[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 09. 08. 2022   Meniny má Ľubomíra      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  august  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Benedikt XVI. o Týždni modlitieb za jednotu kresťanov
P:3, 18. 01. 2012 15:50, ZAH

Vatikán, 18. januára (RV) - Svätý Otec sa aj dnes prihovoril prítomným na generálnej audiencii, ktorá sa konala v Aule Pavla VI. Vo svojej katechéze sa zameral na začínajúci sa Týždeň modlitieb. TK KBS prináša jeho príhovor v plnom znení.

Drahí bratia a sestry!

Práve dnes sa začína Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý kresťania už viac ako sto rokov slávia vo všetkých kostoloch a cirkevných spoločenstvách, prosiac o dar, za ktorý sa modlil už Pán Ježiš pri Poslednej večeri, pred svojím utrpením: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal” (Jn 17,21). Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa zrodil z iniciatívy pátra Paula Wattsona, zakladateľa anglikánskeho náboženského spoločenstva, ktorý neskôr vstúpil do Katolíckej cirkvi. Jeho myšlienka získala požehnanie od pápeža sv. Pia X. a neskôr ju podporil aj pápež Benedikt XV., a rozšíril ju pre celú Katolícku cirkev listom Romanorum Pontificium z 25. februára 1916.

Túto modlitbovú oktávu v tridsiatych rokoch minulého storočia rozvinul a zdokonalil Abbé Paul Couturier di Lion, ktorý podporoval modlitbu „za jednotu Cirkvi podľa vôle Krista a v súlade s nástrojmi, ktoré on sám vyberie“. Vo svojich posledných spisoch Abbé Couturier videl tento týždeň ako prostriedok, ktorý univerzálnej modlitbe Kristovej umožní „vstúpiť a preniknúť do celého kresťanského Tela”; táto modlitba musí rásť, kým sa nestane „ohromným, jednohlasným výkrikom celého Božieho Ľudu,” ktorý Boha prosí o tento veľký dar. A tak každý rok, práve v Týždni modlitieb za jednotu kresťanov, impulz Druhého Vatikánskeho koncilu snažiť sa o plné spoločenstvo všetkých Kristových učeníkov, nachádza jedno zo svojich najlepších vyjadrení. Toto duchovné podujatie, ktoré zjednocuje kresťanov všetkých tradícií, posilňuje naše uvedomenie si toho, že jednota, o ktorú sa snažíme, nemôže byť len výsledkom našich snažení, ale je predovšetkým darom dostaným zhora - darom, o ktorý treba prosiť.

Podklady pre Týždeň modlitieb každý rok pripravuje ekumenická skupina z inej časti sveta. Rád by som sa zastavil pri tejto skutočnosti. Tento rok boli texty navrhnuté zmiešanou skupinou Katolíckej cirkvi a Poľského ekumenického koncilu, do ktorého patria viaceré cirkvi a cirkevné spoločenstvá žijúce v Poľsku. Materiály boli potom upravené členmi Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov a komisiou Viera a poriadok Ekumenickej rady Cirkví. Aj táto práca rozložená na dve etapy je znakom túžby po jednote, ktorá posilňuje kresťanov, a tiež znakom uvedomenia si toho, že modlitba je primárnou cestou na dosiahnutie plného spoločenstva, pretože zjednotení s Pánom kráčame aj k našej vzájomnej jednote.

Ako sme počuli, téma Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov je tento rok inšpirovaná Prvým Listom svätého apoštola Pavla Korinťanom: „Všetci sa premeníme víťazstvom Ježiša Krista, nášho Pána” (porov. 1 Kor 15,51-58); jeho víťazstvo nás premení. Túto tému navrhla poľská ekumenická skupina, o ktorej som už hovoril, premýšľajúc nad svojou národnou históriou, v snahe zdôrazniť, aká silná je pomoc viery uprostred skúšok a ťažkostí – ako napríklad tých, čo poznačili dejiny Poľska. Po mnohých diskusiách bola vybratá téma zameraná na premieňajúcu silu viery v Krista, predovšetkým v zmysle toho, aká dôležitá je táto téma pre našu modlitbu za viditeľnú jednotu Cirkvi, Kristovho Tela. Túto reflexiu inšpirovali slová svätého Pavla, ktorý - obracajúc sa na Korintskú Cirkev, hovorí o dočasnej povahe toho, čo patrí nášmu súčasnému životu, poznačenému skúsenosťou „prehry” s hriechom a so smrťou, v protiklade s tým, čo nám prináša víťazstvo Krista nad hriechom a nad smrťou v jeho Veľkonočnom tajomstve.

Dejiny poľského národa, ktorý poznal tak obdobia pokojného spolunažívania demokracie a náboženskej slobody – ako napríklad XVI. storočie, boli v posledných obdobiach poznačené inváziami a porážkami, ale aj neustálym bojom proti útlaku a tiež smädom po slobode. Toto všetko priviedlo ekumenickú skupinu k hlbšiemu zamysleniu sa nad skutočným významom „víťazstva” – nad tým, čo je víťazstvo a čo „porážka”. Čo sa týka „víťazstva v zmysle triumfu, Kristus nám naznačuje celkom inú cestu – cestu, ktorá nevedie cez moc, ani silu. Sám hovorí: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých” (Mk 9,35). Kristus rozpráva o novom víťazstve dosiahnutom skrze trpiacu lásku, skrze vzájomnú službu, pomoc, novú nádej a konkrétnu útechu danú posledným, zabudnutým, odmietnutým. Pre všetkých kresťanov je najvyšším vyjadrením takejto služby sám Ježiš Kristus, jeho úplné darovanie seba, víťazstvo jeho lásky nad smrťou na kríži, ktorý svieti vo svetle Veľkonočného rána. Aj my môžeme mať podiel na tomto premieňajúcom víťazstve, ak sa necháme premeniť Bohom, ak zmeníme svoj život a táto zmena sa uskutoční vo forme obrátenia. Toto je dôvodom, pre ktorý poľská ekumenická skupina pokladala za mimoriadne vhodné použiť ako tému svojho zamyslenia slová svätého Pavla: „Všetci budeme premenení” víťazstvom Krista, nášho Pána (por. 1 Kor 15,51-58).

