"Istotne. Vzťahy medzi štátom a cirkvou sú celkom dobré. Pred dvoma rokmi sme si pripomenuli 75. výročie diplomatických vzťahov medzi Vatikánom a Kubou. Vzťahy medzi oboma štátmi boli vždy dobré, teda normálne a nevyskytli sa problémy," hovorí Mons. Beccia. "Samozrejme, že akýmsi pravdivým meradlom skutočne dobrých vzťahov medzi štátmi je vzťah vlády a miestnej cirkvi. V poslednom období, predovšetkým po návšteve Jána Pavla II., sa tieto vzťahy oveľa zlepšili, stali sa efektívnejšími, nakoľko cirkev získala väčší priestor na svoju činnosť. Môžeme povedať, že vyšla zo sakristií, kde bola nútená žiť. Rozvinula väčšiu katechetickú činnosť, ale predovšetkým jej bolo umožnené začať vykonávať svoju charitatívnu činnosť. Práve toto urobilo cirkev veľkou. Stala sa príťažlivou pre mnohých, ktorí ju opustili alebo ju nepoznali. V skratke by som teda povedal, že vzťahy sú úprimným dialógom, dialógom, v ktorom cirkev môže povedať vláde to, čo si myslí, to, čo by chcela, aby sa zrealizovalo pre dobro samotného kubánskeho ľudu."

Táto druhá návšteva môže byť ďalším míľnikom rovnako, ako bola návšteva Jána Pavla II., ktorá – môžeme povedať – zmenila život kubánskych katolíkov a tiež zmenila názor mnohých politikov na katolíkov?

„Je lepšie povedať zmenila názor jednej časti politikov. U iných stále ostáva rezervovanosť a to nemôžeme zakrývať. Sú takí, ktorí žijú v jednej predstave o štáte. V predstave, do ktorej sa Cirkev nezmestí, alebo nie je rovnaká ako je predstava Cirkvi. Takže ostávajú mnohí tvrdohlaví voči požiadavkám Cirkvi. Avšak mnoho iných zmenilo svoj postoj. Malý názorný príklad: bolo to tesne po mojom príchode na jedno stretnutie. Priblížili sa ku mne dve osoby – jeden pán a pani, o ktorých mi neskôr povedali, že boli členmi Ľudového zhromaždenia – a medzi rečou mi povedali: «Vy ste zástupca Vatikánu? Dobre! Veľmi obdivujeme Cirkev. Viete, kňaz v jednej farnosti, ktorú občas navštívim, veľmi veľa pracuje s chudobnými, organizuje obedy pre chudobných. Hovoril som o ňom s jedným súdruhom zo strany, ktorý mi hovoril: ’To je neslýchané, nesmieme mu to dovoliť. Táto činnosť je vo výhradnej kompetencii vlády a strany‛» A ten pán mi potom hovorí: «Hneď som mu začal vyčítať: ’Tak prečo to teda nerobíme? Keď to robí on, mali by sme sa z toho tešiť a obdivovať túto prácu, ktorú robia». Toto je príklad ako jedni chápu a druhí ostávajú zablokovaní v pohľade na život a spoločnosť.“

Je činnosť cirkvi – osobitne kardinála Ortegu – v delikátnej úlohe sprostredkovateľky dialógu v tomto pre Kubu historickom momente vládou prijímaná a oceňovaná?

„Už len fakt, že bola pozvaná robiť sprostredkovateľku znamená, že Cirkev je cirkev uznávaná. Cirkev dostala od vlády uznanie a dovolenie vykonávať činnosť jej vlastnú. Musím dodať, že je tu obdiv toho, čo Cirkev koná aj v tichosti a predovšetkým v kontakte s ľuďmi. Nemôže robiť veľké veci, nemá na to prostriedky, ale má silu evanjelia. Práve táto evanjeliová sila ju vedie konať síce malé veci, ale konkrétne pre ľudí. Napríklad, keď sa v roku 2008 prehnal silný uragán, ktorý spôsobil veľké škody v celej krajine, Cirkev bola v prvej línii v hľadaní pomoci v zahraničí. Teda skrze cirkevnú charitatívnu organizáciu našla prostriedky na to, aby pomohla ľuďom bez prístrešia a bez potravín. Dialo sa to v spolupráci s vládou a vláda si túto prácu vysoko cení. Toto je veľkosť Cirkvi: že berie silu z evanjelia a stáva sa silnou v charitatívnej oblasti. Aj keď jej chýbajú vonkajšie prostriedky, teda školy, nemocnice, inštitúcie, ona pokračuje a kráča ožiarená a posilnená Duchom, Božím Duchom, silou evanjelia a charitatívnou činnosťou. Toto je to, čo zmenilo srdcia mnohých ľudí a začali obdivovať Cirkev“.

Jedným z príkladov je aj putovanie milostivej sochy Panny Márie Caridad del Cobre. Táto návšteva Benedikta XVI. bude práve v znamení jej úcty. Je obrovská účasť na tejto púti svedectvom, že sa viera a mariánska oddanosť Kubáncov nikdy nestratili napriek dejinným ťažkostiam?

„Na vlastné oči som sa presvedčil, že Panna Mária del Cobre je matkou všetkých veriacich aj neveriacich. Vidieť procesie, na ktorých sa popri veriacich zúčastnili osoby, o ktorých vieš, že sú od Cirkvi vzdialení, je niečo, čo na človeka zapôsobí. Panna Mária pohla srdcia mnohých. Preto bola táto púť najlepšou prípravou na príchod Svätého Otca, pretože mnohí sú už pripravení na túto veľkú udalosť. Mnohí už urobili konkrétne kroky k tomu, aby sa priblížili k Cirkvi. A tiež vieme, že Panna Mária má svoje „tajomstvá“, ktorými pohýna dejiny pomaly dopredu. Avšak pomaly znamená aj to, že vie uskutočniť nepredstaviteľné zmeny. Svätý Otec to už naznačil 12. decembra."

Môžeme teda očakávať nejaké posolstvo o potrebe ale aj úlohe, ktorú zohráva katolícka viera na ceste integrácie Latinskej Ameriky a jej novej úlohe, ktorú musí zohrávať v celosvetovom meradle?

„Vieme, že v Latinskej Amerike žije veľké množstvo katolíkov. Ak sa nemýlim, je to percentuálne najvyšší počet z celkových katolíkov vo svete. Je teda samozrejme, že zohrávajú a budú zohrávať dôležitú úlohou v Cirkvi prítomnej v celom svete. Pápežova návšteva pomôže latinskoamerickým katolíkom prehĺbiť sa vo viere, povzbudí ich, ale predovšetkým pomôže im ostať vernými Cirkvi, pretože v Latinskej Amerike je silná prítomnosť siekt, nových náboženských hnutí a toto je problémom. Mnohí sa nechajú oklamať týmito novými organizáciami, ktoré ťažko možno nazvať „cirkevnými“. Avšak sú to skutočnosti, ktoré sa živia z prítomnosti kresťanov a katolíkov, ktorí odchádzajú z Cirkvi. Preto vnímať prítomnosť Svätého Otca, počuť jeho slovo, bude silným motívom, ktorý im pomôže ostať vernými pravej Cirkvi, Kristovej Cirkvi."

( TK KBS, RV js; ml ) 20120324009   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]