TK KBS

Dnes je pondelok 20. 01. 2020   Meniny má Dalibor       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  január  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  Top témy
Všetky
Pápež - Thajsko a Japonsko

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Vyhlásenie na záver Plenárneho zasadania CCEE 2013 v Bratislave
P:3, 07. 10. 2013 12:30, DOM



Bratislava 7. októbra (TK KBS) Bratislava v uplynulých dňoch (3. - 6. októbra 2013) hostila účastníkov Plenárneho zasadnutia Rady európskych biskupských konferencií (CCEE). Pri tejto príležitosti prinášame v plnom znení vyhlásenie na záver Plenárneho zasadnutia CCEE.

"Máme nádej, ktorú svet hľadá"

Vyhlásenie na záver Plenárneho zasadania CCEE 2013
Bratislava, Slovensko 3.- 6. októbra 2013

Výročné plenárne zasadanie predsedov biskupských konferencií Európy sa tento rok na pozvanie arcibiskupa Mons. Stanislava Zvolenského, predsedu Konferencie biskupov Slovenska, konalo v Bratislave pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska. Na stretnutí sa medzi inými zúčastnili aj prefekt Kongregácie pre biskupov kardinál Marc Ouellet a apoštolský nuncius na Slovensku arcibiskup Mario Giordana.

Pozdrav Svätého Otca Františka

V liste zaslanom kardinálovi Petrovi Erdö, predsedovi CCEE, Svätý Otec František vyjadril svoju blízkosť a ocenenie práci európskych biskupských konferencií, predovšetkým ich snahe o diskusiu na tému laicity a napomáhanie kultúre, "ktorá spája do ustavičnej harmónie vieru a rozum, pravdu a slobodu". V priebehu pracovných stretnutí sa predsedovia konferencií niekoľkokrát poďakovali Svätému Otcovi za jeho učenie, svedectvo a misijný príklad; spoločne mu tiež napísali list, v ktorom Petrovmu nástupcovi vyjadrili svoje intenzívne spoločenstvo.

Nový člen CCEE

Plenárne zasadanie CCEE, s odobrením vatikánskej Kongregácie pre biskupov, jednohlasne schválilo žiadosť J. Ex. Mons. Philippe Jourdana, apoštolského administrátora Estónska, o prijatie za člena Rady európskych biskupských konferencií. Do CCEE v súčasnosti patrí 33 predsedov biskupských konferencií Európy, a tiež arcibiskupi Luxemburska, Monackého kniežatstva, Cypru Maronitov, biskup Kišinova (Moldavsko), Mukačevský eparcha a apoštolský administrátor Estónska.

Voľba generálneho sekretára

Mons. Duarte da Cunha bol jednohlasne potvrdený v úrade generálneho sekretára CCEE na druhé päťročné obdobie (2013-2018).

Stretnutia s miestnymi štátnymi predstaviteľmi

Predseda vlády Robert Fico, ktorý sa účastníkom prihovoril pri otvorení stretnutia, podčiarkol, že Cirkev a štát sa na Slovensku snažia o spoluprácu pre dobro občanov krajiny. Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič prijal biskupov na audiencii v piatok 4. októbra a pripomenul, že pravá laicita je tá, ktorá rešpektuje a oceňuje duchovný rozmer spoločnosti. Súvislosť so slávením 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda bola pre prezidenta dôvodom na vyjadrenie ocenenia duchovnému dedičstvu, ktoré zanechali solúnski bratia: toto dedičstvo je podľa Gašparoviča významnou súčasťou stavby hodnotového systému európskej spoločnosti. Na večeri na záver stretnutia sa zúčastnil aj podpredseda slovenského parlamentu Ján Figeľ, ktorý pripomenul, že o kresťanské hodnoty sa opierajú aj základy stavby súčasného európskeho spoločenstva.

Boh a štát. Európa medzi laicitou a laicizmom

Centrálnou témou stretnutia v Bratislave bola diskusia o tom, aký priestor je v spoločenstve európskych krajín, pohybujúcich sa medzi laicitou a laicizmom, poskytovaný náboženstvu, a teda tiež úlohe náboženských spoločenstiev.

