Vatikán, 11. decembra (RV) – Bazilika sv. Petra vo Vatikáne i Námestie sv. Petra patrila dnes predpoludním tisícom detí a ich rodičom, ktorí sem priniesli Jezuliatka, aby im ich požehnal Svätý Otec. Svätú omšu o 10:00 h slávil kardinál Angelo Comastri. Chvíle čakania na Benedikta XVI. si deti krátili spevmi a vianočným programom, ktoré pre nich pripravilo Centrum Centrum Rímskych oratórií. Neskôr sa k nim pripojili ďalší pútnici z celého sveta, aby sa pomodlili spolu so Svätým Otcom poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im Svätý Otec prihovoril z okna svojej pracovne. TK KBS prináša jeho príhovor v plnom znení. Drahí bratia a sestry!
Liturgické čítania tohto adventného obdobia nás nanovo pozývajú prežívať očakávanie Krista a neprestať čakať na jeho príchod spôsobom, aby sme si zachovali postoj otvorenosti a pripravenosti na stretnutie s ním. Bdelosť srdca, ku ktorému je kresťan každodenne pozývaný, osobitným spôsobom charakterizuje tento čas, v ktorom sa s radosťou pripravujeme na tajomstvo Vianoc. Vonkajšie prostredie ponúka bežné komerčné reklamy aj keď menším spôsobom, z dôvodu ekonomickej krízy. Kresťan je pozvaný prežívať Advent bez toho, aby sa nechal vyrušiť rozličnými svetlami, je pozvaný poznať pravú hodnotu vecí a upriamiť svoj vnútorný zrak na Krista. Ak ostaneme „bedliť v modlitbách i jasať na jeho slávu“ (Adventná Prefácia II.), naše oči budú schopné v ňom rozpoznať skutočné svetlo sveta, ktoré prichádza ožiariť naše tmy.
Osobitne liturgia dnešnej nedele, zvanej „Gaudete“, nás pozýva k radosti, k očakávaniu nie v smútku, ale v radosti. „Gaudete in Domino semper“ – píše svätý Pavol: „Ustavične sa radujte v Pánovi“ (Fil 4,4). Skutočná radosť nie je ovocím zábavy v etymologickom zmysle slova di-vertere, čo znamená ísť nad rámec životných povinností a svojej zodpovednosti. Skutočná radosť je spojená s niečím oveľa hlbším. Samozrejme v každodennom rytme, často búrlivom, je dôležité nájsť si čas na odpočinok, na rozveselenie, ale skutočná radosť je spojená so vzťahom s Bohom. Kto sa stretol vo svojom živote s Kristom, zakúša vo svojom srdci pokoj a radosť, ktoré nemôže vziať žiadna iná situácia. Svätý Augustín to pochopil veľmi dobre. Vo svojom hľadaní pravdy, pokoja, radosti v mnohých a márnych veciach prichádza k slávnemu záveru, že ľudské srdce je nespokojné, nenachádza úľavu a pokoj, kým nespočinie v Bohu (porov. Vyznania I, 1,1). Skutočná radosť nie je pominuteľným stavom duše. Nie je to niečo, čo sa dosiahne vlastnými silami. Je to dar, ktorý sa rodí so stretnutia so živou osobou Ježiša, dávajúc mu priestor v našom vnútri, prijímajúc Ducha Svätého, ktorý vedie náš život. Toto je výzva, ktorú adresuje apoštol Pavol: „Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus. (1 Sol 5,23). V tomto období adventu si upevňujeme istotu, že Pán prišiel medzi nás a neustále obnovuje svoju prítomnosť s povzbudením lásky a radosti. Dôverujme mu tak, ako to potvrdzuje svätý Augustín vo svetle svojej skúsenosti: Pán je natoľko blízko nás, nakoľko sme blízko sebe samým – „interior intimo meo et superior summo meo“ (Vyznania III, 6,11).
Zverme našu cestu Nepoškvrnenej Panne Márii, ktorej duch zajasal v Bohu Spasiteľovi. Nech ona vedie naše srdcia v radostnom očakávaní Ježišovho príchodu, očakávaní bohatom na modlitbu a dobré skutky.
Preložil: Jozef Šofranko SJ
