TK KBS

Dnes je nedeľa 17. 11. 2019   Meniny má Klaudia, Deň študentov       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930 

  Top témy
Všetky
Synoda o Amazónii

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Benedikt XVI. na apoštolskej návšteve v blízkovýchodnom Libanone (1. deň)
P:3, 14. 09. 2012 22:00, ZAH



Vatikán/Libanon 14. septembra (TK KBS/RV) - Benedikt sa vydal na svoju 24. zahraničnú cestu. Zaviedla ho do Libanonu, ktorý pred 15 rokmi navštívil tiež jeho predchodca Ján Pavol II. Libanon v minulosti navštívil i pápež Pavol VI. Štátna návšteva krajiny cédrov je tiež návštevou blízkovýchodnej cirkvi. Hlavným cieľom jeho návštevy je odovzdanie posynodálnej apoštolskej exhortácie, ktorú prvý deň cesty Svätý Otec aj podpísal.

*

Atmosféru v meste, ktoré privíta Svätého Otca, opisujú redaktori Vatikánskeho rozhlasu, ktorí sú už na mieste. "Pokoj vám" - tak znie motto pápežskej cesty v rôznych jazykových mutáciách. Je možné ho nájsť na všetkých hlavných uliciach Bejrútu, slávnostne vystrojeného k prijatiu Benedikta XVI. Veľké plagáty so Svätým Otcom a vatikánske vlajky je možné vidieť vo všetkých štvrtiach libanonského hlavného mesta vrátane tých, kde prevažuje moslimská populácia. Mier je slovo, ktoré Libanonci spájajú s návštevou Benedikta XVI. najčastejšie. Nie je divu, práve pokoj táto krajina naliehavo potrebuje. Pripomínajú to domy po občianskej vojne (1975 - 1990) doteraz stojace vedľa nových mrakodrapov. Pripomína to tiež geografická poloha - hranica vojnou zmietanej Sýrie leží len niekoľko desiatok kilometrov od Bejrútu. V stredu večer prebehla v meste očakávajúcom pápeža modlitebná vigília, na ktorej sa zúčastnili kresťania i moslimovia, aby zdôraznili vôľu k dialógu a vzájomnú úctu. Týchto mladých isto stretneme na stretnutí so Svätým Otcom, ktoré v sobotu prebehne na námestí pred maronitským patriarchátom v Bherké," informoval z Bejrútu Alessandro Gisotti.

Za najťažšiu cestu Benedikta XVI. označil návštevu Libanonu denník Spojených arabských emirátov Al Bayan. Svätý Otec sa vydal do Libanonu žijúceho uprostred mnohých napätí a v tieni sýrskej krízy. Všetky jeho slová, v ktorých sa vyjadrí k politickej rovnováha a rôznosti náboženstiev na Blízkom východe budú pozorne sledované a podrobené ďalšej analýze, píše arabský denník. Al Bayan uvádza, že napriek riziku Benedikt XVI. nechcel odložiť cestu kvôli situácii východných kresťanov. Kresťania všetkých vyznaní dúfajú, že pápežove slová prispejú k uvoľneniu napätej situácie Blízkeho východu, kde žije 13 až 15 miliónov kresťanov, dodáva arabský denník.

Povzbudenie a dodanie odvahy si sľubuje od návštevy Benedikta XVI. v Libanone tiež latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal. Situácia v Sýrii nepridáva dôveru ani optimizmus, ľudia majú strach, hovorí predstaviteľ izraelských katolíkov. Očakáva tiež apel k univerzálnej Cirkvi, aby si kresťania na celom svete uvedomili situáciu Kristových nasledovníkov v tejto oblasti. Téma synody (v roku 2010) pre Blízky východ znela Spoločenstvo a vydávanie svedectva´, ako môže návšteva konkrétne pomôcť kresťanom tejto oblasti? "Spoločenstvo nemá byť chápané ako iba naša záležitosť, ako vec hŕstky kresťanov na Blízkom východe. Ide o spoločenstvo s obecnou cirkvou, s diecézami a biskupskými konferenciami, s celosvetovými kresťanskými organizáciami. Toto spoločenstvo musí tak trochu zahrnúť všetkých, ktorí sa zaujímajú o náš osud. Exhortácia, ktorú Svätý Otec prináša, je určená predovšetkým nám, pastierom, a nepochybne zahrňuje všetky delikátne témy, ktoré sa nás týkajú: emigrácia, vedomie súnaležitosti s touto krajinou, dialóg so Židmy a moslimami. Teraz je na nás, aby si ich vzali vážne a uvádzali do života, nakoľko je to možné a nakoľko sme toho schopní," hovorí latinský patriarcha Jeruzalema.

