[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 15. 08. 2022   Meniny má Marcela      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  august  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Seriál Konkláve 2013: Akú Cirkev bude viesť nový Svätý Otec?
P:3, 13. 03. 2013 22:00, ZAH

Vatikán 13. marca (RV) - Za nového Svätého Otca bol dnes zvolený 76-ročný argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio SJ, ktorý prijal meno František. Bude vôbec prvým pápežom s týmto menom. Pri tejto príležitosti prináša súhrn, akú Cirkev bude viesť nový Svätý Otec, ktorý spracovala Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu.

Päť kontinentov a rôzne tváre kresťanstva. Zem ponúka zmiešaný obraz o katolicizme: od starej Európy, ktorá si vyžaduje oživenie viery, cez Spojené štáty americké a Kanadu, až po Áziu a Afriku, ktorých spoločenstvá podávajú silné, no často ťažké svedectvá. Nový pápež tak bude musieť čeliť viacerým výzvam a problémom, ktoré sužujú Cirkev prítomnú na všetkých kontinentoch, no v rozličných podobách.

Európa je v súčasnosti multietnickým a multináboženským kontinentom: spolu s 555-miliónmi kresťanov (269 mil. katolíkov, 170 mil. pravoslávnych, 80 mil. protestantov a 30 mil. anglikánov) na ňom žije 32 mil. moslimov, 3,4 mil. židov, 1,6 mil. hinduistov či 1,5 mil. budhistov. O Európe založenej na hodnotách sa však v súčasnosti hovorí ako o kontinente s nevyhnutnou potrebou novej evanjelizácie. Kým v minulosti ona sama vysielala ohlasovateľov evanjelia na iné kontinenty, dnes ich potrebuje rovnako alebo možno ešte viac ako oni. Výzvou pre ňu ostáva dať zmysel viere, odpovedať na rastúcu náboženskú nezávislosť, ako aj nadobudnúť dôveru a transparentnosť predovšetkým v krajinách ako je Írsko, Belgicko, Holandsko, Nemecko a Anglicko, ktoré poznačili prípady zneužívaní zo strany kléra. Veľkú úlohu zohráva pri týchto výzvach aj Rada európskych biskupských konferencií, ktorá zjednocuje biskupov – predsedov z 34 krajín. Za posledných 15 rokov sa v Európe zmenila aj klíma ekumenických vzťahov. Cirkvi spolupracujú pri takých témach ako sú ochrana životného prostredia či pravidlá vývoja, ktorý rešpektuje stvorenie, zachovanie ľudského života od jeho počatia po prirodzený koniec.

Rast počtu katolíckych veriacich v Afrike má doslova expanzívny charakter: z 1,9 mil. v roku 1900 na 130 mil. v roku 2000. Okrem toho viac ako 600 biskupov a 30-tisíc kňazov. Na kontinente však žije aj mnoho moslimov, severnú časť obývajú spoločne viac či menej vo vzájomnej tolerancii. Afrika má ale rozmanitú podobu: od otvorenejšieho Egyptu/a, cez Sudán, kde platí islamské právo, až po krajiny, v ktorých je prítomnosť katolíkov len tolerovaná. Kontinent čelí viacerým výzvam, predovšetkým v sociálnej oblasti: veľká chudoba, rozšírené endemické ochorenia ako napr. aids, korupcia, zaťaženie zahraničným dlhom, nedostatok zdravotníckych a vzdelávacích štruktúr. Podľa tanzánskeho teológa Laurentiho Magesa je však rovnako dôležité rešpektovať tamojšie kultúry, ich tradície, pohľad na svet a život. Je to istý príklad aj pre globalizovaný Západ opierajúci sa o materialistickú kultúru. Pri ďalšom vývoji tohto kontinentu je nevyhnutná spolupráca afrických, európskych a severoamerických biskupov, ako pri znižovaní dlhu, tak pri výmene misionárov a kňazov: mnohí z nich absolvujú formáciu na katolíckych univerzitách v západných krajinách.

