Banská Bystrica - Badín 16. januára (TK KBS) - V Kňazskom seminári svätého Františka Xaverského v Banskej Bystrici – Badíne sa v pondelok 14. januára 2013 začal tretí ročník cyklu tematických prednášok Slovom žalmu k jubileu. Jeho účastníci sa zamýšľali nad otázkou „Veriť dnes je vierohodné?“ a výkladom Žalmu 104 s podtitulom Chvála Boha Stvoriteľa.Prvé stretnutie nového ročníka cyklu otvoril v seminárnej kaplnke omšou spojenou s vešperami generálny vikár Banskobystrickej diecézy Mons. Marián Bublinec.
Svoju homíliu v omši, slávenej o svätých Cyrilovi a Metodovi, nazval „predjedlom“ k prednáškam, ktoré účastníkov stretnutia čakajú a ktoré zasýtia ich hlad po poznaní. Zamyslel sa aj nad čítaním z Listu Hebrejom, keď povedal: „Tento List je úvahou prvých kresťanských spoločenstiev nad dôležitým aspektom našej viery – nad Kristom ako veľkňazom Nového zákona.“
Program stretnutia pokračoval v aule seminára prednáškovou časťou.
S prednáškou k Roku viery vystúpil Mons. Marián Gavenda, súčasný farár v Devíne. Tému začal rozdelením na dve interpretácie vierohodnosti viery, a to, či je hodné veriť v dnešnej dobe a či sme my veriaci vierohodní pred druhými. Pri ďalších úvahách vyšiel z tradičného rozdelenia chápania slova veriť. Takto možno veriť v Boha, teda veriť, že Boh existuje (credere Deum), ďalej veriť Bohu (credere Deo) a napokon veriť v to, čo nám Boh zjavuje (credere in Deo).
„Viera je niečo dynamické a naša odpoveď nemôže byť abstraktná ani teoretická,“ povedal. Túto odpoveď Gavenda rozlíšil vo viacerých oblastiach. Viera je ponímanie života v zmysle, že to, čo žijeme vo viere, je predchuť pravého života a Boh sa nám zjavuje postupne. Boh sa tiež zjavuje a sám hovorí vo Svätom písme. Viera prináša iné videnie udalostí vo svete a napokon oslavu Boha. „Tieto prvky viery ju robia u kresťana dneška vierohodnou,“ zakončil svoju prednášku Gavenda.
S biblickou prednáškou a výkladom Žalmu 104 vystúpil domáci biblista Blažej Štrba. Tento žalm je múdroslovný hymnus, ktorý ospevuje Pána pre jeho stvorenie. Nachádza sa v štvrtej knihe Žaltára a nadväzuje na predchádzajúci 103. žalm, pričom spolu tvoria dva hymny – Boh, ktorý odpúšťa, a Boh, ktorý tvorí.
„Pohľadom na stvorenstvo privádza žalmista človeka k uisteniu, že Boh, ktorý má moc odpúšťať, je ten istý, ktorý má aj moc stvoriť svet a všetko, čo je v ňom,“ povedal Štrba. Spojivom obidvoch žalmov je aj veta: „Dobroreč, duša moja, Pánovi.“ Tá sa nachádza nielen na ich začiatku, ale aj zakončuje 104. žalm, čím z neho robí zároveň výzvu k chvále.
Najbližšie stretnutie cyklu Slovom žalmu k jubileu III sa uskutoční 18. februára 2013. Branislav Koppal, prednášajúci filozofiu na Teologickom inštitúte v Badíne, priblíži chápanie Boha v troch monoteistických náboženstvách – kresťanstve, judaizme a islame. Predmetom biblickej prednášky bude Žalm 109, s témou Volanie utláčaného spoločenstva.
Cyklus Slovom žalmu k jubileu organizuje Kňazský seminár svätého Františka Xaverského v spolupráci s Katedrou biblických vied na Teologickom inštitúte v Badíne. Témami prednášok v roku 2013 budú otázky viery a analýza vybraných statí z poslednej tretiny Knihy žalmov.
Viac informácii je možné nájsť na internetovej stránke www.xaver.sk.
TK KBS informoval Dušan Rončák