Benedikt XVI. vie, čo mu hrozí v Libanone, ale napriek tomu tam chce ísť. Keby zo strachu z ohrozenia cestu odvolal, bolo by to pre blízkovýchodných kresťanov veľké antisvedectvo, domnieva sa o. Samir Khalil Samir. Podľa tohto pôvodom egyptského jezuitu a islamistu, ktorí pôsobí v Ríme a v Libanone, pápež skutočne riskuje. Dôležité je však, že tým vysiela nielen kresťanom, ale i obyvateľom celého regiónu signál: "Som s vami a nakoľko môžem, chcem s vami zdieľať vaše problémy". Stále hovoríme o posolstve pokoja a nutnosti dialógu. Aké sú styčné body medzi kresťanmi a moslimami, v čom sa najlepšie dorozumejú v rámci hnutia, ktorému sa hovorí "Arabska jar"? "Predovšetkým v sociálnych otázkach, pretože práve v tejto oblasti zohrávajú cirkvi na Blízkom východe veľmi dôležitú úlohu. Veľa pracujú pre chudobných, emigrantov a nemocných. Sú aktívne v oblasti zdravotníctva. Druhou oblasťou je kultúra a predovšetkým vzdelanie. Celá polovica obyvateľov Libanonu získala vzdelanie na katolíckych školách. Týka sa to tiež moslimov, ktorí chcú týmto spôsobom zaistiť svojím deťom solídne základy - ako intelektuálne tak morálne," hovorí O. Samir. V Libanone podľa jeho slov existujú tiež veľmi dobré kresťanské univerzity, na ktorých študuje množstvo moslimov. "Napríklad na Univerzite sv. Jozefa, kde sám učím, je 35 % moslimských študentov. Cirkev zohráva tiež veľmi významnú rolu v procesu otvárania spoločnosti pre všetko to, čo je dobré a pozitívne v západnom svete. Kresťania plnia funkciu mostu medzi moslimským svetom a Západom. S moslimami totiž zdieľajú jazyk, kultúru a históriu. A na druhej strane blízkovýchodných kresťanov spája zo Západom kresťanská viera, napriek tomu, že západný svet podľahol ďalekosiahlej dechristianizácii. Zvláštnym poľom pôsobenia je pre nás, blízkovýchodných kresťanov, idea ľudských práv, ktorá sa na Blízkom východe stále ešte neujala," potvrdzuje O. Samir. Potvrdzuje, že hlavný vplyv kresťanov na vývoj oblasti sa odohráva v akademickom prostredí. "Veľa ministrov a diplomatov v mojej oblasti,v Egypte, absolvovalo katolícke školy," dodáva s tým, že vplyv na spoločnosť presahuje štatistické údaje. Na druhú stranu sa netají s tým, že arabský svet je príliš ponorený do svojich vlastných problémov, než aby venoval pápežskej ceste väčšiu pozornosť.

Svätý Otec pricestuje v dobe, keď je Libanon, podobne ako Jordánsko a Turecko, cieľom tisícov ľudí unikajúcich zo Sýrie. Podľa odhadov OSN počet utečencov dosahuje 55-tisíc, podľa iných až 150-tisíc osôb. V prvej línii pomoci v tejto humanitárnej núdzi stojí libanonská charita. "Zatiaľ sme schopní pomáhať asi 20-tisíc ľuďom, ale budeme sa snažiť pomôcť ďalším 20-tisícom. Množstvo utečencov je ale ďaleko vyšší. Samozrejme, agentúra OSN pre utečencov a ďalšie kresťanské a moslimské mimovládne organizácie prispievajú na pomoc, ale sme ešte veľmi ďaleko od toho, čo by bolo potrebné. Potreby sú ohromné. Máme problémy s nachádzaním miest. V Libanone totiž vláda nezriadila žiadne utečenecké tábory. Ľudia sú roztrúsení všade možne, hľadajú si útulok sami," hovorí o. Simon Faddoul, predseda libanonskej Caritas. Od návštevy Benedikta XVI. si sľubuje predovšetkým väčšiu sensibilizáciu Západu. "Potrebujeme, aby sa do tejto krízy cítil skutočne zapojený. Pokiaľ veci budú pokračovať týmto smerom, ocitneme sa pred skutočnou katastrofou," dodáva riaditeľ libanonskej charity.

