TK KBS

Dnes je streda 14. 11. 2018   Meniny má Irma       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930  

  Top témy
Všetky
Synoda o mladých 2018
Anna Kolesárová

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

V Bratislave vystúpili osobnosti (prejav Mons. Stanislava Zvolenského)
P:3, 24. 02. 2012 10:01, DOM



Bratislava, 24. februára (TK KBS) - „Výzvy Novej Kultúry“ je názov konferencie s medzinárodnou účasťou, ktorá sa dnes uskutočnila v Bratislave. Vystupili na nej uznávané osobnosti médií a novej evanjelizácie z Vatikánu, ktorých prednášky si prišli vypočuť takmer dve stovky predstaviteľov náboženskeho a spoločenského života zo Slovenska i zahraničia. Prinášame príhovor predsedu KBS Mons. Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa a metropolitu.

Vaša Excelencia, Mons. Claudio Maria Celli, predseda Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky
Vaša Excelencia, Mario Giordana, apoštolský nuncius na Slovensku,
Vaše Excelencie, otcovia arcibiskupi a biskupi,
Milí bratia kňazi, rehoľníci, ctihodné rehoľné sestry, dámy a páni, vážení hostia!

Je pre mňa veľkou cťou privítať Vás na konferencii „Výzvy novej kultúry“, ktorú organizuje Konferencia biskupov Slovenska v spolupráci so Studio Morandini e Associati. Chcem sa hneď na začiatku poďakovať jej majiteľovi, pánovi Piersante Morandini, ktorého medzi nami srdečne vítam, za ochotu a veľkodušnosť pri organizovaní tejto konferencie. Ďalej chcem privítať: Mons. Claudia Maria Celliho, predsedu Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky a Mons. Lucia Ruiza, ktorý je zodpovedný za prevádzku internetových služieb vo Vatikáne. Popoludní privítame tretieho vzácneho hosťa, Mons. Rina Fisichellu, predsedu Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie.

Téma našej konferencie „výzvy novej kultúry“ otvára tri veľké témy. Na prvom mieste sa pýtame, čo je to kultúra. Na druhom mieste si kladieme otázku, v čom je súčasná kultúra nová a prečo je potrebné sa touto kultúrou zaoberať. Tretí otáznik si kladieme v súvislosti s výzvami, ktoré táto nová kultúra predstavuje. Pre Katolícku cirkev je toto spojenie troch tém o to zaujímavejšie, že stojíme pred úlohou venovať sa novej evanjelizácii, k čomu nás vyzýva aj súčasný Svätý Otec, Benedikt XVI.

Skúmanie významu pojmu kultúry a kultúrnosti nie je v slovenských podmienkach neznáme. Pod kultúrou už dávno nechápeme len jej prejavy zhmotnené do umeleckých diel v oblasti maliarstva či hudby. Kultúra je prostredím, v ktorom žijeme a úzko súvisí s tradíciou. Kultúra zahŕňa spôsob nášho myslenia a konania. Prostredníctvom kultúry sa odovzdáva aj viera i všetky ostatné hodnoty. Ak kultúra súvisí s tradíciou, treba mať na pamäti, že ide o odovzdávanie celého životného štýlu, ktorý je preniknutý určitými hodnotami. Preto je dôležité, aby sa náboženstvo stávalo kultúrou, pevnou súčasťou našich životov. Ak by sme sa zriekli tejto ambície, z náboženstva by časom zostali len jeho vonkajšie prejavy bez vzťahu k hodnotám, ktoré v skutočnosti zastupujú. Nie je to však jednoduché. Zvnútornené náboženstvo ovplyvňuje celého človeka, jeho myslenie i správanie všade tam, kde sa nachádza. Už z toho je zrejmé, že z prirodzenosti človeka vyplýva, že náboženstvo je vec verejná. V tom zmysle, že si nevyhnutné hľadá verejný priestor, v ktorom sa môže realizovať. Táto realizácia sa uskutočňuje nielen prostredníctvom liturgického kultu, ale najmä cez modely správania a aplikáciu morálnych noriem. Katolícky svetonáhľad ponúka spoločnosti takú etiku vzťahov s odkazom na transcendentno, ktorá jej umožňuje rozvíjať sa smerom k integrálnemu rozvoju človeka i celej spoločnosti. Integrálny rozvoj odmieta akékoľvek jednostrannosti a vníma duchovný rozmer každej osoby. I dnes platí, že tieto vlastnosti robia z Katolíckej cirkvi subjekt schopný ponúkať spoločnosti nové impulzy pre jej rozvoj. Katolicizmus vo svojej podstate je nositeľom takej kultúrnosti, ktorá vidí človeka v jeho integrite a kriticky odmieta všetko, čo ju z pohľadu jeho konečného cieľa ničí.