Plná a viditeľná jednota kresťanov, ku ktorej sa hlásime, si vyžaduje, aby sme sa nechali premeniť a prispôsobili sa čo najdokonalejším spôsobom obrazu Krista. Jednota, za ktorú sa modlíme, si vyžaduje vnútorné obrátenie, tak spoločné ako aj osobné. Nie je to len srdečnosť a spolupráca; je potrebné aj posilniť našu vieru v Boha, v Ježiša Krista, ktorý k nám prehovoril a stal sa jedným z nás: treba vstúpiť do nového života v Kristovi, ktorý je naším skutočným a konečným víťazstvom. Je potrebné otvoriť sa jedni druhým navzájom, zhromaždiac všetky prvky jednoty, ktoré nám Boh zachoval a stále znova ponúka. Je treba pocítiť nevyhnutnosť vydať človeku dnešných čias svedectvo o živom Bohu, ktorý sa nechal spoznať v Kristovi.

Druhý Vatikánsky Koncil postavil hľadanie ekumenickej jednoty do centra života a pôsobenia Cirkvi: „Tento posvätný cirkevný snem vyzýva všetkých katolíckych veriacich, aby pochopili znamenia čias a horlivo sa podieľali na diele ekumenizmu” (Unitatis redintegratio, 4). Blahoslavený pápež Ján Pavol II. zdôraznil existenčnú dôležitosť tejto úlohy, keď povedal: „Táto jednota, ktorú Pán daroval svojej Cirkvi a v ktorej chce objať všetkých, nie je niečím vedľajším, ale samotným stredobodom jeho činnosti. Nemožno ju stavať na druhoradú úroveň. Patrí k vlastnej podstate tohto spoločenstva.” (porov. Encyklika Ut Unum sint, 9). Ekumenizmus je teda zodpovednosťou celej Cirkvi a všetkých pokrstených, ktorí sa majú snažiť o rast spoločenstva, ktoré existuje medzi kresťanmi, a to tak, aby sa raz dosiahlo plné spoločenstvo v pravde a láske. Modlitba za jednotu preto nepatrí len do Týždňa modlitieb, ale sa musí stať integrálnou súčasťou našich prosieb, súčasťou modlitbového života všetkých kresťanov - na každom mieste a v každom čase, a to predovšetkým vtedy, keď sa ľudia rozličných tradícií stretávajú a spoločne snažia o víťazstvo v Kristovi – nad všetkým, čo je hriechom, zlom, nespravodlivosťou, ničením dôstojnosti človeka.

Od zrodu moderného ekumenického hnutia, teda viac než jedno celé storočie, je nám všetkým zrejmé, že chýbajúca jednota medzi kresťanmi bráni efektívnejšiemu ohlasovaniu Evanjelia, lebo spochybňuje našu vierohodnosť. Ako môžme vydávať presvedčivé svedectvo, ak sme rozdelení? Zaiste, čo sa týka základných právd viery, tam je viac toho, čo sa nás spája, než toho, čo rozdeľuje. Avšak iné rozdelenia pretrvávajú: týkajú sa viacerých praktických a etických otázok; vzbudzujú zmätok a nedôveru, oslabujú našu schopnosť odovzdávať Kristovo spásonosné Slovo. V tomto zmysle musíme pamätať na slová blahoslaveného Jána Pavla II., ktorý vo svojej encyklike Ut unum sint hovorí o škode, ktorú kresťanskému svedectvu a ohlasovaniu evanjelia spôsobuje chýbajúca jednota (por. nn. 98, 99). Je to veľká výzva pre novú evanjelizáciu, ktorá môže priniesť viac ovocia, ak všetci kresťania budú spolu ohlasovať evanjeliovú pravdu o Ježišovi Kristovi a ponúknu spoločnú odpoveď na duchovný smäd dnešných čias.

Budúcnosť Cirkvi, ako aj budúcnosť národov je v rukách vzkrieseného Krista, ktorý zvíťazil nad smrťou a nad nespravodlivosťou, ktorú musel zniesť, trpiac za všetkých. On nám dáva účasť na svojom víťazstve. Len on je schopný nás premeniť a urobiť z nás – slabých a váhavých – silných a odvážnych v konaní dobra. Iba on nás dokáže zachrániť od negatívnych dôsledkov nášho rozdelenia. Drahí bratia a sestry, počas tohto týždňa pozývam všetkých zjednotiť sa čo najintenzívnejším spôsobom v modlitbe za jednotu, aby rástlo naše spoločné svedectvo, solidarita a spolupráca medzi kresťanmi – v očakávaní toho slávneho dňa, keď budeme môcť spoločne vyznať vieru odovzdanú apoštolmi a sláviť sviatosti nášho premenenia v Kristovi. Ďakujem.“

Preložil: Martin Kramara

( TK KBS, RV mk; ml ) 20120118026   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Pápež František v Kanade

Stretnutie mládeže T22

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23

Rok Amoris Laetitia
Koronavírus