Vatikán/Kuba, 16. marca /RV) – Kým sa miestna cirkev na Kube zaoberá disidentmi, vrcholia prípravy na návštevu pápeža, očakávaného v Santiagu de Cuba 26. marca v prvé popoludnie návštevy miestneho času. O príprave hovorí apoštolský nuncius v krajine, arcibiskup Bruno Musarò. „Beží na plné obrátky. Vďaka Bohu a v krátkom čase od oznámenia 10. novembra. Čas bol krátky, ale snáď aj tento krátky čas pohýna dve komisie, cirkevnú a vládnu, aby pracovali usilovne a rýchlo. A musím povedať, že naozaj pracovali veľmi dobre. Teraz doťahujú detaily.“ Pápež navštívi Kubu na konci putovania sochy Našej Panej Caridad del Cobre, ktorá v uplynulých týždňoch prechádzala celým ostrovom. Môžeme hovoriť o „jari viery“?
„Určite, je to presne tento pocit, ktorý sa nanovo objavil počas putovania sochy Panny Márie. Bolo vidieť praktickú vieru obyčajných ľudí, oddanosť voči Madone, ktorá bola takpovediac zapadnutá prachom počas minulých rokov, pretože posledná púť k Naše Panej Caridad del Cobre, ktorá je patrónkou Kuby, sa konala pred 50 rokmi. Predstavte si, že súčasná generácia si prakticky nepamätá nič také, iba ak počuli rozprávať o tom svojich rodičov či starých rodičov. Potom putovanie Našej Panej, ktorá navštívila všetky mestá a obce vo všetkých jedenástich diecézach Kuby, podnietilo nadšenie a zápal, a práve to očakávali biskupi.“
K otázke vzťahu medzi veriacimi a ateistami Mons. Musaró poznamenal: „Toto je aspekt, ktorý je veľmi ťažké posúdiť, pretože vieme, že po triumfe revolúcie Fidela Castra v roku 1959 sa Kuba počas niekoľkých rokov definovala ako „ateistická krajina“. Avšak tento aspekt ateizmu bol odstránený z ústavy krátko pred návštevou pápeža Jána Pavla II. V podstate nemal žiaden význam. Ako môžeme hovoriť o ateistickej krajine tu v Latinskej Amerike? Avšak musíme poznamenať, že okrem katolíkov sú tu aj kresťania iných konfesií, a žiaľ aj sekty, čo je jav, ktorý charakterizuje celú Latinskú Ameriku. Preto nemožno hovoriť o nejakom vzťahu medzi katolíkmi a ateistami. Biskupi hovoria o Božom ľude, o tých, ktorí zostali verní Cirkvi, ktorí začínajú chodiť do kostola, ale sa nelíšia od Kubáncov, ktorí sa pre historické okolnosti vzdialili od Cirkvi. A teda toto je fenomén akejsi integrácie medzi nimi, ktorá je pred očami všetkých. Ateizmus bol podľa môjho názoru niečím veľmi povrchným.“
