TK KBS

Dnes je nedeľa 08. 12. 2019   Meniny má Marína       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  december  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031     

  Top témy
Všetky
Pápež - Thajsko a Japonsko

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Homília kardinála Rylka pred Slovákmi v kolégiu v Ríme
P:3, 13. 02. 2012 06:33, ZAH



Rím, 13. februára (TK KBS) – Okolo 50 zástupcov slovenských laických hnutí a združení absolvujú v týchto dňoch v Ríme Púť k hrobu sv. Cyrila. V nedeľu 12. februára sa v Pápežskom slovenskom kolégiu svätého Cyrila a Metoda stretli s predsedom Pápežskej rady pre laikov Stanisławom Ryłkom. TK KBS prináša homíliu kardinála Ryłka.

Drahí bratia a sestry!

1. Na prahu tretieho tisícročia svet stavia pred Cirkev veľmi náročné a ťažké výzvy. Predovšetkým v našej starej Európe, ktorá sa často obracia Bohu chrbtom, sa situácia stáva dramatickou. Pápež Benedikt XVI. hovorí o šírení sa „unaveného kresťanstva“, o „unavenej viere“, o „zvláštnom zabudnutí na Boha“, ba dokonca o „odmietnutí Boha“ zo strany mnohých našich súčasníkov. Je preto veľmi potrebné venovať sa novej evanjelizácii! Ako písal blahoslavený Ján Pavol II., je treba oživiť planúce nadšenie apoštola Pavla, ktorý zvolal: „Beda mi, keby som evanjelium nehlásal!“ (1 Kor 9,16) (Novo millenio ineunte, č. 40).

Práve tu sa otvára široké pole pôsobnosti pre združenia laikov, pre cirkevné hnutia – ako sú tie vaše – lebo ony sú naozaj dobre načasovanou odpoveďou Svätého ducha na vážnym problém rozkladu viery, ku ktorému dochádza v našich časoch. Z tohto dôvodu sa na vás Cirkev pozerá s veľkou nádejou a počíta s vami.

Združenie veriacich, cirkevné hnutia... Je to neobyčajný fenomén, ktorý neustále vzbudzuje pozornosť Cirkvi aj sveta. Najmä od čias druhého Vatikánskeho koncilu sme v Cirkvi svedkami veľkého rozkvetu laických združení rozličného druhu. Je to skutočné znamenie časov! Je to skutočná jar Ducha! Blahoslavený Ján Pavol II. napísal v exhortácii Christifideles laici: „V poslednej dobe fenomén pôsobenia laikov poznamenáva zvláštna rozličnosť, živosť a mnohorakosť (...) Možno hovoriť o novej jari laických združení. Vskutku, „súčasná doba pozná výskyt a rozšírenie mnohorakých foriem zoskupení laikov: Združenia, skupiny, spoločenstvá, hnutia, takže môže byť reč o novej dobe zoskupení laikov. Naozaj, „povstali povedľa tradičných spolkov a takpovediac z ich koreňov nové hnutia a združenia, ktoré majú špecifický profil a špecifické zameranie. Také veľké je bohatstvo a mnohorakosť darov, ktoré Duch v Cirkvi živí. Taká je aj vôľa k iniciatíve a veľkodušnosť našich laikov (č. 29). Je to povzbudzujúc skutočnosť, je to dar, ktorý vzbudzuje veľkú nádej. Vaše spolky a hnutia nie sú len nejakou zvláštnosťou, niečím navyše. Práve naopak: ste neoddeliteľnou súčasťou Cirkvi, každého farského spoločenstva; ste darom Ducha svätého, ktorý je nenahraditeľným prostriedkom evanjeliového hlásania, vyjadrením vitality Cirkvi našich čias.

Pri príležitosti ako je táto dnešná, ako by sme mohli nepoďakovať Pánovi za dar toľkých laických organizácií a cirkevných hnutí, ktoré sú prítomné v Cirkvi žijúcej na Slovensku? Ste tak početní! Tak odlišní v neobyčajnom bohatstve pedagogických metód a apoštolátu, ktorý je pre vás špecifický! Cirkev od vás očakáva zrelé ovocie spoločenstva a angažovanosti. „Po koncile – povedal Svätý Otec Benedikt XVI. – nám Duch daroval hnutia (...), ktoré sú miestami viery, kde mladí a dospelí môžu zažiť model života vo viere ako príležitosť pre dnešný život“ (Príhovor biskupom Nemeckej biskupskej konferencie pri príležitosti návštevy ad limina, 18. novembra 2006).

2. V rámci bohatého programu, ktorý má vaša púť do Ríma, zvláštne miesto zaujíma návšteva starovekého kostola svätého Klimenta, v ktorom sa nachádza hrob svätého Cyrila. Spolu so svojím bratom Metodom sú uctievaní ako veľkí apoštoli slovanských národov. Slovanské národy sú týmto dvom misionárom, čo prišli z v deviatom storočí z Grécka, vďačné naozaj za veľa. Boli to práve Cyril a Metod, spolu so svojimi učeníkmi, čo priniesli Krista na Veľkú Moravu a ohlasovali evanjelium v slovenskej reči. Pápež Ján Pavol II. ich nazval Grékmi podľa miesta narodenia, ale Slovanmi podľa srdca“ (Slavorum apostoli, 12). S vďačnosťou za prijatý dar viery ich slovanské národy pokladajú za otcov kresťanstva, ale aj otcov svojich kultúr. Svätý Cyril a Metod, ktorých sviatok slávime 14. februára, mimoriadnym spôsobom prispeli k formácii spoločných kresťanských koreňov v Európe a nazývajú sa preto aj spolupatrónmi nášho starého kontinentu. Práve dnes, keď Európa – čo sa týka zákonov a spoločenských inštitúcií – odmieta čoraz radikálnejšie svoje kresťanské korene, práve dnes na to treba pamätať! Odmietať vitálnu miazgu, ktorá nás celé storočia živila, znamená, že Európa čoraz viac stráca svoju identitu a svoju dušu. Začína vykazovať znepokojujúce znaky hlbokého zmätku a duchovného poblúdenia: už nevie, kade ani kam... Čoraz viac sa zanedbáva rešpekt voči ľudskej osobe a voči jej základným právam... kým Druhý vatikánsky koncil silne zdôrazňoval, že „stvorenie bez Stvoriteľa zaniká“ (Gaudium et spes, č. 36). Veľkí evanjelizátori Európy, svätý Cyril a svätý Metod nám teda pripomínajú naše korene, ku ktorým sa vždy treba vrátiť, aby sme nestratili to, čo je nevyhnutné pre našu existenciu.

