Vatikán (4. septembra, RV) – I dnes sa na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe zhromaždilo niekoľko tisíc pútnikov, aby si vypočuli príhovor pápeža Benedikta XVI. a pomodlili sa spoločne s ním poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Svätý Otec vo svojom príhovore vychádzal z liturgických čítaní dnešnej, 23. nedele v Cezročnom období:Drahí bratia a sestry!
Biblické čítania tejto nedeľnej sv. omše sa sústreďujú na tému bratskej lásky v spoločenstve veriacich, ktoré má svoj zdroj v spoločenstve Najsvätejšej Trojice. Apoštol Pavol tvrdí, že celý Boží zákon nachádza svoju plnosť v láske tak, že naše vzťahy s ostatnými, desať prikázaní i každé iné prikázanie možno zhrnúť v tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (porov. Rim 13,8 - 10). Text evanjelia, 18. kapitoly Evanjelia sv. Matúša, venovaný životu kresťanského spoločenstva, nám hovorí, že bratská láska zahŕňa aj pocit vzájomnej zodpovednosti, a tak, keď sa môj brat prehreší proti mne, musím prejaviť starosť o neho. Predovšetkým s ním musím osobne hovoriť, aby si uvedomil, že to, čo povedal alebo urobil, nie je dobré. Tento spôsob jednania sa nazýva bratské napomenutie: Nie je to reakcia na jeho previnenie voči mne, ale je to prejav lásky môjmu bratovi. Sv. Augustín hovorí: „Ten, kto ťa urazil, kto ti ublížil, spôsobil vážnu ranu sebe samému, a ty sa nestaráš o ranu svojho brata? ... Musíš zabudnúť na urážku, ktorej sa ti dostalo, ale nie na ranu tvojho brata“ (Discorsi 82, 7).
A ak ťa tvoj brat nepočúvne? Ježiš v dnešnom evanjeliu ukazuje postup: najprv sa k nemu vráť a dohovor mu s dvoma alebo troma ďalšími osobami, aby si mu pomohol lepšie si uvedomiť, čo urobil; ak aj napriek tomu stále odmieta napomenutie, treba to oznámiť spoločenstvu; a ak ani spoločenstvo nepočúvne, má cítiť oddialenie, ktoré on sám spôsobil, oddeliac ho od cirkevného spoločenstva. Toto všetko naznačuje, že na ceste kresťanského života je potrebná istá spoluzodpovednosť: každý, vedomý si svojich obmedzení a nedostatkov, je vyzvaný privítať bratské napomenutie a pomáhať bratom touto osobitnou službou.
Ďalším plodom lásky spoločenstva je jednomyseľná modlitba. Ježiš hovorí: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 19-20). Osobná modlitba je iste dôležitá, ba čo viac, nevyhnutná, ale Pán nás uisťuje o svojej prítomnosti v komunite - aj keď je veľmi malá – ak je jednotná a jednomyseľná, pretože odráža skutočnosť trojjediného Boha, dokonalé spoločenstvo lásky. Origenes hovorí, že „sa musíme cvičiť v tejto symfónii“ (Komentár k Evanjeliu podľa Matúša 14, 1), tj. v tejto harmónii vo vnútri kresťanského spoločenstva. Musíme sa cvičiť jednak v bratskom napomínaní, ktoré vyžaduje veľkú pokoru a jednoduchosť srdca, ako aj v modlitbe, aby vystúpila až k Bohu, k spoločenstvu skutočne zjednotenému v Kristovi. Prosme za toto na príhovor Najsvätejšej Panny Márie, Matky Cirkvi a svätého Gregora Veľkého, pápeža a cirkevného učiteľa, na ktorého včera pripadla liturgická spomienka.
Preložil Peter Dufka
