Rím, 14. februára (TK KBS) – O Kongregácii pre východné cirkvi, jej práci a poslaní, o jubilejnom roku spojenom z prípravou aktivít na 1150. výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie a ďalších témach spolu v pondelok 13. februára v Ríme debatovali zástupcovia slovenských laických hnutí a združení s arcibiskupom Cyrilom Vasiľom, ktorý je sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi, veľvyslankyňou Slovenka v Ríme Máriou Krasnohorskou a a veľvyslancom Slovenska pri Svätej stolici Jozefom Draveckým. Pútnikov privítali v priestoroch spoločnej budovy veľvyslanectiev v rámci programu ich putovania k hrobu sv. Cyrila. TK KBS pri tejto príležitosti prináša rozhovor s arcibiskupom Cyrilom Vasiľom. Ako vnímate putovanie zástupcov slovenských združení a hnutí do Ríma k hrobu sv. Cyrila?
„Skôr ako z nejakej oficiálnej pozície to v prvom rade vnímam ako človek, kňaz, ako biskup, ako ten, ktorý pochádza zo Slovenska, a teda sa vždy teším, keď tu stretnem pútnikov zo Slovenska, rodákov a súčasne v tejto púti vidím ale nielen tých štandardných pútnikov, ale istým spôsobom aj zástupcov oveľa širších skupín, ktorých tu zástupcovia reprezentujú cez ich občianske združenia, hnutia, cirkevné hnutia a spoločenstvá. Takže, istým spôsobom som presvedčený, že ide o neformálnu, ale istým spôsobom reprezentatívnu ukážku alebo zložku slovenskej Cirkvi, zvlášť teda tej časti Cirkvi, ktorá je organizovaná v niektorých náboženských hnutiach.“
Čo to pre vás znamená – osobne, v pozícii, v ktorej ste a čo pre vás, ako kňaza a rodáka zo Slovenska?
„Z pozície čisto formálnej úradnej nie je to niečo, čo by bolo špecificky zamerané vo vzťahu k môjmu výkonu funkcie na Kongregácii pre východné cirkvi. Aj keď samozrejme aj vo východnej cirkvi alebo vo východných cirkvách fungujú mnohé z hnutí, ktoré sú dnes tu prítomné na tejto púti. Alebo aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku takisto sú činné viaceré tieto hnutia alebo opačne – mnohí gréckokatolíci sú súčasťou týchto hnutí. Ale táto návšteva nie je tak zameraná na túto formálnu rovinu. Skôr ju vnímam, skôr ako, naozaj s tou radosťou, z toho, že tu vidím práve aj túto pestrosť. Pre mňa je aj tá pestrosť hnutí ukážkou toho, čo zase prežívam každodenne aj v rámci svojho úradu. Cirkev je jedna, a pritom je tak pestrá v rozličných cirkvách, v rozličných prejavoch, ktoré sa stotožňujú s obradmi. Takisto ako je Cirkev pestrá v tom, že vychádzajúc z viery jedného Pána a v jeden krst, možnosť prežívania tohto života je potom odlíšená alebo diferencovaná do rozličných oblastí , kde každý môže svojím spôsobom rozvinúť tu charizmu, ktorá mu je bližšie.“
To jedno srdce a mnoho tvári je prejavené u týchto pútnikov v podobe konkrétneho prejavu – putovania k hrobu sv. Cyrila v Ríme. Aký je váš vzťah k nemu a jeho spolupracovníkovi sv. Metodovi?
„Myslím si, že pre každého Slováka, ktorý pozná trochu naše dejiny, duchovné a kultúrne, ide o niečo, čo by malo byť blízke a vlastné. Ja ešte mám to šťastie, že sa volám Cyril, takže mám k týmto svätcom celkom osobný vzťah. Aj to, že pochádzam a som členom východnej Gréckokatolíckej cirkvi, tak ma opäť bližšie viaže k týmto postavám našich duchovných dejín, ale nielen našich duchovných dejín. Možno práve to je aj jednou z úloh, ktorú tu cítim, poskytnúť vedomie o diele, činnosti a odkaze sv. Cyrila a Metoda aj tým, ktorí toto dielo a ich činnosť nepoznajú, pretože nie sú tak kultúrne a historicky spojený s ich odkazom, ale som presvedčený, že ich úloha ako spolupatrónov Európy, nás zaväzuje k tomu, nás, ktorí sme možno priamymi alebo najbližšími dedičmi ich práce, aby sme toto ich posolstvo a činnosťou odovzdávali ďalej ako poklad všeobecnej Cirkvi.“
Čo môže sv. Cyril a Metod povedať zástupcom týchto laikov? Povolanie k svätosti? Povolanie k misionárskemu nadšeniu...
„Myslím si, že keď sa každému z nás podarí dosiahnuť svätosť a ešte ju spojiť s misionárskym nadšením, tak už sme toho urobili, myslím si, že dosť, hoci nikdy nie celkom dosť. Ale práve, ich činnosť bola takisto rôznorodá, dokázali sa prispôsobiť rozličným podmienkam, dokázali sa prispôsobiť poslucháčom alebo tým, ku ktorým boli poslaní. Od ich činnosti cez úroveň diplomatickú cez angažovanie sa v teologických sporoch alebo diskusiách cez ich úroveň diplomatickú až po to bezprostredné ohlasovanie prostému ľudu, dokonca na kultúrne o stupeň nižšej úrovni, na inom stupni spoločenského a politického vývoja vo vtedajšom svete. To všetko je len ukážka ich univerzality a schopnosti naozaj byť všetky pre všetkých. A to je krásny odkaz aj pre každého veriaceho človeka dnes.
Napriek tomuto odkazu, aký je váš odkaz pre týchto pútnikov, ako aj tých, ktorí im doma pomáhajú?
„Púť do Ríma je len vonkajším znakom tej oveľa dôležitejšej púte, ktorá by nás má viesť nielen k svätým miestam, ale k svätosti ako takej. A táto púť je dostupná každému aj bez ekonomických veľkých výdajov alebo možností cestovania a je to naša životná púť. A ako každá púť v sebe spája mnoho poučných prvkov. Na púti človek spoznáva nové miesta, nových ľudí. Na púti musí dokázať vychádzať z inými, pretože s nimi zdieľa túto cestu. Na púti si uvedomuje, že nie je sám a že sám by sa nikam ďaleko nedostal. Sú to všetko také a mnohé ešte iné ďalšie iné prvky púte, ktoré sú ale platné aj v tom každodennom živote, pretože aj náš život je putovaním a veríme, že na jeho konci nás ktosi očakáva, že nejdeme do nepripraveného priestoru, ale ideme tam, kde nám pripravil Kristus miesto.
Pripravil: Michal Lipiak
TK KBS vydala k správe ::AUDIO::