3. Čo teda sv. Cyril a Metod učia nás, dnešných Kristových učeníkov? Čo môžu povedať našim spolkom a cirkevným hnutiam našich čias? Sv. Cyril a Metod nám predovšetkým pripomínajú naše spoločné povolanie k svätosti. Každý pokrstený je povolaný Kristom, aby sa stal svätým, teda dospelým kresťanom, zrelým vo svojej viere... opravdivým kresťanom! Ako nám pripomína blahoslaveným Ján Pavol II., svätosť nie je ničím iným ako „vysokou úrovňou každodenného kresťanského života“ (Novo millenio ineunute, č. 31). Riziko, ktoré hrozí pokrsteným, je, že upadnú do pasce povrchnosti a priemernosti. Boha nemožno dať na okraj, na perifériu nášho života, Boh musí byť v strede... Práve preto sa naše farnosti a predovšetkým naše spoločenstvá a cirkevné hnutia musia stať miestami stretnutia s Kristom, ktorý jediný premieňa ľudské životy; miestami, na ktorých možno objaviť krásu a radosť kresťanského života; miestami, na ktorých sa v srdci každého pokrsteného zapáli hlboká túžba po svätosti. A Ježiš Kristus nám neustále pripomína: „Vy ste soľ zeme (...) Vy ste svetlo sveta“ (Mt 5, 13 – 16). Svet potrebuje kresťanov, avšak skutočných kresťanov, teda svätcov!

Cyril a Metod – ako sme už spomenuli – boli veľkými hlásateľmi evanjelia pre Európu, a tak nám pripomínajú, že každý kresťan musí byť misionárom, človekom, ktorého ženia odvaha a zápal pre ohlasovanie evanjelia. Každé laické spoločenstvo, každé hnutie je povolané poskytnúť svoj príspevok práve v tomto zmysle – v rámci diecéz a farností – byť skutočnými laickými misionármi. Vy, veriaci laici, ste v prvej línii evanjelizačnej misie Cirkvi: v každodenných podmienkach života, v srdci sveta, čiže v rodine, na pracovnom mieste, v spoločenskom živote... To, že patríte do cirkevných hnutí a laických združení, sa nikdy nesmie stať únikom od sveta a od jeho vážnych problémov. Táto príležitosť sa má práve naopak prejaviť v tom, že vytrváme v zodpovednosti za svet vo všetkých oblastiach, s cieľom premeniť ho v duchu evanjelia – ako kvas – zvnútra... A dnešná slávnosť nás povoláva k tomu, aby sme v sebe obnovili tento misionársky zápal, ktorý svätého Pavla viedol k napísaniu slov: „Beda mi, keby som evanjelium nehlásal!“ (1 Kor 9, 16).

Napokon, svätí Cyril a Metod boli vo svojej misijnej práci poháňaní hlbokým zmyslom pre spoločenstvo a jednotu univerzálnej Cirkvi, tak na Východe ako aj na Západe. A tu prichádzame k tretej úlohe každého pokrsteného: byť budovateľom jednoty... Na začiatku tohto tisícročia blahoslavený pápež Ján Pavol II. zdôraznil dôležitosť „spirituality jednoty a spoločenstva“ v živote Cirkvi (por. Novo millenio ineunte, č. 43). Spoločenstvo znamená schopnosť počúvať brata vo viere, počúvať ho ako toho, „kto mi prináleží“, schopnosť vidieť v druhom predovšetkým to, čo je dobré, aby som ho mohol prijať a oceniť, odmietajúc egoistické pokušenia, ktoré na nás neustále doliehajú. Duch spoločenstva medzi laickými združeniami a hnutiami znamená otvorenosť pre vzájomné poznanie, pre spoluprácu v rámci farnosti a diecézy, pre schopnosť vidieť v druhom spojenca a brata, nie svojho protivníka. Musíme sa stať skutočnými školami cirkevného spoločenstva.

Drahí bratia a sestry! Svätosť, poslanie, spoločenstvo: toto je váš životný program. Toto je opravdivá mierka cirkevnej zrelosti každého laického združenia a cirkevného hnutia! Zhromaždení v mene Pánovom okolo svätého oltára, prosme, aby nám všetkým táto slávnosť pomohla rásť k takejto zrelosti. Drahí členovia združení a cirkevných hnutí, ktoré slúžia poslaniu Cirkvi na Slovenskú, drahí veriaci Slováci, ktorí žijete v Ríme: Cirkev vás potrebuje a počíta s vami...

Stanisław kardinál Ryłko



( TK KBS, sr,ml; ml ) 20120213027   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 1153 x

[naspäť]





TV Lux [audio] | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2019