Úvod k tejto téme pripravila profesorka histórie Emília Hrabovec predstavením výsledkov výskumu, ktorý sa uskutočnil v rámci zúčastnených biskupských konferencií. Následne potom profesor filozofie práva Francesco d´Agostino, pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka a Dr. Martin Kugler, vedúci Inštitútu na monitorovanie diskriminácie a náboženskej netolerancie voči kresťanom v Európe, predstavili ďalšie aspekty tejto témy, spojené s otázkou sekularizácie z pohľadu filozofie a teológie. Analyzovali tiež európsku situáciu a diskutovali o možnostiach vydávania intenzívnejšieho svedectva viery v sekularizovanej Európe.

Výsledky výskumu, reakcie a diskusia, ktorá nasledovala, umožnili pomenovať niektoré súčasné tendencie a vymedziť perspektívy a spôsoby možného spôsobu reagovania. Výskum ukázal, že zatiaľčo myšlienka laicity ako rozlíšenia medzi Cirkvou a štátom je viac-menej všeobecne prijímaná, nie vo všetkých kultúrach termín laicity vyjadruje ten istý koncept - ako naznačilo spektrum výrazov, ktoré boli v odpovediach použité na jej definíciu (neutralita, tolerancia, náležité oddelenie a rozlíšenie, atď). Príčinou toho je fakt, že koncept laicity bol do krajín stredovýchodnej Európy importovaný a je cudzí viacerým miestnym kultúram. Čo z prieskumu na druhej strane vyplynulo ako zrejmé, bola identita katolíckej viery, ktorá vždy poukazovala na rozlíšenie medzi Cirkvou a štátom. Neznamená to však, že štát by náboženský fenomén nemal zaujímať, alebo že by sa malo vytvoriť akési osobitné náboženstvo neutrálneho a laicistického štátu.

Priblížiac rozličné oblasti, ktorých sa prieskum týkal (vzdelávanie, univerzity, administratíva, ale aj vyučovanie dejín, atď), profesorka Hrabovec zdôraznila, že v rozličných oblastiach spoločenského života často cítiť vplyv laicizmu a snahu vytvárať výhradne negatívny obraz o Cirkvi a viere. Reakciou Cirkvi však nemôže byť uzatvorenie sa, akýsi pokus o vytvorenie pevnosti vo vnútri Európy. Nezávisle od toho, čo sa deje, kresťania majú jasnú identitu, ktorá sa zakladá na ich viere, je živá a vzbudzuje nádej: a práve toto je kľúčové slovo, ktoré sa viackrát objavilo v debate a ktoré stojí aj v centre apoštolskej Exhortácie Ecclesia in Europa: jej desiate výročie vydania slávime práve tento rok. Kresťania sú nositeľmi nádeje, skúsenosti a obsahu viery, ktorá je zaujímavá pre všetkých. Biskupi niekoľko krát vyjadrili svoje presvedčenie, že nádej, ktorej nositeľom je Cirkev, je práve to, čo svet hľadá. A táto nádej musí dať kresťanom odvahu čeliť ťažkým situáciám s duchom otvorenosti pre ľudské problémy, vnímajúc evanjelizačné poslanie Cirkvi, ktorá, nasledujúc svojho Pána, cíti sa byť súčasťou všetkého, čo patrí k životu človeka. Nemožno zostať povrchnými, nesmie chýbať kritický úsudok o svete, a nemožno zostávať iba v tej oblasti, ktorá sa tradične považuje za duchovnú. Biskupi navrhli pozitívny a otvorený prístup v oblasti celej skutočnosti a spoločenských dynamík. V debatách sa tiež objavili viaceré prioritné oblasti, ktoré si vyžadujú jasný prístup zo strany Cirkvi: otázka vzdelávania, pastorácie mládeže, téma pastorácie rodín a starostlivosti o rodiny ako aj téma nezamestnanosti, predovšetkým v prípade mladých ľudí.

Profesor D´Agostino ponúkol filozofickú reflexiu vychádzajúcu z príhovorov pápeža Benedikta XVI ohľadom Európy a jej poslania vo svete. Dr. Kluger zdôraznil, ako sa monitorovanie diskriminácie a netolerancie voči náboženstvu v Európe stáva "poplašným signálom" pre službu evanjelizácie a spoločenského spolunažívania. Napokon kardinál Duka podčiarkol dôležitosť toho, aby sa Cirkev zúčastňovala verejnej diskusie - nie preto, aby ochraňovala svoje privilégiá, alebo svoje postavenie v spoločnosti, ale pre spoločné dobro Európy. I keď je súčasný svet sekularizovaný, neznamená to, že by Cirkev nemala priestor na vyjadrovanie. Skúsenosť totalitných režimov, ktoré viaceré európske krajiny zažili, veriacich povzbudzuje snažiť sa nedovoliť, aby sa Cirkev znovu stala "umlčanou Cirkvou". Pre biskupov teda zdravá laicita znamená garantovanie slobody hlásať evanjelium a sociálne učenie Cirkvi, ktoré je prameňom dedičstva nádeje a ľudskosti, prítomného v samotných základoch európskej spoločnosti.

