[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je streda 12. 05. 2021   Meniny má Pankrác       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Príhovor Svätého Otca Benedikta XVI. pre židovskú komunitu
P:3, 22. 09. 2011 22:43, ZAH



Berlín (RV) - Svätý Otec Benedikt XVI. sa prihovoril zástupcov židovskej obce. TK KBS ho prináša v celom znení.

Vážené dámy, vážení páni!

Teším sa, že sa môžem s Vami stretnúť tu, v Berlíne. Zo srdca ďakujem pánovi predsedovi, Dr. Dietrovi Graumannovi, za milé slová privítania. Ukazujú, ako veľmi narástla dôvera medzi židovským národom a Katolíckou cirkvou, ktoré zdieľajú nezanedbateľnú časť svojich podstatných tradícii. Zároveň všetci dobre vieme, že láskyplné porozumenie medzi Izraelom a Cirkvou, vo vzájomnom rešpektovaní k odlišnosti, musí ďalej rásť a malo by hlboko prenikať do ohlasovania viery.

Počas mojej návštevy v kolínskej synagóge pred šiestimi rokmi, hovoril rabín Teitelbaum o pripomenutí si ako o jednom z pilierov potrebných na založenie pokojnej budúcnosti. Dnes stojím na mieste zásadnom pre pripomenutie si, pre strašnú pamäť, pretože odtiaľ bolo plánované a organizované Shoah, vyhladenie židovských spoluobčanov v Európe. Pred nástupom nacistického teroru žilo v Nemecku zhruba pol milióna Židov, ktorí vytvárali pevnú zložku nemeckej spoločnosti. Po druhej svetovej vojne bolo Nemecko považované za „krajinu Šoa“, v ktorej sa v podstate už nedalo žiť. Spočiatku nedochádzalo k žiadnym pokusom znovuzaloženia starobylej židovskej komunity, hoci z východu neprestávali prichádzať jednotlivci a židovské rodiny. Mnohí z nich chceli emigrovať, najmä do Spojených štátov alebo Izraela, a vybudovať si novú existenciu.

Na tomto mieste je potrebné pripomenúť tiež pogrom „Krištáľová noc“ z 9. na 10. novembra1938. Málokto vnímal celý význam tohto prejavu pohŕdania človekom, tak ako ho vnímal prepošt berlínskeho dómu, Bernhard Lichtenber, ktorý z kazateľnice katedrály sv. Hedvigy volal: „Vonku je tempel v plameňoch – taktiež ten je Božím domom“. Národnosocialistický režim teroru sa zakladal na rasistickom mýte, ktorého súčasťou bolo odmietnutie Boha Abraháma, Izáka a Jakuba, Boha Ježiša Krista a ľudí veriacich v Neho. „Všemohúci“ Adolf Hitler bol pohanskou modlou, chcel byť náhradou za biblického Boha, Stvoriteľa a Otca všetkých ľudí. S odmietnutím úcty k tomuto jedinému Bohu sa stráca vždy tiež úcta k dôstojnosti človeka. Čoho je schopný človek odmietajúci Boha a akú tvár môže dostať národ s týmto „nie“ voči Bohu, ukázali strašné obrazy z koncentračných táborov na konci vojny.

Vzhľadom na toto pripomenie je potrebné s vďačnosťou dodať, že v posledných desaťročiach dochádza k novému rozvoju, ba dá sa povedať dokonca rozkvetu židovského života v Nemecku. Je potrebné zdôrazniť, že v tomto období sa židovská komunita zaslúžila zvláštnym spôsobom o integráciu východoeurópskych prisťahovalcov.

Chcel by som oceniť tiež stále sa prehlbujúci dialóg Katolíckej cirkvi s judaizmom. Cirkev pociťuje k židovskému národu veľkú blízkosť. V deklarácii II. vatikánskeho koncilu Nostra aetate sme vstúpili na „nezvratnú cestu dialógu, bratstva a priateľstva“ (porov. Príhovor v rímskej synagóge, 17. januára 2010). Platí to pre Katolícku cirkev ako celok, v rámci ktorej sa predovšetkým bl. pápež Ján Pavol II. zvlášť intenzívne zasadzoval v prospech tejto novej cesty. Platí to samozrejme tiež pre Katolícku cirkev v Nemecku, ktorá si je dobre vedomá svojej zvláštnej zodpovednosti v tejto veci. Vo verejnom priestore zaznamenávame predovšetkým „Týždeň bratstva“, organizovaný každý rok v prvý marcový týždeň lokálnymi asociáciami pre kresťansko-židovskou spoluprácu.

Na katolíckej strane prebiehajú okrem toho každoročné stretnutia biskupov a rabínov, rovnako ako štrukturované rozhovory s Centrálnou židovskou radou. Už v 70. rokoch Centrálny výbor nemeckých katolíkov (ZdK) založil diskusné fórum „Židia a kresťania“, ktoré v ďalších rokoch kompetentne spracovalo mnoho užitočných dokumentov. Nemôžeme opomenúť ani historické stretnutie židovsko-kresťanského dialógu, ktoré prebehlo (v Nemecku) v roku 2006, za účasti kardinála Waltera Kaspera. Toto zhromaždenie prinášalo ešte donedávna bohaté plody.

Okrem týchto chvályhodných konkrétnych iniciatív sa domnievam, že my kresťania si máme stále viac uvedomovať svoju vnútornú príbuznosť s judaizmom. Pre kresťanov nemôže byť spásna udalosť pretrhnutá. Spása prichádza práve zo Židov (por. Jn 4, 22). Tam, kde je konflikt Ježiša s judaizmom jeho doby videný povrchne, ako oddialenie sa Starej zmluvy, dochádza nakoniec k jeho redukcii na ideu oslobodenia, ktorá považuje Tóru iba za otrocké dodržiavanie obradov a vonkajších predpisov. V skutočnosti však Kázanie na hore neruší Mojžišovský zákon, ale odhaľuje jeho skryté možnosti a necháva zaznieť nové nároky. Odkazuje na najhlbší základ ľudského rokovania, na srdce, kde človek volí medzi čistým a nečistým, kde sa prejavuje viera, nádej a láska.

Posolstvo nádeje, ktoré knihy židovskej biblie a kresťanský Starý zákon odovzdávajú, bolo Židmi a kresťanmi asimilované a rozvíjané odlišne. "Po stáročiach rozporov uznávame svoju úlohu pracovať tak, aby tieto dva spôsoby nového čítania biblických textov - kresťanský a židovský - vstúpili do vzájomného dialógu, aby sme správne rozumeli Božej vôli a jeho slovu" (Ježiš z Nazareta. Druhá časť: Od vstupu do Jeruzalema ku vzkrieseniu, v nem. orig. s. 49). V spoločnosti čoraz viac sekularizovanej by tento dialóg mal posilňovať spoločnú nádej v Bohu. Bez tejto nádeje spoločnosť stráca svoju ľudskosť.

Ak zhrnieme, teda môžeme konštatovať, že vzájomná diskusia Katolíckej cirkvi a judaizmu priniesla v Nemecku sľubné plody. Vyrástli trvalé, dôverné vzťahy. Židia a kresťania majú isté spoločnú zodpovednosť za rozvoj spoločnosti, ktorá má vždy aj náboženskú dimenziu. Kiež všetci môžu spoločne pokračovať na tejto ceste. K tomu nám Jediný a Všemohúci - ha Kadoš baruch hu - daj svoje požehnanie.

( TK KBS, RV jš, ml; ml ) 20110922024   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]