Vatikán. Približne stotisíc ľudí sa v nedeľu predpoludním zúčastnilo na Námestí sv. Petra na Eucharistii, ktorú slávil Svätý Otec František v rámci ďalšej etapy prebiehajúceho Roku viery, tentokrát venovanej Evanjeliu života. Petrov nástupca ponúkol v homílii, ktorú prinášame v plnom znení, tri body k rozjímaniu: Drahí bratia a sestry, táto slávnosť má nádherný názov: evanjelium života. Touto svätou omšou v Roku viery chceme poďakovať Pánovi za dar života vo všetkých jeho prejavoch a zároveň chceme ohlasovať evanjelium života. Vychádzajúc z Božieho slova, ktoré sme si vypočuli, chcel by som vám predložiť na zamyslenie kvôli prehĺbeniu našej viery tri jednoduché podnety. V prvom rade: Sväté písmo nám zjavuje živého Boha, ktorý je životom a prameňom života. Druhý podnet: Ježiš Kristus dáva život a Duch Svätý nás udržiava pri živote. A do tretice: kráčanie po Božej ceste vedie do života, kým nasledovanie modiel vedie k smrti.
1. Prvé čítanie z Druhej knihy Samuelovej nám rozpráva o živote a smrti. Kráľ Dávid chce zatajiť cudzoložstvo s manželkou Hetejca Uriáša, vojaka, ktorý patril do jeho vojska a preto nariadi, aby postavili Uriáša do prvej línie, aby v boji padol. Sväté písmo nám predstavuje ľudskú drámu v celej jej realite, dobro i zlo, vášne, hriech a jeho následky. Keď sa človek chce presadiť tak, že sa uzatvorí sa do svojho sebectva a postaví sa na miesto Boha, zaseje smrť. Cudzoložstvo kráľa Dávida je toho príkladom. Egoizmus vedie ku lži, ktorou sa snažíme oklamať seba i blížneho. Boha však nemožno oklamať. Počuli sme, ako prorok povedal Dávidovi: Urobil si, čo sa Bohu nepáči (porov. 2 Sam 12,9). Kráľ sa ocitne pred svojimi skutkami smrti – pretože to, čo vykonal, bolo naozaj skutkom smrti a nie života – pochopí a prosí o odpustenie: „Zhrešil som proti Pánovi!“ (v. 13). Milosrdný Boh, ktorý chce život a vždy nám odpúšťa, odpúšťa aj jemu a prorok mu hovorí: „Pán ti odpustil hriech, nezomrieš.“ Aký je náš obraz Boha? Možno sa nám javí ako prísny sudca, ako ten, ktorý obmedzuje našu životnú slobodu. Sväté písmo nám však pripomína, že Boh je žijúci, je ten, ktorý darúva život a naznačuje cestu života v plnosti. Myslím na začiatok Knihy Genezis: Boh tvorí človeka z prachu zeme, vdychuje do jeho nozdier dych života a človek sa stáva živou bytosťou (porov. 2,7). Boh je prameňom života, pretože vďaka jeho vdýchnutiu má človek život a je to jeho dych, ktorý udržiava ľudskú pozemskú existenciu. Aj pri povolaní Mojžiša sa Pán predstavuje ako Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, ako Boh živých. Keď posiela Mojžiša za faraónom, aby oslobodil svoj ľud, zjavuje svoje meno: „Som ten, ktorý som“, Boh, ktorý je prítomný v dejinách, vyslobodzuje z otroctva, zo smrti a prináša ľuďom život, pretože je žijúci. Myslím aj na dar Desiatich prikázaní: sú cestou, ktorú nám Boh ukazuje, aby sme žili naozaj slobodný život, život v plnosti. Nie sú akousi hymnou na „nie“: nesmieš robiť to a nesmieš robiť ono – to nie!, Sú hymnou na „áno“ Bohu, láske, životu. Drahí priatelia, náš život je naplnený iba v Bohu. On jediný je živý!
2. Úryvok dnešného evanjelia nás posunie o krok vpred. Ježiš sa stretáva s istou hriešnou ženou počas obeda v dome jedného farizeja vyvolajúc pohoršenie prítomných: dovolí, aby sa k nemu priblížila a dokonca jej odpustí hriechy, keď povie: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje“ (Lk 7,47). Ježiš je vtelením živého Boha. Je ten, ktorý prináša život oproti toľkým skutkom smrti, hriechu, sebectva a uzatvorenia sa do seba samých. Ježiš prijíma, miluje, dvíha, povzbudzuje, odpúšťa a vždy znova dáva silu kráčať, vždy znovu daruje život. V celom evanjeliu vidíme ako Ježiš svojimi činmi a slovami prináša Boží život, ktorý premieňa. Toto zažíva žena, ktorá voňavkou natiera Pánove nohy: cíti sa pochopená, milovaná a odpovedá gestom lásky. Dovolí, aby sa jej dotýkalo Božie milosrdenstvo, dostáva odpustenie, začína nový život. Živý Boh je milosrdný. Súhlasíte? Povedzme to spoločne: Živý Boh je milosrdný!
