Vatikán 20. septembra (TK KBS) V každom krehkom živote máme vidieť odtlačok Kristovej tváre, povedal pápež František účastníkom 10. medzinárodného stretnutia katolíckych lekárov počas osobitnej audiencie v Klementínskej sále. Zišli sa v Ríme na konferencii, ktorú organizuje v dňoch od 18. do 22. septembra Medzinárodná federácia asociácií katolíckych lekárov. Svätý Otec sa v úvode príhovoru na prítomných 120 poslucháčov obrátil s prianím, aby boli tieto dni prínosom pre ich aktivity a povzbudil ich, aby vo svetle viery a rozumu spoznávali materstvo ako základné poslanie ženy, ako v chudobných krajinách, kde je pôrod stále rizikom pre život, tak aj v tých najbohatších, kde často materstvo nie je primerane posudzované a podporované. V prvej reflexii poukázal na paradox súčasnej situácie:„Na jeden strane vidíme – a ďakujeme Bohu – za pokrok medicíny, a to vďaka práci vedcov, ktorí sa nadšene a bezvýhradne venujú výskumu nových liekov. Na druhej strane však vnímame tiež nebezpečenstvo, že lekár stráca jemu vlastnú identitu – byť v službe životu. Kultúrna dezorientácia ovplyvnila aj to, čo sa zdalo byť nedotknuteľné: vašu oblasť medicíny!“
Ako odpoveď na tento jav pápež František pripomenul encykliku Caritas in veritate, keď povedal: «Otvorenosť voči životu je stredobodom pravého rozvoja. (...) Ak sa stratí osobná a sociálna vnímavosť na prijímanie nového života, ochabujú aj iné formy prijímania druhých, osožné v sociálnom živote. Prijímanie života posilňuje morálne energie a uschopňuje na vzájomnú pomoc» (28).
V druhom bode Svätý Otec tento kontext protirečenia rozvinul a poznamenal, že Cirkev apeluje na svedomie všetkých zdravotníckych pracovníkov a dobrovoľníkov, osobitne na gynekológov, povolaných spolupracovať pri narodení nových ľudských životov. Toto je jedinečné povolanie a poslanie, ktoré vyžaduje štúdium, svedomie a ľudskosť. Pápež zdôraznil, že „rozšírená mentalita zisku a kultúra odpadu, ktoré zotročujú srdcia a mysle mnohých ľudí, majú veľmi vysokú cenu. Vyžadujú eliminovať ľudské bytosti, najmä ak sú fyzicky či sociálne slabšie“.
„Naša odpoveď na túto mentalitu je rozhodné «áno» životu, bez váhania. «Prvým právom človeka je jeho život. Má aj iné dobrá, niektoré z nich sú drahšie, ale toto je základné dobro, podmieňujúce všetky ostatné» (Kongregácia pre náuku viery, Vyhlásenie k asistovanému potratu, 18. novembra 1974, 11). Veci majú svoju cenu a sú predajné, ale ľudia majú dôstojnosť, väčšiu hodnotu než veci, a nemajú cenu. Preto pozornosť voči ľudskému životu v jeho celistvosti sa stala v posledných rokoch skutočnou prioritou Učiteľského úradu Cirkvi, najmä voči životu najviac bezbrannému, to znamená voči ľuďom so zdravotným postihnutím, chorým, nenarodeným deťom, deťom a starým. (...) Každé nenarodené dieťa, odsúdené na potrat, má tvár Pána. A každý starý človek, hoci chorľavý či na konci svojich dní, nosí na sebe tvár Krista.“
Tretím aspektom, ktorého sa pápež dotkol vo svojom dnešnom príhovore, je mandát, poslanie katolíckych lekárov byť svedkami a rozširovateľmi kultúry života.
„To, že ste katolíkmi, vás zaväzuje k väčšej zodpovednosti: v prvom rade k sebe samým, skrze úsilie byť v súlade s kresťanským povolaním, a potom k súčasnej kultúre, aby ste napomáhali rozpoznať transcendentný rozmer ľudského života, odtlačok stvoriteľského diela Boha, od prvého okamihu jeho počatia. Toto je úsilie novej evanjelizácie, ktorá často vyžaduje ísť proti prúdu a platiť zato osobne. Pán počíta aj s vami, aby bolo ohlasované evanjelium života.“
