Vatikán 24. októbra (RV) - Členovia Pápežskej nadácie Pomoc Cirkvi v núdzi sa zišli uplynulú sobotu v aule Pia XI. vo Vatikáne. Na stretnutí sa zúčastnil aj sýrsky patriarcha Antiochie Gregorios III. Laham, ktorý predstavil účastníkom činnosť hnutia „Musalaha – Zmierenie“, ktoré pôsobí v Sýrii a odhalil lži o vojne, ktorú falošne označujú za „občiansku“. Hnutie Musalaha má medzináboženský charakter a vzniklo pred niekoľkými mesiacmi, ako výraz odmietnutia vojny v Sýrii. Členmi hnutia sú moslimovia a kresťania, laici a rehoľníci, muži a ženy. Ako povedal patriarcha, „je to heterogénna skupina ľudí, ktorých spája túžba po pokoji. My sýrski kresťania sme v srdci arabského sveta, kde žije moslimská väčšina. Sme v islame, s islamom a pre islam: preto sme tam s nimi a pre nich, ako tomu bolo počas posledných storočí našich spoločných dejín. Kresťania tvoria v Sýrii iba 5 percent obyvateľstva, ale žijú v tomto regióne odkedy Šavol z Tarzu «stretol na ceste do Damasku Pána» a stal sa Pavlom, apoštolom národov. Napriek tomu, Sýria, jediný laický štát medzi inými arabskými štátmi, v ktorom dokázali pokojne spolunažívať moslimovia a kresťania, vo februári 2011 úplne zmenila svoju tvár. «Arabská jar», spočiatku ľudové povstanie za demokraciu proti vláde Bashara al-Asada, sa po niekoľkých mesiacoch stala islamskou revolúciou, do ktorej sa postupne infiltrovali extrémistické elementy z okolitých krajín aj zásluhou Moslimského bratstva.
„Nechcem byť apologétom Sýrie, ale som Sýrčan," pripomenul patriarcha Gregorios – „ale keď vidím, že svetové masmédiá často hovoria o Sýrii falošným spôsobom, chcem vám iba povedať to, že medzi všetkými Arabskými krajinami bola Sýria s najmenšou chudobou, najmenším analfabetizmom a najväčšou slobodou. Zdravotníctvo a vzdelanie boli zdarma, slobodné bankovníctvo a obchodovanie, ženy sa zúčastňovali na spoločenskom, ekonomickom a politickom živote a nie menej dôležité je to, že v Sýrii mohol každý vyznávať svoju vieru. Práve z tohto dôvodu je tento konflikt ešte hrozivejší. Sýria je totiž miestom integrácie a pokoja a nie krvi a rozdelenia.“
Z toho, čo zaznelo zo svedectiev počas stretnutia vyplýva, že fundamentalizmus v Sýrii nie je vnútornou záležitosťou a prejavom odporcov režimu, ale že prichádza z vonku. Je to výraz ozbrojených skupín, ktorých jediným cieľom je podnietiť náboženskú vojnu. Sú to tendencie, proti ktorým „treba bojovať prostredníctvom dialógu a zmierenia“ – ako to neustále opakoval patriarcha – „pretože iba dialógom sa môže nájsť iná cesta ako je cesta násilia, zbraní a ničenia“. Od začiatku konfliktu bolo vyhnaných 90% kresťanov, kvôli násilnej konfiškácií domov a opakovaným atentátom na kresťanské obytné štvrte. Napriek tomu „sme my kresťania «niečo iné»," povedal Gregorios III., aby tak vyjadril nádej, že delegácia biskupskej synody, ktorú do Sýrie vysiela Benedikt XVI. bude cennou misiou pokoja, pretože „my kresťania máme vždy iné riešenie, inú cestu. Zmierenie je pre mňa tou inou cestou, čo dnes musíme priniesť a darovať Sýrii“. (RomaSette)
