Vatikán, 8. januára (RV) – Námestie sv. Petra vo Vatikáne sa dnes zaplnilo tisícami pútnikov z celého sveta, aby sa spolu so Svätým Otcom pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI. sa im ešte pred samotnou modlitbou prihovoril z okna svojej pracovne. Prinášame jeho príhovor v plnom znení. Drahí bratia a sestry!
Dnes slávime Krst Krista Pána. Ráno som šestnástim deťom udelil sviatosť krstu, preto by som sa chcel teraz pri tejto príležitosti zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo znamená, že sme Božími deťmi. V prvom rade vychádzame jednoducho z toho, že sme deti: toto je základný stav, ktorý nás všetkých spája. Nie všetci sme rodičmi, ale istotne všetci sme deťmi. Prísť na svet nie je rozhodnutie, nikto sa nás predtým neopýta, či sa chceme narodiť. V priebehu života však môžeme zmeniť slobodný postoj voči samotnému životu: môžeme ho prijať ako dar a v určitom zmysle „stať sa“ tým, čím už sme: stať sa deťmi. Tento prechod znamená dozretie vo vzťahu s našim bytím a vo vzťahu s našimi rodičmi, ktorý sa naplní radosťou. Tento prechod nás robí schopnými stať sa rodičmi – nie biologicky, ale morálne.
Aj vo vzťahu s Bohom sme všetci deťmi. Boh je na začiatku existencie každého bytia a je osobitným spôsobom otcom každej ľudskej bytosti. On má s ním alebo s ňou jedinečný, osobný vzťah. Každý z nás je Bohom chcený a milovaný. Aj v tomto vzťahu s Bohom sa môžeme, takpovediac „znova narodiť“, teda stať sa tým, čím sme. Stane sa to prostredníctvom viery, prostredníctvom jedného hlbokého „áno“, ktorým prijímame život ako dar od Otca, ktorý je na nebesiach. Od rodiča, ktorého nevidím, ale v ktorého verím a cítim v hĺbke svojho srdca, že je mojím otcom, ale aj otcom všetkých mojich bratov v celom ľudstve; otca nepredstaviteľne dobrého a verného. Na čom sa zakladá táto viera v Boha Otca? Zakladá sa na Ježišovi Kristovi. Jeho osoba a jeho dejiny nám zjavujú Otca, dávajú nám ho spoznať natoľko, nakoľko je to v tomto svete možné. Veriť, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, umožní „znovu narodenie z hora“, to je z Boha, ktorý je láska (porov. Jn 3,3). Ešte raz si spomeňme na to, že nikto sa nerobí človekom, narodili sme sa bez našej vlastnej zásluhy. Pasívne – byť narodení – predchádza tú našu aktívnu činnosť. Rovnako to platí aj pri stávaní sa kresťanom, pretože nikto sa nemôže stať kresťanom iba z vlastnej vôle, keďže je to dar, ktorý prichádza pred samotným našim konaním. Preto sa musíme znovu narodiť.
V súvislosti s Ježišom hovorí sv. Ján: „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,12). Toto je zmyslom sviatosti krstu. Krst je týmto znovu narodením, ktoré predchádza našu činnosť prostredníctvom našej viery; s ňou môžeme ísť v ústrety Kristovi, ale iba on sám nás môže urobiť kresťanmi a dať nám na našu túžbu a našu vôľu odpoveď, dôstojnosť, schopnosť stať sa Božími deťmi, ktorú my sami nemáme.
Drahí priatelia, dnešná nedeľa Krstu Pána uzatvára vianočné obdobie. Vzdávajme vďaky Bohu za toto veľké tajomstvo, ktoré je prameňom prerodu Cirkvi a celého sveta. Boh sa stal synom človeka, aby sa človek mohol stať Božím synom. Obnovme si teda radosť z toho, že sme Božími deťmi: ako ľudia a ako kresťania. Narodení a znovuzrodení v novej božskej existencii. Narodení z lásky otca a mamy a znovuzrodení z Božej lásky, prostredníctvom krstu.
Prosme Pannu Máriu, Matku Krista a všetkých, ktorí v neho veria, aby nám pomáhala žiť skutočne ako Božie deti. Nie slovami ale skutkami. Ako ešte píše sv. Ján: „A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal“ (1 Jn 3,23).
