Vatikán 11. marca (RV) - Na celom svete rastie očakávanie, kto sa stane novým pápežom. Ľudia sa zhromažďujú v kostoloch i mimo nich na modlitbách. O význame tejto udalosti hovorí v editoriáli aj riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu P. Federico Lombardi:Kardináli rozhodli drvivou väčšinou o dátume konkláve na nasledujúci utorok. Cítia sa teda byť pripravení čeliť rozhodujúcemu kroku – voľbe nového pápeža. Spoločné uvažovanie počas kongregácií, výmena informácií medzi sebou navzájom, rozhovory s cieľom vytvoriť si osobný a zodpovedný úsudok o
najvhodnejších osobách pre úlohu takej veľkosti, viedli teda k prvému štádiu rozlišovania. Od utorka sa rozpoznávanie stane ešte náročnejším, pretože pri skrutíniách sa bude riešiť v istom zmysle „miera“ konsenzu, ktorá by sa mohla dosiahnuť pri niektorých konkrétnych osobách. A tak to pôjde až do výberu.
Pôsobivé, ak vezmeme do úvahy zodpovednosť – samu o sebe nadľudskú –, ktorá bude ťažiť plecia jedného človeka! Nejde tu iba o dobré riadenie komplexnej inštitúcie, ale viac o zameranie sa na náboženskú, duchovnú, morálnu púť, na spoločenstvo veľkého a rozšíreného počtu veriacich na rôznych kontinentoch a sledované s veľkou pozornosťou – s pozitívnym očakávaním, ale častokrát aj s negatívnym postojom – od mnohých našich súčasníkov, ktorí hľadajú zmysel svojej existencie. Evanjelium je ohlasované už celé veky, pre spásu všetkých, až na kraj sveta.
Konkláve je teda udalosťou, ktorej význam môže byť skutočne pochopený, a ktorá môže byť prežívaná s pokojom iba v perspektíve viery. Obaja protagonisti predchádzajúcich konkláve nám podali intenzívne a nezabudnuteľné svedectvo. Pápež Wojtyla uvažoval nad Michelangelovým Posledným súdom vo svojom poetickom diele Rímsky triptych: „Pred Božími očami je všetko nahé a otvorené“, „priezračnosť dejín, priezračnosť svedomia“. „Ty, ktorý všetkým prenikáš – ukáž.“ „On ukáže“. A budúci pápež Ratzinger povedal: „Dedičstvo kľúčov zverených Petrovi... Dáva tieto kľúče do správnych rúk: a takáto veľká je zodpovednosť v týchto dňoch.“
Teraz, ten, ktorý svojim mimoriadnym vzdaním sa, vedie kardinálov ešte raz cez prah Sixtínskej kaplnky, aby pred dejinami rozhodli, do čích rúk zveriť kľúče, je spolu s nami v tichosti, ale oveľa hlbšie a vedomý si toho ešte viac než my všetci, spojený v modlitbe: „Duch Boží, ty ktorý všetkým prenikáš – ukáž!“
