Vatikán 20. júna (RV) - Instrumentum laboris je pracovný dokument 13. riadneho valného zhromaždenia Biskupskej synody o novej evanjelizácii, ktorej cieľom bude podporovanie kultúry hlbšie zakorenenej v evanjeliu, a ktorá sa bude konať vo Vatikáne od 7. do 28. októbra tohto roku. Jeho text, ktorý predstavili v utorok vo Vatikáne, je rozdelený do štyroch kapitol. Dokument bol publikovaný v latinčine, taliančine, francúzštine, angličtine, nemčine, španielčine, portugalčine a poľštine.„Nebojte sa!“ – význam novej evanjelizácie je zhrnutý v tomto verši Matúšovho evanjelia, ktorý uzatvára celý pracovný dokument synody. Na „púšťach“ súčasného sveta, v ktorom kresťania prechádzajú ochabnutím dôvery a vzďaľovaním sa od viery, Cirkev nemá strach z toho, že nenájde „nové nástroje a nové slová“ pre ohlasovanie Božieho slova, aj so zreteľom na obnovu po skúsenostiach s hriechmi svojich členov. Týmto pozýva prvá kapitola dokumentu k otvoreniu srdca evanjelizácii, k skutočnému stretnutiu s Kristom, bez toho, aby sme sa dali zlákať falošnými názormi, ktoré chcú označiť evanjelizáciu za limitovanie slobody človeka. Naopak, úplná oddanosť Kristovi – Pravde povyšuje ľudskú slobodu.
Existuje sedem scenárov novej evanjelizácie: kultúrny, ktorý je najmä na západe označovaný ako sekularizmus, hedonizmus a konzumizmus, ale nachádza pozitívny aspekt v starostlivosti o človeka, dôležitý pre prístup k neveriacim a ich zapojeniu do iniciatív ako Nádvorie pohanov. Potom nasledujú scenáre sociálny, ekonomický a politický, najťažšie postihnuté finančnou krízou a fenoménom migrácie, čo vedie k rozpadu hodnôt, ale aj k rozvoju väčšej solidarity.
Urgentným sa stáva zabezpečenie pokoja, spolužitia, dialógu, obrany ľudských práv. Hoci sa pádom komunistickej ideológie skončilo rozdelenie západného sveta na dva bloky, ohrozením sa stávajú nové faktory ako je islam s rizikom nových pokusov o nadvládu a moc. Rizikom sú tiež oblasť vedy a komunikácie. Veda a technológia si uzurpujú úlohu akéhosi nového náboženstva, digitálne technológie podporujú egocentrizmus a redukujú etiku na „záležitosť pohľadu“. Nakoniec scenár náboženský prezentuje pozitívny prvok náboženskej obrody v mnohých častiach sveta, ale aj riziko fundamentalizmu a terorizmu či rozširovanie sa siekt.
„Odovzdávanie viery je úlohou každého kresťana a celej Cirkvi a nemôže sa odovzdávať to, čo sa neverí a nežije," píše sa v tretej časti dokumentu. Instrumentum laboris preto odporúča upevňovanie viery a liturgie, venovanie väčšej pozornosti katechétom, a tiež rodinám ako exemplárnym miestam evanjelizácie. Ďalej sústreďuje pozornosť na zasvätený život, skupiny a hnutia. Posledná kapitola Instrumentum laboris kladie dôraz na to, ako oživiť pastoráciu, s osobitným zreteľom na sviatosť krstu, sviatosť zmierenia, a potom na prvotné ohlasovanie evanjelia neveriacim. Text poukazuje na vzťah medzi odovzdávaním viery a výchovou, čím odpovedá na upozornenie Benedikta XVI. na naliehavosť výchovy spolu s ekológiou človeka, ktorá pozerá na človeka cez optiku integrálneho rozvoja, so zachovaním komplementárnosti medzi vierou a rozumom, „dvoma krídlami, ktoré vedú k Bohu“, podľa slov pápeža Jána Pavla II.
Záver dokumentu zdôrazňuje, že konečným cieľom novej evanjelizácie je byť„liekom radosti a života bez všetkých strachov", aby bola do sveta vnesená nádej evanjelia, pretože všetci ľudia, či si to viac alebo menej uvedomujú, potrebujú k životu nádej.