* Benedikt XVI. v Libanone - 1. deň

1. Odchod a tlačová konferencia
2. Príhovor Svätého Otca na letisku
3. Podpis apoštolskej exhortácie

ad 1. Benedikt sa vydal na svoju 24. zahraničnú cestu. Zavedie ho do Libanonu, ktorý pred 15 rokmi navštívil tiež jeho predchodca Ján Pavol II. Libanon v minulosti navštívil i pápež Pavol VI. Štátna návšteva krajiny cédrov je tiež návštevou blízkovýchodnej cirkvi. Hlavnej jej je určená posynodálna apoštolská exhortácia, ktorú prvý deň cesty Svätý Otec podpísal.

Do Libanonu sa Benedikt XVI. vydal v piatok 14. septembra. Lietadlo spoločnosti Alitalia so Svätým Otcom na palube sa vydalo predpoludním z rímskeho letiska Ciampino na viac ako trojhodinový let, ktorého cieľom je mesto Bejrút. Lietadlo na trase do Libanonu vstúpilo do vzdušného priestoru niekoľkých štátov – Talianska, Grécka a Cypru. Je už zvykom, že Svätý Otec adresuje jednotlivým hlavám týchto štátov pozdravné telegramy. Talianskemu prezidentovi Giorgiovi Napolitanovi v telegrame odovzdáva pozdrav a uisťuje ho o svojej neustálej modlitbe za to, aby taliansky národ dokázal s pokojom a nádejou čeliť výzvam týchto čias. Súčasne udeľuje všetkým Talianom svoje apoštolské požehnanie. V rámci preletu ponad helénskou republikou, pozdravuje v telegrame aj gréckeho prezidenta Karolosa Papouliasa a všetkých jeho krajanov. „Kiežby vaša krajina objavila v tomto čase najjednoduchšiu cestu k stabilite, rovnosti a bratstvu. Nech Boh žehná Grécko a daruje všetkým jeho obyvateľom prosperitu a šťastie!,“ uvádza Svätý Otec. Srdečný pozdrav odovzdáva Benedikt XVI. tiež Demetrisovi Christofiasovi, prezidentovi Cyperskej republiky, ako aj jej obyvateľom. Zároveň ich ubezpečuje o modlitbách a živo si spomína na svoju návštevu krajiny v roku 2010. V závere telegramu vyprosuje všetkým Božie požehnanie, pokoj a prosperitu.

Doprovod Svätého Otca má 89 členov a vedie ho kardinál štátny sekretár Tarcisio Bertone. Viac než päťdesiatke akreditovaných novinárov Benedikt XVI. počas leto ako zvyčajne odpovedal na niekoľko otázok. Týkali sa napríklad náboženského fundamentalizmu, "Arabskej jari", situácie v Sýrii a jej konkrétneho riešenia. Pri analýze náboženského fundamentalizmu Benedikt XVI. tento postoj označil za "falšovanie náboženstva", pretože sa stavia proti podstate náboženstva, ktorého zmyslom je šíriť vo svete Boží pokoj. Cirkev a náboženstvá sa majú usilovať o očistu od týchto pokušení, musia vnášať svetlo do ľudského svedoia a podávať zreteľný obraz Boha, zdôraznil Svätý Otec. "Arabskú jar" definoval ako v zásade pozitívne smerovanie k výraznejšej demokracii, slobode a obnove arabskej identity. Benedikt XVI. však varoval pred nesprávnym chápaním slobody: V dejinách rôznych revolúcii sa vytráca aspekt slobody - totiž tolerancia inakosti. Ľudská sloboda je vždy slobodou zdieľania - môže rásť iba v spoločnom živote, pri vzájomnej podpore a za daných pravidiel. Je preto potrebné slobodu usmerniť natoľko, aby viedla k dialógu, a nie k prevahe jedných nad druhými. V tomto ohľade sa podstatnou požiadavkou "Arabskej jari" má stáť pokračovanie tisícročných dejín spoločného súžitia kresťanov a moslimov na Blízkom a Strednom východe, uzavrel Svätý Otec. V reakcii na sýrsky konflikt Benedikt XVI. opätovne pripomenul najmocnejšie kresťanské zbrane - modlitbu vrátane verejných modlitbových stretnutí a konkréne charitatívne skutky. "Sme presvedčení, že modlitba je účinná najmä, ak sa modlíme s veľkou dôverou a vierou," apeloval Svätý Otec 54 zástupcom svetových médií, z ktorých štyr pracujú pre vatikánske tituly. Práve zodpovednosť dobre odvedeného novinárskeho remesla Benedikt XVI. podčiarkol slovami: "Vašou prácou môžete poukázať na deštruktívnosť násilia." Najzávažnejším momentom tlačovej konferencie na palube lietadla sa stala pápežova výzva k zastaveniu vyzbrojovania bojujúcich strán. "Miesto importu zbraní, ktorý je ťažkým hriechom, by sme mali dovážať nápaditosť, pokoj, tvorivosť," apeloval Svätý Otec.

