[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je sobota 04. 12. 2021   Meniny má Barbora, Barbara       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  december  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat

  Top témy
Všetky
Synoda 2021-23
Pápež František na Cypre a v Grécku
SDM 2023 Lisabon
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ: Prekladateľské a biblické dielo sv. Cyrila a Metoda
P:3, 18. 11. 2013 10:37, ZAH

Vatikán 18. novembra (RV) Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu priniesla vo svojom vysielaní príspevok arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi, ktorý pravidelne pripravuje rubriku Vatikánskeho rozhlasu pre gréckokatolíkov. Príspevok s názvom "Prekladateľské a biblické dielo sv. Cyrila a Metoda" prinášame v plnom znení:

História národov a ich kultúr sa zvyčajne spája s archetypálnymi mýtmi, povesťami, hrdinskými eposmi, ktoré sa len postupne vynárali zo šera dejín, tradovali a odovzdávali sa ústnou, rozprávačskou formou a až ich neskorší zápis, či prvé literárne spracovanie sa označuje za obdobie zrodu literatúry toho-ktorého jazyka, či národa. Ako každé pravidlo, aj toto má však svoje výnimky. Jednoznačne medzi ne patrí história slovanského písomníctva, prvého literárneho jazyka Slovanov a ich najstaršej literatúry. Tieto sa nerozlučne spájajú s menami solúnskych bratov, slovanských vierozvestov sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda. Ich zásluhy na vzniku písma, zodpovedajúceho slovanskej fonetike a umožňujúceho tak verný zápis reči, by boli dostačujúcim dôvodom na trvalú historickú spomienku v dejinách kultúry Slovanov.

Mních Chrabr, možno jeden zo žiakov sv. Cyrila a Metoda, alebo z ich školy, to vo svojom traktáte o slovanskom písomníctve jednoznačne vyjadril takto: „Ak sa opýtaš gréckych učencov, hovoriac: „kto vám písmo vytvoril alebo knihy preložil a kedy?“, to máloktorí z nich budú vedieť. Ak sa však opýtaš slovienskych vzdelancov hovoriac: „kto vám písmo vytvoril alebo knihy preložil a kedy?“, to všetci budú vedieť a odpovedajúc takto povedia: „svätý Konštantín Filozof, nazývaný Cyril, ten aj písmo vytvoril, aj knihy preložil a tiež Metod, brat jeho. Lebo sú ešte živí, ktorí ich videli.“ A ak sa opýtaš v ktorom čase, to tiež vedia a povedia, že v čase gréckeho cisára Michala, bulharského kniežaťa Borisa, moravského Rastica a kniežaťa Blatenského Kostela Koceľa, v roku od založenia sveta 6363.“ (Skazanie o pismenech, 9)

Anomáliou vzniku slovanského písomníctva je skutočnosť, že sa nezačalo rozvíjať postupne od jednoduchých prejavov, k obsahovo, štylisticky a kompozične náročnejším formám, ale že od svojho prvopočiatku sa objavuje vo vyspelej podobe, schopnej stvárniť biblické, právne i teologické texty. Apoštoli Slovanov však okrem základného prínosu, ktorý pre začiatok slovanského písomníctva predstavuje preklad Svätého písma, liturgických a zákonodarných textov, vložili do kolísky rodiacej sa slovanskej literatúry, ako cenný dar, aj niekoľko drahokamov vlastnej literárnej tvorby.

Dar písma i Písma a literatúry je chápaný u Cyrila a Metoda ako výsledok spolupráce, synergie, medzi Božou múdrosťou a ľudskou inteligenciou. „Odišiel teda Filozof a podľa svojej starej obyčaje sa oddal modlitbe spoločne s inými pomocníkmi. A skoro potom ho osvietil Boh, ktorý počúva modlitby svojich služobníkov, a vtedy zložil písmená a začal písať text evanjelia: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol Slovo.“ (Život Konštantína, XIV) Konštantínov Predspev ku slovanskému prekladu tetraevanjelia - Proglas aj v tomto kontexte vystupuje z radu najstarších slovanských literárnych pamiatok a vyníma sa ako osobitné dielo vysokej literárnej a duchovnej hodnoty. Za jeho literárnymi kvalitami sa ale skrýva v prvom rade hlboký duchový odkaz.