Počas svojho stretnutia biskupi prejavili aj vďaku za službu Cirkvi a spoločnosti, ktorú koná Stála misia Svätej stolice pri Rade Európy a COMECE pri jednotlivých európskych inštitúciách.

Plenárne zasadanie je privilegovaným miestom, ktoré umožňuje osobné stretnutia medzi predsedami biskupských konferencií a týmto spôsobom aj zdieľanie dôležitých výziev, ako aj diskusie o naliehavých otázkach. Medzi takéto otázky na stretnutí v Bratislave patrili:

- Situácia kresťanov v Bosne a Hercegovine, v krajine, na ktorú akoby zabudli medzinárodné autority. Tvárou v tvár tejto trvajúcej "nevyriešenej nespravodlivosti" biskupi celej Európy, okrem prejavu solidarity miestnej cirkvi, zjednotili svoje hlasy s hlasmi občanov tejto krajiny volajúcimi po politickej snahe o vyriešenie problému.
- Pozornosť biskupov pritiahlo aj neuskutočnenie rozhodnutia tribunálu v Bukurešti ohľadom demolície budovy pri miestnej katolíckej katedrále.
- Téma utečencov, ktorí prichádzajú do Európy si od európskych štátov vyžaduje väčšiu efektívnu solidárnosť, pretože situácie ako tá, ku ktorej v týchto dňoch znovu došlo v Lampeduse, sa nesmú opakovať.
- Zložitá je tiež situácia cirkvi v Slovinsku: biskupi sa s ňou oboznámili a vyjadrili svoju jednotu a solidaritu s miestnymi biskupmi a katolíckym ľudom.
- Ekonomická kríza v rozličných európskych krajinách má takisto vážne dôsledky na európsku cirkev. Kresťanské spoločenstvá dostávajú množstvo žiadostí o pomoc, na ktoré však kvôli nedostatočným zdrojom nedokážu odpovedať. Intenzívne zaznela výzva o väčšiu solidaritu bohatých krajín voči krajinám chudobnejším.

Účastníci stretnutia si tiež vypočuli osobné svedectvo Mons. Williama Shomaliho, pomocného biskupa latinského patriarchátu vo Svätej zemi a Jeho Blaženosti Ignace Youssif III Younana, patriarchu sýrskej Antiochie - ohľadom dramatickej situácie na Blízkom východe a vo Svätej zemi, kde kresťania čelia veľkému utrpeniu a musia utekať zo svojich príbytkov. Čo sa týka situácie v Sýrii, zo stretnutia vzišla výzva, aby medzi tými, ktorí vyhlasujú, že sa snažia o riešenie problému, skončilo pokrytectvo. Spojení so Svätým Otcom, biskupi žiadajú, aby sa rozhodnejším spôsobom obnovil dialóg a aby sa k modlitbe pridali aj politické rozhodnutia, ktoré prinesú okamžité zastavenie bojov a tiež zastavenie importovania zbraní, ktoré len vojnu predlžuje.

Svetlo a milosť modlitby liturgie hodín ako aj každodenného slávenia Eucharistie doprevádzali pracovné stretnutia a vyvrcholili púťou do nitrianskej katedrály, v ktorej je uchovávaná relikvia svätého Cyrila: tam biskupi v modlitbe zverili Európu pod ochranu svätých Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy a Slovanských apoštolov. Vyjadrením svedectva duchovného a liturgického bohatstva európskej cirkvi bolo aj slávenia Božskej liturgie v gréckokatolíckej katedrále v Bratislave: hlavným celebrantom slávnosti skrášlenej spevmi a hĺbkou modlitby miestneho spoločenstva, bol Jeho Blaženosť Sviatoslav Shevchuk.

Preložil: Martin Kramara



( TK KBS, ccee, mk; ml ) 20131007027   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 1685 x

[naspäť]





TV Lux [audio] | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2020