Keď hovoríme o „novej kultúre“, treba uznať, že Slovensko prešlo za posledných dvadsať rokov veľkými spoločenskými, kultúrnymi a politickými zmenami. Kým ešte pred dvadsiatimi dvoma rokmi sme budovali socializmus, dnes máme parlamentnú demokraciu a trhové hospodárstvo. Všetci sme mali a stále nosíme v srdciach veľkú túžbu po spoločnosti, ktorá bude usporiadaná a charakteristická nielen fungujúcim systémom, ale aj dobrými medziľudskými vzťahmi a vysokým stupňom spoločenskej dôvery. O roku 1989 sa niekedy hovorí ako o symbolickom konci 20. storočia, ktorý bol poznačený toľkým utrpením a zápasom dvoch ideologických blokov. Zdá sa, že ten pomyselný piedestál, na ktorom dovtedy trónili symboly päťcípej hviezdy, kosáka s kladivom, zostal uprázdnený. Niektorí snáď vedú zápas o to, čo na ňom bude. Niekedy sa však zdá, že väčšina okolo toho piedestálu len prechádza bez akéhokoľvek záujmu o to, čo na ňom stojí. Z letargie nás prebúdzajú len výnimočné situácie: frustrácia alebo kríza.

Po nežnej revolúcii sme si chvíľu mysleli, že sa dokážeme mentálne vrátiť pred rok 1948 a pokračovať v budovaní spoločnosti, ktorá by stála na základoch sociálnej náuky Cirkvi. Bola to však len ilúzia. Od vtedy sa totiž zmenilo príliš veľa. Všetky tie zmeny sme si len postupne uvedomovali v deväťdesiatych rokoch. V západnej Európe vznikla nová, sekulárna kultúra, ktorá sa vyznačovala aj postupným náboženským úpadkom. Vždy jestvovali, jestvujú i budú jestvovať názory, že náboženstvo nemá byť súčasťou verejného priestoru. Možno je to paradox, ale v tomto nachádzame súlad medzi komunizmom a radikálnym liberalizmom. Komunisti sa usilovali náboženstvo vytesniť do kostolov a obmedziť na hodiny náboženstva. I dnes niektorí tvrdia, že Cirkev nemá právo vyjadrovať sa k veciam verejným a ak tak robí, údajne zasahuje do verejného diskurzu neprimeraným spôsobom. I toto patrí k novosti našej postmodernej kultúry. Uvedomme si, že naša spoločnosť je kvôli rastúcemu individualizmu veľmi zraniteľná. Pritom dokáže prežiť len vďaka nepísaným normám a vzťahom, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu prostredníctvom životného štýlu ako súčasť našej kultúry. Skúsenosti posledných desaťročí naznačujú, že sekulárna spoločnosť, ktorá vytesňuje náboženstvo, nedokázala vygenerovať také hodnoty, ktoré by ju urobili kultúrnejšou, ľudskejšou, a teda lepšou. Ináč povedané: náhrada za kresťanstvo sa nenašla. Jedným dychom treba dodať, že Katolícka cirkev si váži laický štát a oceňuje rovnováhu a nezávislosť, ktorá na Slovensku medzi štátom a cirkvami jestvuje.

Pohľad na našu západnú kultúru, ktorej sme súčasťou, nás však nenapĺňa radosťou. Negatívnych trendov je príliš veľa: rozvrat rodín, systematické útoky proti životu a manželstvu, rastúca nezodpovednosť niektorých politikov a ekonómov pri vytváraní nových dlhov, korupcia, daňové podvody; zlé sociálne systémy, ktoré nemotivujú k práci a demotivujú zamestnaných. A dalo by sa ešte pokračovať. Všetky tieto trendy majú jedno spoločné: sú ovocím našej dekadentnej kultúry, ktorú sme si vybudovali. Ak platí, že spôsob nášho myslenia ovplyvňuje naše konanie a naopak; potom to znamená, že kľúčom k obratu je zmena mentality a návrat k tradičným, v našich podmienkach kresťanským, a odvažujem sa povedať, aj katolíckym hodnotám. Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojom príhovore k zástupcom ľudových strán v roku 2009 hovoril o hodnotách, o ktorých sa nevyjednáva: ochrana života od počatia po prirodzenú smrť; ochrana manželstva ako zväzku muža a ženy, ochrana svedomia a právo rodičov na výchovu svojich detí. Môžeme povedať, že postoj k týmto otázkam je dnes lakmusovým papierikom našej katolicity a zároveň odrazovým mostíkom pre budovanie novej kultúry.

