätené osoby a laici získavali solídne a kvalitné vzdelanie. Veľmi vás povzbudzujem, aby ste spojili vaše úsilie v odpovedi na túto požiadavku a umožnili tak lepšie ohlasovanie evanjelia. V tejto súvislosti svedectvo a nasadenie laikov v Cirkvi a v spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu a mali by byť silne podporované. My všetci pokrstení kresťania sme vyzvaní, aby sme boli učeníkmi misionármi tam, kde sme!“

Svätý Otec ďalej vzhľadom na aktuálny spoločenský kontext Holandska, silne poznačený sekularizáciou, biskupov povzbudil, aby boli prítomní vo verejnej diskusii vo všetkých oblastiach, v ktorých ide o človeka, aby sa zviditeľnilo Božie milosrdenstvo a jeho láskavá pozornosť voči každému stvoreniu.

„V dnešnom svete má Cirkev povinnosť neúnavne opakovať Ježišove slová: «Poďte ku mne všetci , ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním» (Mt 11,28). Ale pýtajme sa sami seba: Zakúsi ten, kto sa stretne s nami, kto stretne nejakého kresťana niečo z Božej dobroty, radosti, že stretol Krista? Ako som už často povedal, vychádzajúc zo skúsenosti autentickej biskupskej služby, Cirkev sa rozrastá nie prozelytizmom, ale svojou príťažlivosťou. Cirkev na celom svete je pozvaná, aby sa prebudila, znovu povstala a uchovávala nádej! Preto je dôležité podporovať vašich veriacich, aby sa chopili príležitosti k dialógu tým, že budú prítomní na miestach, kde sa rozhoduje o budúcnosti. Tak budú môcť prispieť svojím dielom k diskusii o dôležitých spoločenských otázkach týkajúcich sa napríklad rodiny, manželstva, ukončenia života.“

Svätý Otec poukázal aj na aktuálnu potrebu ekumenizmu v duchu dialógu, ktorý hľadá pravdu a odpovede „inšpirované evanjeliom“. Vzhľadom na rastúci počet chudobných odporučil podnecovať vo veriacich veľkodušnosť voči tým, ktorí sú vysúvaní na okraj spoločnosti. V tomto, ako povedal, má nezastupiteľnú úlohu katolícka výchova v školách, ktorá v mladých podporuje ducha solidarity a ich ľudskú a duchovnú formáciu, vedie ich k bratskému dialógu s tými, čo nevyznávajú vieru. V závere príhovoru sa pápež František pozastavil pri pastorácii povolaní, pri nevyhnutnosti sprevádzania ľudského a duchovného dozrievania seminaristov a pri potrebe podpory kňazov. Uistil o svojej blízkosti a modlitbe za každú z obetí zneužívania a za ich rodiny a zdôraznil nezastupiteľný vplyv vytrvalej podpory zo strany Cirkvi a cirkevného spoločenstva „na ich bolestnej ceste uzdravovania“.

Nakoniec Svätý Otec holandských biskupov poprosil, aby sa nezabúdali modliť za neho.

( TK KBS, RV mf, jak; ml ) 20131202043   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]