Takú skúsenosť mal aj apoštol Pavol. Počuli sme o nej v druhom čítaní: „Život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2,20). Aký je to život? Je to Boží život. Kto nás do tohto života uvádza? Duch Svätý, dar vzkrieseného Krista. On nás uvádza do Božieho života ako pravé Božie deti, ako deti v Jednorodenom Synovi, Ježišovi Kristovi. Sme otvorení voči Duchu Svätému? Dovolíme mu, aby nás viedol? Kresťan je duchovný človek. To však neznamená, že je niekým, kto žije „v oblakoch“, mimo reality (akoby bol prízrakom), nie! Kresťan je človek, ktorý v každodennom živote myslí a koná podľa Boha, dovolí, aby bol jeho život podnecovaný a vyživovaný Duchom Svätým, aby sa tak stal naplneným životom skutočného dieťaťa. To všetko značí realizmus a plodnosť. Ten, kto sa nechá viesť Duchom Svätým, je realistom, vie posúdiť a zhodnotiť realitu a zároveň je plodný: svojím životom rozdáva život navôkol.
3. Boh je živý a je milosrdný. Ježiš nám prináša Boží život. Duch Svätý nás uvádza do živého vzťahu pravých Božích detí a udržiava nás v ňom. Zo skúsenosti vieme, že človek si často nevolí život, neprijíma „evanjelium života“, ale nechá sa viesť ideológiami a spôsobmi myslenia, ktoré kladú životu prekážky, nerešpektujú ho, pretože vychádzajú zo sebectva, vlastných záujmov, zištnosti, moci, z pôžitkárstva a nie z lásky a snahy o dobro druhého. Ustavičnou ilúziou je vôľa vystavať ľudské mesto bez Boha, bez života a Božej lásky – to je nová babylonská veža. Je ňou aj presvedčenie, že odmietanie Boha, Kristovho posolstva a evanjelia života privedie človeka k slobode a plnej realizácii. Výsledkom je skutočnosť, že na mieste živého Boha stoja ľudské a pominuteľné idoly, ktoré ponúkajú opojenie chvíľkou slobody, ale nakoniec prinášajú nové otroctvá a smrť. Múdry žalmista hovorí: „Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči“ (Ž 19,9). Navždy si zapamätajme: Pán je živý a milosrdný.
Drahí bratia a sestry, hľaďme na Boha ako na Boha života, pozerajme na jeho zákon, na posolstvo evanjelia ako na život v slobode. Živý Boh nás urobí slobodnými! Povedzme „áno“ láske a „nie“ sebectvu, povedzme „áno“ životu a „nie“ smrti, povedzme „áno“ slobode a „nie“ závislosti na toľkých modlách našich čias. Jedným slovom, povedzme „áno“ Bohu, ktorý je láska, život a sloboda a nikdy nesklame (porov. 1 Jn 4,8; Jn 11,25; Jn 8,32), Bohu, ktorý je živý a milosrdný. Zachráni nás iba viera v živého Boha, ktorý nám v Ježišovi Kristovi daroval svoj život skrze dar Ducha Svätého a vo svojom milosrdenstve nám umožňuje žiť ako pravým Božím deťom. Táto viera nás oslobodzuje a obšťastňuje. Prosme Máriu, Matku života, aby nám pomáhala prijímať a vždy svedčiť o evanjeliu života. Nech sa tak stane."
Na záver svätej omše pri príležitosti Dňa Evangelium vitae sa na Františka v mene všetkých s poďakovaním obrátil Mons. Rino Fisichella, predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie. Predstavil Svätému Otcovi prítomných pútnikov, ktorí do Ríma zavítali z viac ako devätnástich krajín sveta a nazval ich „ľudom života“. Zdôraznil, že sú „svedkami života, ktorý sa zjavil, aby oživoval všetko žijúce“. „V priebehu dvadsiatich storočí našich dejín a v každej časti sveta sa môžeme stretnúť s neúnavným svedectvom mužov a žien, ktorí sa pôsobením milosti dotýkajú «Kristovho tela», aby bránili jeho dôstojnosť“, uviedol ďalej Mons. Fisichella použijúc slová Svätého Otca. Stretnutie Evangelium vitae sa pri príležitosti Roku viery stalo významným momentom zamyslenia a modlitby pre tých, ktorí sa s plným nasadením usilujú o rozvoj ľudského života a jeho ochranu. Zároveň je obnoveným pozvaním rešpektovať, chrániť, milovať život a slúžiť mu nie iba pre kresťanov, ale pre všetkých, povedal v závere pozdravu Mons. Fisichella.
Bezprostredne po svätej omši, teda ešte na Námestí sv. Petra František opäť oslovil prítomných v rámci pravidelnej poludňajšej mariánskej modlitby Anjel Pána:
„Zo srdca ďakujem všetkým vám, ktorí ste zavítali do Ríma z mnohých častí Talianska a celého sveta, osobitne rodinám a tým, ktorí sa priamo zasadzujú za rozvoj a ochranu života.“ Rovnako pozdravil veriacich, ktorí sa zúčastnili na včerajšej beatifikačnej slávnosti talianskeho novinára Odoarda Focheriniho a niekoľko tisíc motorkárov z celej Európy, ktorí svojimi motorkami Harley-Davidson zaplnili priľahlé ulice Vatikánu.
Na záver povedal: „Obráťme sa na Pannu Máriu a zverme ľudský život – zvlášť ten najkrehkejší, bezbranný a ohrozovaný – jej materinskej ochrane."
Preložili: sr. Agnes Jenčíková CJ / Jozef Šofranko, SJ