Keď chceme odpovedať na výzvy našej doby a zároveň uvažujeme o novej evanjelizácii, ktorá povedie k novej kultúre, s dôverou sa obraciame do minulosti na príklady hodné nasledovania. Za pár mesiacov začneme sláviť cyrilometodské jubileum. Naši vierozvestovia, sv. Cyril a Metod, boli našimi evanjelizátormi. Priniesli Božieho slovo, ktoré bolo ich kultúrou. Títo autentickí svedkovia Kristovho evanjelia dokázali pritiahnuť našich predkov a vychovať nasledovníkov, vďaka ktorým sa viera v našich krajinách až dodnes zachovala. Sv. Cyril a Metod prišli ohlasovať evanjelium na Veľkú Moravu v konkrétnom čase a v konkrétnych historických a kultúrnych súvislostiach. Ich ohlasovanie by bolo neúčinné, keby ich nebrali do úvahy. Je to výzva dobre rozumieť našim vlastným časom a vidieť v nich nielen dôvod na frustráciu, ale aj príležitosti k pozitívnym zmenám. Nová evanjelizácia, ktorá sa v Katolíckej cirkvi stáva v tomto roku témou číslo jedna – a pod jej zorným uhlom vnímame aj našu konferenciu – je behom na dlhé trate. A hoci to znie akokoľvek zvláštne, nie je len náboženskou záležitosťou. Nová evanjelizácia je totiž v skutočnosti úsilím o návrat k prirodzenému Božiemu zákonu, ktorý je vpísaný do každého srdca a život podľa neho je cestou ku Ježišovi Kristovi, jedinému Vykupiteľovi celého ľudstva. Nová evanjelizácia je snahou o návrat k hodnotám, ktoré urobia spoločnosť ľudskejšou.

Ak sa teda pýtame na výzvy novej kultúry pre Katolícku cirkev na Slovensku, v skutočnosti si kladieme otázku, kde sa chceme o desať či dvadsať rokov spoločne nachádzať. A to už nie je otázka adresovaná len katolíkom, ale všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí v Slovenskej republike žijú. Chceme žiť v spoločnosti, ktorá bude cítiť bázeň nad tým, čo ju presahuje. Chceme žiť s ľuďmi, ktorí budú mať nielen slobodu, ale aj odvahu hľadať pravdu a žiť podľa nej. Sloboda je dôležitá, ale bez primátu pravdy sa rýchlo môže premeniť len v karikatúru. Veľmi si želám, aby sa na Slovensku vrátila úcta k tradičným hodnotám: k ochrane života a jeho dôstojnosti, k ochrane rodiny a manželstva. Všetci si želáme, aby naše rodiny mohli viesť v tejto krajine dôstojný a plnohodnotný život. Toto všetko však nemôže zostať len pri deklarácii. Spoločne podniknime kroky vo všetkých oblastiach spoločenského života, aby sme žili ľudskejšie a dôstojnejšie, mali bližšie k Bohu i k sebe navzájom.

Som hlboko presvedčený, že Katolícka cirkev dokáže ponúknuť nové impulzy pre rozvoj našej spoločnosti. V tejto chvíli je tým impulzom presvedčenie, že naša spoločnosť bude viac ľudskejšou, ak sa otvorí Kristovmu evanjeliu. Lebo kde je evanjelium, tam je aj skutočná kultúra. A kde je takáto kultúra, tam sa nemusíme báť o budúcnosť; v takejto kultúre sa nemusíme báť jeden druhého. Práve naopak. Kultúra preniknutá evanjeliom sa stane bohatým prameňom opravdivých ľudských hodnôt, ktoré prinesú nádej a umožnia našej spoločnosti rozvíjať sa.

Vaše Excelencie, vážení hostia, bratia a sestry, ďakujem Vám, že ste prijali pozvanie zúčastniť sa na tejto konferencii. Vážim si prítomnosť každého jedného z Vás. Spoločne s našimi vzácnymi hosťami hľadajme a premýšľajme o výzvach novej kultúry. Nech myšlienky, ktoré tu zaznejú, prinesú bohaté duchovné ovocie v našej spoločnosti, farnostiach a spoločenstvách.

Ďakujem Vám za pozornosť.



( TK KBS, sz; ml ) 20120224013   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 1353 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2018