PLNÉ ZNENIE niektorých otázok a odpovedí Benedikta XVI. je možné nájsť ::TU::

ad 2. Po viac ako trojhodinovom lete pristálo lietadlo s Benediktom XVI. na letisku Rafiqa Haririho v Bejrúte. Na libanonskú pôdu vstúpil okolo 13:45 miestneho času. V tej chvíli sa rozozvučali zvony vo vyše 2000 kostoloch po celej krajine, hoci na na medzinárodnom letisku bolo skôr počuť slávnostnú salvu z diel. Po vystúpení z lietadla ho privítali všetci najvyšší predstavitelia Libanonu na čele s prezidentom generálom Michelom Sleimanom s manželkou, pôredseda parlamentu a premiér a maronitský patriarcha Béchar Boutros Raïe. Po prehliadke čestnej stráže odišiel Benedikt XVI. sprevádzaný prezidentom republiky k pripravenému pódiu, kde nasledoval prezidentov uvítací príhovor, ktorý predniesol v arabskom jazyku. Po 15 rokoch od návštevy Jána Pavla II. zaznela na letisku pápežská hymna a libanonský prezident vyjadril - napriek zamračenému počasiu - radosť na príchodom "posla mieru". Prinášate pokoj od Boha, v ktorého každý v tomto regióne verí, povedal generál Sleiman a predstavil svoju krajinu ako domovinu z mnohých pohľadov: krajinu cédrov zo starozákonnej Piesni piesní, kolísku civilizácie a prvej abecedy, vlasť svätcov i mučeníkov, obeť vojen a krvipreliatia, štát ukotvujúci slobodu prejavu a vyznania vo svojej ústave. Svätý Otec následne vo francúzštine pripomenul dvojitý účel svojej návštevy. Prvým je opätovanie štátnej návštevy libanonského prezidenta a druhým odovzdanie posynodálnej apoštolskej exhortácie pre Blízky východ. "Vzťahy medzi Libanonom a nástupcom sv. Petra sú historické a hlboké. Pán prezident a drahí priatelia, prichádzam do Libanonu ako pútnik pokoja, ako Boží priateľ a ako priateľ všetkých ľudí. „Salami-O Tikum“: „Svoj pokoj vám dávam“ hovorí Kristus (Jn 14,27). A okrem vašej krajiny dnes v myšlienkach prichádzam aj do všetkých krajín Blízkeho východu ako pútnik pokoja, ako Boží priateľ a ako priateľ každého obyvateľa vo všetkých krajinách regiónu, akákoľvek je ich príslušnosť alebo viera," povedal po príchode Benedikt XVI.

PLNÉ ZNENIE uvítacieho príhovoru Benedikta XVI. je možné nájsť ::TU::

ad3. Z letiska sa vatikánska delegácia odobrala na apoštolskú nunciatúru do Harissy, obce v 600-metrovej nadmorskej výške, ktorá dominuje bejrútskemu pobrežiu a je od hlavného mesta vzdialená necelých 40 kilometrov. Ide o najvýznamnejšie mariánske pútnicke meisto Blízkeho východu. Svätyňa Našej Pani Libanonu tam bola postavená v roku 1904 pri príležitosti 50. výročia vyhlásenia pravdy viery o Nepoškvrnenom počatí pápežom Piom IX. Pútnici vystupujú po točitom schodišti vežovitého podstavca k bielej - takmer deväťmetrovej soche Panny Márie. Vedľa nej stojí nová bazilika vo forme fénickej lode, v ktorej sa dokáže zhromaždiť až sedemtisíc ľudí. Prave na priestranstve pred bazilikou sa pred 15 rokmi stretol bl. Ján Pavol II. s libanonskou mládežou. Cieľom Benedikta XVI. sa však popoludní stal iný chrám - asi kilometer vzdialená Bazilika sv. Pavla v Harisse, ktorá náleží grécko-melchitskej katolíckej cirkvi. Svätého Otca tam privítal melchitský patriarcha Gregor III. Laham za prítomnosti predstaviteľov všetkých ostatných katolíckych a pravoslávnych cirkví, ako aj zástupcov moslimskej náboženskej obce.