Katolícka cirkev v Severnej Amerike má 67 miliónov pokrstených a kvantitatívnu tendenciu rastu. Veriaci tohto kontinentu predstavujú 6 % svetovej katolíckej populácie (po Brazílii, Mexiku a Filipínach zastávajú štvrté miesto) a 12 % biskupov pochádza práve odtiaľ. Až tridsať percent veriacich ale predstavujú migranti z juhu či stredu Ameriky, ktorí výrazne menia podobu Cirkvi. Posledné desaťročie poznačili škandály spojené so zneužívaním zo strany kňazov, zväčša išlo o prípady zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Biskupi ale prijali prísnejšie opatrenia v snahe predchádzať takýmto prípadom. Najurgentnejšie problémy sa však týkajú prítomnosti Cirkvi vo verejnom živote. V hre je sloboda svedomia, zdravotnícka reforma, ako aj obrana tradičnej rodiny v súvislosti s legalizáciou homosexuálnych manželstiev. Ďalšia z výziev tohto kontinentu sa týka aj reštrukturalizácie diecéz. Hoci počet katolíkov rastie, kňazi nedokážu pokryť všetky pastoračné potreby.

Polovicu katolíkov vo svete tvoria veriaci zo Strednej a Južnej Ameriky. Brazília, Mexiko a Argentína patria, čo sa týka počtu, medzi krajiny s najväčšou prítomnosťou veriacich. Len v samotnej Brazílii ich žije 160 miliónov. Napriek tejto skutočnosti sa Latinská Amerika nachádza v zovretí náboženských siekt, ktoré majú veľmi horlivú a aktívnu propagandu. Kontinent je tak poznačený nielen veľkým sociálnym kontrastom, ale aj kontrastom náboženským. Veľkými otázkami súčasnosti sú sociálna spravodlivosť, solidarita a ľudské práva. Na teologickej úrovni sa kresťanstvo snaží premietať aj do reality domorodého obyvateľstva. Aj preto bola počas generálnej konferencie biskupstva v Aparecíde v máji 2007 vyhlásená „kontinentálna misia“, s cieľom znovunavrátiť vieru do centra cirkevného života. Toto všetko však záleží aj od toho, aká bude budúcnosť Latinskej Ameriky v politickej, sociálnej a ekonomickej oblasti.

Blízky východ, juhovýchodná Ázia a Čína predstavujú tri rozsiahle oblasti s osobitnými výzvami pre súčasnú Cirkev. Geopolitická situácia na Blízkom východe vedie Cirkev k tomu, aby sa zameriavala na udržanie svojej prítomnosti napriek konfliktom a šíriacej sa migrácii a sociálnej emarginácii katolíkov v Iraku, Sýrii a v Palestíne. Príliv migrantov v Libanone a na Západe má zničujúci dopad na miestne cirkvi, chudobné a marginalizované, sužované islamistickým radikalizmom. Medzináboženský dialóg má čoraz náročnejšie pozadie na pochopenie toho, aká je úloha Cirkvi na mieste, kde spolu žijú odveké svetové náboženstva a kde sa kresťanstvo zrodilo, no dnes predstavuje len slabú menšinu.

Podľa štatistík žijú v Ázii 4 miliardy ľudí, z toho 100 miliónov katolíkov, čo predstavuje 2,9 % celkového obyvateľstva. Ich väčšia časť sa koncentruje na Filipínach. Problémom Ázie je dialóg a vzťahy s inými náboženstvami, situáciu komplikujú aj sekty a ďalšie hnutia, ku ktorým prechádzajú viacerí katolíci. V čínskom univerze musí

Cirkev čeliť vládnej politike, ktorá sa snaží zotročiť katolicizmus pod štátnou nadvládou. Katolíci tak zažívajú skúsenosť podzemnej Cirkvi, zatiaľ čo Vietnam zaznamenal pokroky vo vzťahu medzi štátom a Cirkvou. Výnimkou sú Filipíny, kde je katolicizmus rozšírený, čeliť ale musí sociálnym skutočnostiam, ako je korupcia, rozšírený čierny obchod a chudoba.

Oceánia, tzv. kontinent na vode, predovšetkým Austrália a Nový Zéland, ako dve obrovské moderné krajiny v plnom raste sú v kontraste s inými štátmi Mikronézie. Na kontinente však vládne aj extrémny rozdiel v sociálnej a politickej sfére, a to aj vo vzťahu medzi hospodárskym rozvojom a požiadavkami domorodých skupín obyvateľstva, v oblasti ekológie či politických štruktúr, ktoré by vedeli spojiť modernosť a tradíciu. Cirkev je tak rozhodnutá konať proti nespravodlivosti, korupcii, útokom na život a novým podobám chudoby.

Zdroj: Corriere della Sera

( TK KBS, RV, CdS, mf; ml ) 20130313076   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Pápež František v Kanade

Stretnutie mládeže T22

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23

Rok Amoris Laetitia
Koronavírus