Vatikán, 5. februára (RV) – Aj Svätý Otec zareagoval na neobyčajný obraz zasneženého Svätopeterského námestia, ktorý sa mu naskytol z okna jeho pracovne. Spontánnou poznámkou, že „ten biely sneh je pekný, ale dúfame, že čoskoro príde jar“, rozosmial tisíce pútnikov, ktorých neodradil ani sneh, mráz či problémy s dopravou, aby prišli na modlitbu Anjel Pána. Príhovor pred modlitbou Anjel Pána zameral Svätý Otec na liturgické čítania dnešnej 5. nedele v Cezročnom období. TK KBS ho prináša v plnom znení. Drahí bratia a sestry!
Evanjelium dnešnej nedele nám predstavuje Ježiša, ktorý uzdravuje chorých: najprv svokru Šimona Petra, ktorá ležala v posteli s horúčkou, ktorú on chytiac ju za ruku uzdravil a zdvihol; potom všetkých chorých z Kafarnauma, skúšaných na tele, mysli, na duchu. On „uzdravil mnohých a vyhnal mnoho zlých duchov“ (porov. Mk 1, 34). Všetci štyria evanjelisti sa zhodujú v tvrdení, že oslobodzovanie od neduhov a chorôb každého druhu bolo spolu s kázaním hlavnou Ježišovou činnosťou v jeho verejnom živote. Choroby sú naozaj znamením pôsobenia Zlého vo svete a v človeku, kým uzdravenia dokazujú, že Božie kráľovstvo, Boh sám, je blízko. Ježiš Kristus prišiel, aby porazil zlo v jeho koreňoch a uzdravenia sú anticipáciou jeho víťazstva, získaného jeho smrťou a vzkriesením.
Jedného dňa Ježiš povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí“ (Mk 2, 17). V tomto úryvku sa obracia na hriešnikov, ktorých prišiel zachrániť. Zostáva však pravdou, že choroba je špecifický stav človeka, v ktorom silno zakúšame, že nie sme sebestační, ale potrebujeme iných. V tomto zmysle môžeme paradoxne povedať, že choroba môže byť ozdravujúcim časom, v ktorom možno prežívať pozornosť iných a darovať pozornosť iným. Avšak je vždy aj skúškou, ktorá môže byť aj dlhá a ťažká. Keď uzdravenie neprichádza a utrpenie sa predlžuje, môžeme zostať gniavení, izolovaní a potom sa naša existencia stáva skľučujúcou a krutou. Ako máme reagovať pri takýchto náporoch bolesti? Samozrejme náležitou starostlivosťou – medicína v posledných desaťročiach značne pokročila a sme za to vďační –, ale Božie slovo nás učí, že existuje rozhodujúci a základný prístup k chorobe, a je ním viera. Toto Ježiš stále opakuje všetkým uzdraveným: „Tvoja viera ťa uzdravila“ (porov. Mk 5, 34). Dokonca aj tvárou v tvár smrti môže byť vo viere možné aj to, čo je ľudsky nemožné. Ale viera v čo? V Božiu lásku. Toto je tá správna odpoveď, ktorá radikálne víťazí nad chorobou. Ako Ježiš čelil neduhom silou lásky, ktorá prichádza od Otca, aj my môže čeliť a víťaziť v skúškach choroby tým, že budeme mať srdce ponorené v Božej Láske. Všetci poznáme ľudí, ktorí dokázali zniesť strašné utrpenia, pretože Boh im dával hlbokú vyrovnanosť. Myslím na nedávny prípad blahoslavenej Chiary Badanovej, zasiahnutej v kvete mladosti nevyliečiteľnou chorobou: koľkí prichádzali, aby ju navštívili, a sami prijali od nej svetlo a dôveru! Predsa len v chorobe všetci potrebujeme ľudské teplo: chorý človek potrebuje pre útechu viac našu úprimnú a nezaujatú blízkosť ako slová.
Drahí priatelia, budúcu sobotu 11. februára, na spomienku Panny Márie Lurdskej, je Svetový deň chorých. Urobme podobne ako ľudia z Ježišových čias: duchovne mu prinesme všetkých chorých, ktorí dôverujú, že on ich chce a môže uzdraviť. A vzývajme príhovor Panny Márie, osobitne v situáciách veľkého utrpenia a opustenosti. Mária, uzdravenie chorých, oroduj za nás!
Na zaver Svätý Otec povedal: „Na dnes v Taliansku pripadá Deň Života, teda deň na obranu rodiaceho sa života a vôbec života vo všetkých fázach a štádiách ľudskej existencie. V tomto roku ponúka posolstvo talianskych biskupov tému „Mládež otvorená životu“. Pripájam sa k pastierom cirkvi v Taliansku, aby som povedal, že pravé mladosť sa uskutočňuje v prijatí, láske a v službe životu. Teším sa z včerajšieho stretnutia, usporiadaného Školou pôrodnej asistencie a gynekológie rímskych univerzít, kde sa reflektovalo o „Povznesení a ochrane rodiaceho sa ľudského života“ a srdečne pozdravujem Mons. Lorenza Leuzziho, učiteľa a mládež prítomnú dnes na námestí sv. Petra.“
