[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je streda 12. 05. 2021   Meniny má Pankrác       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Homília pápeža Benedikta XVI. počas vešpier v Etzelsbachu
P:3, 23. 09. 2011 22:12, ZAH



Homília pápeža Benedikta XVI. po slávení vešpier v Etzelsbachu. TK KBS ju prináša v plnom znení.

Drahí bratia a sestry!

Dnes sa uskutočňuje moja túžba navštíviť Eichsfeld a spolu s vami poďakovať Panne Márii tu v Etzelsbachu. „Tu, v milovanom a pokojnom údolí“ – ako hovorí jedna pútnická pieseň – a „pod starými lipami“ nám Mária dáva istotu a novú silu. V dvoch neľútostných diktatúrach, ktoré chceli vziať ľuďom ich tradičnú vieru, si bol eichsfeldský ľud istý, že nájde tu v etzelbsbachskom sanktuáriu otvorenú bránu a miesto vnútorného pokoja. Aj dnešným slávením mariánskych vešpier chceme pokračovať vo zvláštnom priateľstve s Máriou, ktoré vyrástlo z tohto všetkého.

Keď sa kresťania vždy a všade obracajú na Máriu, nechávajú sa viesť spontánnou istotou, že Ježiš nemôže zavrhnúť prosby, ktoré mu prednáša jeho Matka; a opierajú sa o neotrasiteľnú dôveru, že Mária je zároveň aj našou Matkou, ktorá prežívala najväčšie utrpenie a ktorá spolu s nami rozumie našim ťažkostiam a materinským spôsobom myslí na ich prekonanie. Koľko ľudí počas storočí prišlo na púť k Márii, aby našli pred obrazom Bolestnej – ako tu v Etzelsbachu – potešenie a útechu!

Hľaďme na jej obraz! Žena v strednom veku s viečkami oťaženými od toľkého plaču a zároveň so zasneným pohľadom do diaľky, akoby vo svojom srdci uvažovala o všetkom, čo sa stalo. V jej lone spočíva mŕtve telo Syna, ona si ho opatrne a s láskou privíňa ako vzácny dar. Na odhalenom tele Syna vidíme stopy po ukrižovaní. Ľavé rameno Ukrižovaného padá zvisle k zemi. Možno toto sochárske dielo Piety – často podľa zvyku – bolo pôvodne umiestnené ponad oltár. Tak Ukrižovaný poukazuje svojím vystretým ramenom na to, čo sa deje na oltári, kde sa jeho zavŕšená svätá obeta sprítomňuje v Eucharistii.

Zvláštnosťou tajomného etzelsbachského obrazu je poloha Ukrižovaného. Vo väčšine zobrazení Piety leží mŕtvy Kristus hlavou smerom doľava. Tak môže pozorovateľ vidieť ranu v boku Ukrižovaného. Tu v Etzelsbachu však je táto rana skrytá, pretože mŕtve telo je otočené na druhú stranu. Mne sa zdá, že v takomto zobrazení sa skrýva hlboký zmysel, ktorý sa odkrýva iba pri pozornej kontemplácii. V tajomnom etzelsbachskom zobrazení sú srdcia Ježiša a jeho Matky obrátené jedno k druhému, približujú sa jedno k druhému. Vzájomne si vymieňajú svoju lásku. Vieme, že srdce je aj orgánom najväčšej senzibility a najhlbšieho súcitu. V Máriinom srdci je miesto na lásku, ktorú chce jej božský Syn darovať svetu.

Mariánska úcta sa sústreďuje v kontemplácii vzťahu medzi Máriou a jej božským Synom. Veriaci nachádzali vždy nové aspekty a tituly, ktoré nám môžu lepšie odhaliť toto tajomstvo, napr. obraz nepoškvrneného Máriinho srdca ako symbol hlbokej bezhraničnej jednoty s Kristom v láske. Nie je to sebarealizácia, ktorá rozvíja ľudskú osobnosť, ako nám to dnes predkladá moderný svet, a ktorá sa môže ľahko zmeniť na formu rafinovaného egoizmu. Ale je to postoj darovania sa, ktorý smeruje k Máriinmu srdcu, a tak aj k srdcu Vykupiteľa.

„Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia“ (Rim 8, 28). To sme práve počuli v čítaní. V Márii Boh dal, aby všetko slúžilo na dobré a prostredníctvom Márie naďalej dáva, aby sa dobro vzmáhalo vo svete. Z kríža, z trónu milosti a vykúpenia, dal Ježiš ľuďom za matku vlastnú Matku Máriu. Vo chvíli jeho obety za ľudstvo urobil istým spôsobom Máriu sprostredkovateľkou prúdenia milosti, ktorá pochádza z kríža. Pod krížom sa Mária stáva priateľkou a ochrankyňou ľudí na ich životnej ceste. „Svojou materskou láskou sa stará o putujúcich bratov a sestry svojho Syna uprostred súžení a trápení, až kým neprídu do nebeskej vlasti“ (Lumen gentium, 62). Áno, v živote prechádzame rôznymi udalosťami, no Mária sa prihovára za nás u svojho Syna a odovzdáva nám silu božskej lásky.

Naša dôvera v účinný príhovor Božej Matky a naša vďačnosť za vždy novú pomoc nesú v sebe určitým spôsobom impulz posunúť úvahu až za hranice chvíľkovej potreby. Čo nám chce naozaj povedať Mária, keď nás chráni pred nebezpečenstvom? Chce nám pomôcť pochopiť šírku a hĺbku nášho kresťanského povolania. S materinskou nehou nám chce vysvetliť, že celý náš život má byť odpoveďou na bohatú milosrdnú lásku nášho Boha. Akoby nám hovorila: pochop, že Boh, ktorý je prameňom každého dobra a nechce nič iné iba tvoje pravé šťastie, má právo žiadať od teba život, ktorý sa bezhranične a s radosťou oddáva jeho vôli a pričiní sa, aby aj ostatní robili podobne. „Kde je Boh, tam je budúcnosť“ . Naozaj, kde dovolíme Božej láske plne konať v našom živote, tam je otvorené nebo. Tam je možné stvárňovať prítomnosť, aby vždy viac zodpovedala dobrej zvesti nášho Pána Ježiša Krista. Tam aj malé veci každodenného života majú svoj zmysel a veľké problémy nachádzajú riešenie. Amen.

Preložil Andrej Klapka

( TK KBS, RV, ak; ml ) 20110923041   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]