Vatikán, 26. februára (RV) – Aj v dnešnú nedeľu, ktorá je prvou v pôstnom období, sa na Námestí sv. Petra vo Vatikáne zišlo mnoho veriacich z celého sveta, aby sa spolu s pápežom pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI. sa im ešte pred samotnou modlitbou prihovoril z okna svojej pracovne. TK KBS prináša jeho príhovor v plnom znení. Drahí bratia a sestry!
V dnešnú Prvú nedeľu v Pôstnom období stretávame Ježiša, ktorý, potom ako ho v Jordáne pokrstil Ján Krstiteľ, podstupuje pokušenie na púšti (porov. Mk 1,12-13). Rozprávanie sv. Marka je stručné, nenachádzajú sa v ňom detaily, ktoré čítame v Matúšovom a Lukášovom evanjeliu. Púšť, o ktorej sa hovorí, má rozličné významy. Môže naznačovať stav opustenosti a samoty, „miesto“ utrpenia človeka, bez akejkoľvek opory a istoty, kde pokušenie dolieha oveľa silnejšie. Môže znamenať i miesto, ktoré je útočiskom a akýmsi prístreškom, ako bolo pre Izraelský ľud potom, ako vyšiel z egyptského otroctva. Je miestom, kde sa osobitným spôsobom dá zakúsiť Božia prítomnosť. Ježiš bol „na púšti štyridsať dní a Satan ho pokúšal“ (Mk 1,13). Svätý Lev Veľký to komentuje „Pán chcel podstúpiť útok pokušiteľa, aby nás svojou pomocou ochránil a aby nás svojim príkladom učil“ (Tractatus XXXIX, 3 De ieiunio guadragesimae: CCL 138/A, Turnholti 1973, 214-215).
Čo sa môžeme z tohto príbehu naučiť? Ako čítame v knihe Nasledovanie Krista „Pokiaľ žijeme na svete, nemôžeme byť bez trápenia a pokušenia ... ale trpezlivosťou a pravou pokorou sa stávame silnejšími než všetci nepriatelia“ (Prvá kniha, 13. kap.), teda trpezlivosť a pokora pri každodennom nasledovaní Pána nás učí stavať svoj život nie mimo neho alebo – ako keby neexistoval –, ale v ňom a s ním, pretože on je prameňom skutočného života. Pokušenie odstrániť Boha, usporiadať svoje veci a záležitosti vo svete podľa seba, spoliehajúc sa iba na svoje schopnosti, bolo a je prítomné v celých dejinách ľudstva. Ježiš slovami „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo“ (Mk 1,15), oznamuje, že v ňom sa uskutočňuje niečo nové: Boh sa obracia k človeku neočakávaným spôsobom, spôsobom jedinečnej a konkrétnej blízkosti, plnej lásky. Vteľuje sa a vstupuje do ľudského sveta, aby vzal na seba hriech, zvíťazil nad zlom a prinavrátil človeka do Božieho sveta. Avšak toto oznámenie veľkého daru sprevádza aj primeraná požiadavka. Ježiš dodáva: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,15). Je to pozvanie k viere v Boha, ku každodennému obráteniu života podľa jeho vôle a k zameraniu každého nášho skutku a myšlienky na dobro. Pôstne obdobie je časom vhodným na obnovenie a upevnenie nášho vzťahu s Bohom prostredníctvom každodennej modlitby, prejavov pokánia a skutkov bratskej solidárnej lásky.
Prosme Pannu Máriu, aby nás sprevádzala na našej pôstnej ceste svojou ochranou a aby nám pomohla vštepiť si do sŕdc a životov Ježišove slová o obrátení sa k nemu. Do vašich modlitieb zverujem týždňové duchovné cvičenia, ktoré dnes večer začínam spolu so svojimi spolupracovníkmi z Rímskej kúrie.
