Príhovor Benedikta XVI. na konci jeho apoštolskej náštevy v Nemecku. TK KBS ho prináša v celom znení. Pán prezident,
Vážení predstavitelia federálnej vlády, spolkovej krajiny Bádensko-Württemberg a magistrátu,
Drahí spolubratia v biskupskej službe,
Vážené dámy a vážení páni!
Skôr ako odídem z Nemecka chcem poďakovať za tieto dojímavé a na udalosti bohaté dni, ktoré som strávil vo svojej vlasti.
Moja vďačnosť patrí Vám, pán prezident Wulff, že ste ma v Berlíne v mene nemeckého ľudu prijal a znova poctil teraz vo chvíli odchodu svojimi láskavými slovami. Ďakujem predstaviteľom federálnej vlády a vlád spolkových krajín, ktorí prišli na túto záverečnú ceremóniu. Srdečne ďakujem arcibiskupovi Freiburgu, Mons. Zollitschovi, ktorý ma sprevádzal celou touto cestou. Moja vďaka patrí tiež berlínskemu arcibiskupovi, Mons. Woelkimu, a erfurtskému biskupovi, Mons. Wankemu, ktorí mi preukázali svoju pohostinnosť, ako aj celému nemeckému episkopátu. Moje zvláštne poďakovanie patrí všetkým, ktorí v zákulisí pripravovali tieto dni, zaisťovali ich ľahký priebeh: miestne inštitúcie, poriadkové sily, zdravotnícke služby, zodpovední činitelia verejnej dopravy, ako aj dobrovoľníci. Všetkým ďakujem za tieto prekrásne dni, za početné osobné stretnutia a nespočetné dôkazy pozornosti a prejavených sympatií.
V hlavnom meste Berlíne som mal výnimočnú príležitosť hovoriť pred poslanci Nemeckého parlamentu a predložiť pár úvah o intelektuálnych základoch štátu. Rád si pripomínam tiež plodné rozhovory s pánom prezidentom a pani kancelárkou o aktuálnej situácii nemeckého ľudu a medzinárodného spoločenstva. Obzvlášť na mňa zapôsobilo srdečné a nadšené prijatie množstvom ľudí v Berlíne.
Jedným z centrálnych bodov tejto cesty v krajine Reformácie bola prirodzene ekumena. Chcel by som tu spomenúť stretnutie s predstaviteľmi Evanjelickej cirkvi v Nemecku v bývalom augustiniánskom konvente v Erfurte. Cítim hlbokú vďačnosť za bratskú výmenu a spoločnú modlitbu. Jedinečné bolo tiež stretnutie s pravoslávnymi a východnými kresťanmi, ako aj so Židmi a moslimami.
Táto návšteva bola samozrejme určená predovšetkým katolíkom v Berlíne, Erfurte, Eichsfelde a Freiburgu. S potešením si pripomínam spoločné liturgické slávnosti, radosť, spoločné počúvanie Božieho Slova a spoločnú modlitbu zvlášť v tých častiach krajiny, kde bolo náboženstvo po dlhé desaťročia vytláčané z ľudských životov. Vzbudzuje to vo mne dôveru v budúcnosť kresťanstva v Nemecku. Rovnako ako pri predošlých návštevách bolo možne zakúsiť, že tu ľudia dosvedčujú svoju vieru a sprítomňujú v dnešnom svete jej pretrvajúcu silu.
V neposlednom rade ma po pôsobivých Svetových dňoch mládeže v Madride veľmi potešilo, že som mohol včera vo Freiburgu znova prežiť s toľkými mladými ľuďmi modlitebnú vigíliu. Povzbudzujem Cirkev v Nemecku, aby v sile a v dôvere pokračovala na ceste viery, vracala ľudí ku koreňom, k podstatnému jadru Kristovej dobrej zvesti. Malé spoločenstva veriacich, ktoré už existujú, budú svojím nadšením šíriť lúče svetla v pluralitnej spoločnosti a prebúdzať v druhých záujem hľadať svetlo, ktoré dáva život v hojnosti. „Nie je nič krajšie ako poznávať Jeho a priateľstvo s Ním odovzdávať druhým“ (Homília z inauguračnej omše Petrovej služby, 24. apríla 2005). Z tejto skúsenosti vyrastá istota: „Kde je Boh, tam je budúcnosť“. Kde je prítomný Boh, tam je nádej a tam sa otvárajú nové a často netušené perspektívy, ktoré presahujú pominuteľné záležitosti dneška. V tomto zmysle sprevádzam v myšlienkach a v modlitbách putovanie Cirkvi v Nemecku.
Naplnený dojmami a zážitkami z týchto dní v mojej vlasti, ktoré sa mi tak mocne vtlačili, vraciam sa teraz do Ríma. S uistením o svojich modlitbách za vás všetkých a za priaznivú budúcnosť našej zeme v pokoji a slobode sa čo najsrdečnejšie lúčim: Pán Boh zaplať. Boh vám všetkým žehnaj!
Preložil Milan Glaser
