„Výber Mexika je nepochybne prejavom veľkej lásky pápeža k Mexiku, k tejto veľkej krajine Latinskej Ameriky, veľkej katolíckej krajine, krajine v plnom rozvoji, ale aj krajine, ktorá prechádza problémami a neľahkými výzvami. Predovšetkým problémami násilia, korupcie, obchodu s drogami, ktoré si vyžadujú úsilie všetkých, angažovanosť všetkých zložiek náboženského, občianskeho a sociálneho života pri prekonaní tejto etapy a obnove Mexika, jeho kresťanských hodnôt, ktoré sú genetickou výbavou mexického národa: hodnôt pokojného spolunažívania, bratstva, solidarity a dôstojnosti. Takže pápež prináša v tomto smere posolstvo povzbudenia a prináša ho predovšetkým mladým, ktorí sa nenechajú odradiť, pretože sa nenechajú nachytať jednoduchými cieľmi, jednoduchými horizontmi, možno zisku a karierizmu, ale cítia sa zaviazaní k budovaniu solidárnej spoločnosti, čestnej spoločnosti, kde má každý svoje miesto a uznanie. Ide o posolstvo lásky, veľkého povzbudenia a teda aj optimizmu.“

Kardinál Bertone, ktorý už Mexiko navštívil, keď sa v zastúpení Svätého Otca zúčastnil na Svetovom stretnutí rodín v januári 2009, na otázku, čo on alebo Cirkev našla v Mexiku, alebo čo si myslí, že nájde, odpovedá:

„Hlavne počas tejto spomínanej návštevy – a verím, že aj teraz –, som našiel veľké nadšenie, veľkú vieru. Vieme, aká milovaná je postava pápeža u mexického ľudu, bez ohľadu na predchádzajúcu púť relikvií Jána Pavla II., ktorá prebudila u ľudí mimoriadnu nábožnosť. Našiel som ľudovú zbožnosť, ale zbožnosť založenú na pevnej viere, nie povrchnú. Preto sa domnievam, že dokonca ani teraz nie je viera oslabená: práve tvárou v tvár problémom a výzvam, sa potrebujeme väčšmi zakoreniť vo viere a je potrebná aj pomoc z hora a teda viac modlitieb, ale tiež väčšia osobná angažovanosť. Myslím si, že Cirkev vo svojej organizačnej štruktúre, so svojimi pastiermi a početnými sociálnymi organizáciami pracuje v tomto smere.“

Mexiko a Svätá Stolica oslávia tento rok 20. výročie vzájomných diplomatických vzťahov. Vatikánsky štátny sekretár hovorí o tom, ako vidí vzťahy medzi oboma štátmi, ako aj medzi samotným štátom a Cirkvou:

„Vzťahy medzi štátom a Cirkvou v Mexiku sa nepochybne vyvinuli veľmi pozitívne: ak si spomenieme, v minulom storočí existovalo isté napätie... Hoci ľudia považovali Cirkev za ´svoju záležitosť´, za dušu národa, politicky, občiansky a štrukturálne tam existoval konflikt a napätie. Pred dvadsiatimi rokmi boli diplomatické vzťahy obnovené, čo je znamením verejného významu Cirkvi ako takej. Je to uznanie univerzálnej funkcie, ktorú vykonáva Cirkev a Svätá stolica. Musíme pripomenúť aj rozvoj, ktorý Mexiko zaznamenalo v medzinárodnom spoločenstve, nie iba v Karibiku a v Latinskej Amerike, ale aj v medzinárodnom spoločenstve, medzi tzv. ´dvadsiatkou´. Je to významné, pretože tieto vzťahy sú pevné a prínosné.“

Kardinál Bertone odpovedal aj na otázku, aké veci možno zlepšiť v tomto smere:

„Sú to témy, ktoré poznáme: okrem tých výziev, ktoré sme spomenuli, existujú aj otázky týkajúce sa základných hodnôt, etických hodnôt, ktoré sú základom dôstojného života. Nehovorím len o dobrom živote podľa Evanjelia, ale o dôstojnom: mám na mysli témy rodiny, ochrany života a základných slobôd. Pripomeňme si, že sa diskutuje a hlasuje o práve na náboženskú slobodu. Ak vydrží právo na náboženskú slobodu, aj ďalšie práva budú zaručené a chránené. Ak padne právo na náboženskú slobodu – toto základné právo – zatrasú sa aj ďalšie práva. Taká je historická skúsenosť.“

V súvislosti s blížiacim sa Svetovým stretnutím rodín kardinál často pripomína aj nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú život a rodinu: ide o základné hodnoty, ktoré aj jednotlivé legislatívy podrobujú zmenám...