Slovanská literatúra začína prekladom Evanjelia. Už táto skutočnosť je špecifikom našich duchovných, kultúrnych a literárnych dejín. Konštantín-Cyril vo svojom pôvodne grécky napísanom traktáte o preklade Evanjelia, uvádza aj prekladateľské zásady, ktoré uplatňoval pri svojej práci: „... tam kde sa gréčtina a slovančina spolu zhodovali, použili sme slová toho istého výrazu; tam, kde slovo bolo buď dlhšie, alebo strácalo zmysel, pridŕžali sme sa zmyslu a vyjadrili sme ho iným výrazom. Lebo grécky jazyk sa nemôže vždy vyjadrovať rovnako keď je prekladaný do iného jazyka, a v každom jazyku, keď sa prekladá, môže sa stať, že slovo v jednom jazyku krásne, v druhom takým nie je, a čo v inom je strašné, v druhom nie, ... Pretože nie je možné vždy brať ohľad na grécky výraz, ale je potrebné dbať na zmysel... pretože prekladáme kvôli zrozumiteľnosti evanjeliového výkladu a nie kvôli presnosti výrazov.“

Tieto kritériá, ktoré môže zdieľať aj moderný prekladateľ, uplatnil sv. Cyril pri svojom preklade evanjeliára. V skutočnosti evanjeliá boli preložené v dvoch fázach. Pred príchodom na Veľkú Moravu, Konšatantín-Cyril preložil výber z evanjeliových čítaní pre liturgické potreby, tzv. Aprakos. Tento výber bol potom, už na Veľkej Morave, pravdepodobne aj s pričinením učeníkov Solúnskych bratov, doplnený o ostatné časti evanjelií, čím sa vytvoril kompletný preklad evanjelií, tzv. Tetraevanjeliár. Jeho najstaršie rukopisy sa nám zachovali už z konca X. a začiatku XI. storočia a dnes máme k dispozícii aj ich kritické vydania. Grécka pôvodina z ktorej sv. Cyril prekladal, bola variantom tzv. carihradskej Lukiánovej recenzie s niektorými odchýlkami vychádzajúcimi z palestínskych a alexandrijských variantov biblického textu. Neskoršie štúdie najstaršieho cyrilského rukopisu evanjelií, tzv. Sávinej knihy, priviedli slavistov k odhaleniu skutočnosti, že v tomto neúplnom texte evanjelií sa zachoval na viacerých miestach pôvodný text v znení, ktoré nie je doložené v iných rukopisoch a to aj s tými špecifikami, ktoré charakterizujú Cyrilovo prekladateľské umenie. Preklad evanjelií sv. Konštantína-Cyrila možno považovať za najvýznamnejšie filologické dielo IX. storočia, prevyšujúce svojou kvalitou iný preklad z tohto obdobia, gótsky text evanjelií biskupa Ulfilu.

V Živote Konštantína nachádzame zmienku o tom, že Konštantín-Cyril preložil aj celý „cirkevný poriadok“, teda ofícium, resp. Časoslov. Tieto liturgické texty predpokadajú existenciu prekladu Žaltára. Jeho najstarší glagolský rukopis sa zachoval v knižnici kláštora sv. Kataríny na hore Sinaj a prvýkrát bol publikovaný L. Geitlerom v Záhrabe v roku 1883. Aj pri žaltári vychádzal sv. Cyril z Lukiánovej recenzie gréckeho textu, avšak podobne ako pri evanjeliách, aj tu na mnohých miestach nachádzame varianty pochádzajúce z iných gréckych recenzií.

Sv. Konštantín-Cyril sa v Proglase zmieňuje aj o Apoštole a o Prorokoch, čo nás vedie k presvedčeniu, že už v tomto období bol preložený aj slovanský lekcionár z iných mimoevanjeliových kníh Nového Zákona, ako aj výber starozákonných čítaní, tzv. Parimejník. Aj pri preklade Apoštola, išlo pravdepodobne najprv o čiastočný preklad vybraných lekcionárových častí, o tzv. Praxapostol a až neskôr sa pristúpilo k prekladu kompletného textu. Štúdie slavistu Vatroslava Jagiča v tomto smere potvrdzujú rovnako vysoký stupeň úrovne prekladateľskej techniky, spojený s tým istým duchom formálnej dokonalosti harmonizovanej s duchom voľnosti, ktorá sa neviaže otrocky na grécky text.

Ďalšie knihy Starého Zákona preložil sv. Metod, ako to uvádza dôveryhodná správa z jeho životopisu. (Porov. Život Metoda, XV) Celistvý text tohto Metodovho prekladu sa nám nezachoval, pravdepodobne kvôli nemožnosti pripravť väčší počet kópií, vzhľadom k dalšiemu osudu Metodových žiakov. Existenciu toho pôvodného textu ale potvrdzujú niektoré starozákonné biblické texty, ktotré sa zachoali u južných Slovanov a pochádzajú z takých častí Starého Zákona, ktoré nie sú obsiahnuté v Parimejníku. Tieto texty, po jazykovej stránke, javia tie isté znaky veľkomoravského cyrilometodského jazyka a preto ich môžeme považovať za hodnoverných svedkov existencie kompletného prekladu Starého Zákona (okrem kníh Makabejských).

Preklad Písma do nového, živého, národného, jazyka znamená súčasne aj otvorenie sa jednotlivých jazykov a kultúr k spojeniu s univerzálnym duchovným dedičstvom, ktoré vyrastá zo spoločných biblických koreňov. Aj za toto sme vďační sv. Cyrilovi a Metodovi.

( TK KBS, RV cva; ml ) 20131118018   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]