"Správa o tom, že Svätý Otec sa vzdáva alebo zrieka svojho úradu, všetkých prekvapila. Kánonické právo v kanóne 332, v paragrafe 2, hovorí, že "V prípade, že sa Rímsky veľkňaz zriekne svojej úlohy, k platnosti sa vyžaduje, aby zrieknutie sa bolo slobodne vykonané a náležite prejavené, a nevyžaduje sa, aby ho niekto prijal." To je text príslušného kánonu a tak ako sa to dnes odohralo, stalo sa to presne podľa dikcie tohto predpisu. Lebo Svätý Otec svoje zrieknutie vykonáva slobodne, bolo to jasné, a náležite ho prejavil v prítomnosti kardinálov a iných členov Rímskej kúrie, aby bolo jasné každému, že je to jeho slobodné dobrovoľné rozhodnutie a tým sa dávajú mimo podozrenia, že by snáď došlo k nejakému "štátnemu prevratu". Pre kánonistov alebo cirkevných právnikov, aj pre samotného Svätého Otca, i pre jeho nástupcu a iných, vystáva praktický problém, kde bude mať sídlo. Hoci oznámili, že pôjde do Castel Gandolfa, a potom sa vráti do štátu vatikánskeho mesta, kde pre neho pripravujú bývalý kláštor rehoľníčok na bývanie. Potom nie je jasné, ako sa bude titulovať, akú hodnosť bude mať, ako bude oblečený, či bude mať verejné vystúpenia alebo nie. Tieto veci iste nie sú zásadné, iste sa vyriešia, ale sú to zaujímavé veci, lebo naozaj o nich prednášame, že takáto situácia môže nastať. Keď však nastáva, nemáme jasno, ako treba postupovať. V tomto prípade niet pohrebu rímskeho pontifika, teda pápeža, a tak nie je treba, aby sa čakalo do 28. februára - deväť dní - kedy má byť povinný deväťdňový smútok a konkláve môže byť až potom. Tím, že to ohlásili dnes, Svätý Otec sa rozhodol zavčasu to oznámiť, pravdepodobne dal možnosť camerlengovi, teda ten, ktorý bude riadiť vakantnú stolicu - Rímsku - do zvolenia nového rímskeho biskupa a pápeža, aby pripravili vhodný dátum, aby konkláve, ktoré má byť zvolané bolo zvolané čím skôr, pretože sa blížia sviatky Veľkej noci, najväčšie sviatky kresťanstva na konci marca. A iste, že je vhodné, aby sa nečakalo príliš dlho s voľbou nového Svätého Otca - pápeža. A tak je možné, že možno už aj v prvom týždni marca - to sú len dohody, lebo o tom nikto nič oficiálne nevyhlásil, môže byť aj samotné konkláve zvolané."

VR SK: Benedikt XVI. nie je prvým pápežom, ktorý sa vzdal svojho úradu nástupcu sv. Petra. V histórii už takýchto prípadov bolo viac. Mohli by ste nám priblížiť tieto udalosti?

"V minulosti sa stalo, že Klement I. v roku 97, tým, že ho vtedajší rímsky cisár poslal na Krym do vyhnanstva - do exilu - nechcel nechať rímsku Cirkev bez hlavy, a tak odstúpil dobrovoľne zo svojho úradu, aby mohol byť zvolený jeho nástupca. Potom ďalší pápež Ponciána v roku 235 v dôsledku prenasledovania takisto odstúpil z úradu, aby mohol počas prenasledovania byť vymenovaný iný jeho nástupca. Podobne aj pápež Silver alebo Silverius v roku 537, keď bol nútený ísť do vyhnanstva, do exilu, takisto sa vzdal úradu. A za istých okolností - v bojoch medzi klanmi v Ríme - bol prinútený k tomu aj Benedikt IX., ktorý v roku 1044 sa vzdal svojho úradu. A najslávnejší alebo najznámejší prípad v dejinách je prípad Celestína V., ktorý sa vzdal svojho úradu v roku 1294 po štyroch mesiacoch od svojho zvolenia. Poznáme aj okolnosti jeho zvolenia, aj jeho krátkeho pontifikátu, aj jeho vzdania sa úradu. No a posledný, ktorý takto urobil alebo mu bolo navrhnuté, aby sa zriekol svojho úradu, bol Gregor XII. Bolo to na koncile v Pise v roku 1409, kedy boli dvaja pápeži - jeden v Ríme, druhý v Avignone, a keďže bola snaha katolíckeho sveta odstrániť túto dichotómiu (rozdvojenosť), tak jedného pápeža prinútili odstúpiť a on - Gregor XII. to urobil dobrovoľne. Potom umrel v roku 1417."

TK KBS vydala k správe ::AUDIO::

( TK KBS, RV; ml ) 20130212093   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]