Benedikt XVI. poukázal v úvode svojho príhovoru na dnešný sviatok Povýšenia sv. Kríža a označil podpis apoštolskej exhortácie práve v tento deň za prozreteľnosť súbehu okolností, ktorý môže byť kľúčom k čítaniu jej textu. "Je prozreteľnostné, že tento akt sa uskutočňuje v deň sviatku Povýšenia svätého kríža, ktorý sa zrodil na Východe v roku 335, po zasvätení Baziliky Vzkriesenia vybudovanej na Golgote a na hrobe nášho Pána cisárom Konštantínom Veľkým, ktorého si vy uctievate ako svätého. O mesiac oslávime 1700 rokov od chvíle, kedy mal zjavenie Kristovho monogramu, v symbolickej noci svojej nevery, kedy mu neznámy hlas hovoril: „Pod týmto znamením zvíťazíš!“. Krátko na to Konštantín podpísal Milánsky edikt a svoje meno dal mestu Konštantínopol," povedal Svätý Otec. "Toto čítanie, ktoré vedie k autentickému znovuobjaveniu identity pokrsteného a Cirkvi, a zároveň vytvára výzvu ku svedectvu prostredníctvom spoločenstva. Nie sú azda kresťanské svedectvo a spoločenstvo založené na veľkonočnom tajomstve, Kristovom ukrižovaní, smrti a zmŕtvychvstaní? Nenachádzajú v ňom svoje naplnenie? Medzi krížom a vzkriesením existuje neoddeliteľné puto, na ktoré kresťan nemôže zabudnúť. Ak by sme vyzdvihovali kríž bez tohto puta, znamenalo by to ospravedlniť utrpenie a smrť a vidieť v nich iba fatálnu smrť. Vyzdvihovať kríž znamená pre kresťana komunikovať totálnosť nepodmienečnej Božej lásky k človeku. To je akt viery! Vyzdvihovať kríž v perspektíve vzkriesenia, znamená túžiť žiť a prejavovať totálnosť tejto lásky. To je akt lásky! Vyzdvihovať kríž znamená snažiť sa byť ohlasovateľmi bratského a cirkevného spoločenstva, zdroj skutočného kresťanského svedectva. To je akt nádeje!," uviedol Benedikt XVI.

PLNÉ ZNENIE príhovoru Benedikta XVI. pri podpise apoštolskej exhortácie je ::TU::

Potom nasledoval samotný podpis apoštolskej exhortácie s názvom „Cirkev na Blízkom východe“. Ide o dokument, ktorý vypracoval Benedikt XVI. na základe 44 záverečných odporúčaní Osobitnej synody pre Blízky východ. Tá sa konala vo Vatikáne od 10. do 26. októbra 2010 na tému: “Katolícka cirkev na Blízkom východe: Spoločenstvo a svetectvo. „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu” (Sk 4,32). Svätý OTec v nej upriamil pozornosť na zasvätený život a ekumenizmus, medzináboženský dialóg, migrantov, a poslednú časť dokumentu, tretiu, venoval pastoračným otázkam.

SYNTÉZA apoštolskej exhortácie je ::TU::

Po podpise sa Benedikt XVI. vrátil na apoštolskú nunciatúru v Harisse. V sobotu čaká Svätého OTca súkromné stretnutie s libanonským prezidentom, predsedom parlamentu a premiérom Libanonu, vystúpenie pred diplomatickým zborom, predstaviteľmi politického a kultúrneho života, potom návšteva arménskeo a maronitského patriarchátu. Sobotný deň vyvrcholí stretnutím s mládežou.

Zdroje: RV SK, RV CZ



( TK KBS, RV; ml ) 20120914025   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 1757 x

[naspäť]





TV Lux [audio] | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2019