„Ktoré idú odlišným smerom. Rodina je spoločenstvo medzi mužom a ženou, manželstvo ako spoločenstvo medzi mužom a ženou podľa prvotného stvoriteľského plánu: ide o pôvodný plán, ktorý má prirodzenú platnosť, teda všeobecnú platnosť. Je súčasťou veľkých svetových náboženstiev, a nie len kresťanstva alebo Katolíckej cirkvi. Ďalej ochrana života, to ´nezabiješ´ znamená, že nezabiješ ani dieťa v lone matky. To ´nezabiješ´ má v Mexiku veľmi bolestnú odozvu, pretože zabíjanie je tam na dennom poriadku, je to každodenný bolestný fakt. Aj preto sa venujeme veľmi intenzívne tejto otázke, tomuto prikázaniu

Desatora."

Otázkou ostáva, či Svätý Otec nejakým spôsobom poukáže na tento problém...

„Istotne sa dotkne tejto otázky, tohto prikázania. Veď všetci – Cirkev, civilné autority – všetky sociálne a politické inštitúcie sú zainteresované v tejto otázke. Ja by som to povedal takto: Prvotným poslaním Cirkvi je poslanie vzdelávať, teda formovať svedomie. Benedikt XVI. použil vo svojej prvej encyklike Deus caritas est jeden nádherný výraz, ktorý platí: ´Cirkev chce slúžiť formovaním svedomia a prispieť tým, aby rástlo vnímanie pre skutočné potreby spravodlivosti, spolu s ochotou konať na základe týchto požiadaviek´. Je to impozantná úloha. Pri tomto nemôžeme povedať, že ide o hocijakú úlohu v politickom zmysle, ale vzťahuje sa na politiku. Je spojená s ľudskou formáciou, a tiež s politickou formáciou, formáciou celej spoločnosti, pretože je potrebné vytvoriť takú spoločnosť, ktorá pochopí potreby spojené so spravodlivosťou a bude podľa nich aj konať.“

Svätý Otec nepôjde do Guadalupe, ale navštívi Guanajuato, geografické a duchovné „srdce“ Mexika. Kardinál Bertone odpovedá, prečo si pápež zvolil práve toto miesto:

„Svätý Otec má v nesmiernej úcte Guadalupskú Pannu Máriu, milovanú patrónku Mexika, Latinskej Ameriky a všetkých krajín Karibiku. A chcem dodať, že túto spomienku má vždy pred očami počas príprav na cestu do Mexika, keď sa prechádza po Vatikánskych záhradách a modlí sa ruženec. Vždy prechádza okolo obrazu Guadalupskej Panny Márie a súsošia zobrazujúceho zjavenie sa Juanovi Diegovi. Avšak zároveň poznáme dôvody tohto pápežovho rozhodnutia. Prvým dôvodom - ktorý sa ma hlboko dotkol hneď, ako som sa o ňom dozvedel, je jeho rozhodnutie. Ján Pavol II. túžil vykonať púť do tohto Sanktuária, ale z rozličných dôvodov to nemohol uskutočniť. Preto Benedikt XVI. povedal: ´Ja musím realizovať túžbu Jána Pavla II. a ísť ako jeho nástupca do tohto sanktuária, ktoré je srdcom hrdinskej viery Mexického obyvateľstva.´ Pre Mexičanov je to veľké znamenie. Je to pripomenutie dejín, ktoré sú významné pre všetky miestne cirkvi sveta a všetky krajiny práve teraz v tejto dobe, keď sa žiada hrdinstvo na zachovanie a vyznávanie vlastnej katolíckej viery. Vidíme, čo sa deje v niektorých krajinách, ako napríklad v Nigérií a iných afrických krajinách, a nie len afrických... Preto je to veľké gesto Svätého Otca, ktoré – ako si myslím – bude mexický ľud vedieť naplno oceniť.“

( TK KBS, RV ) 20120321017   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]