Organizátori festivalu Pohoda pozvali na stretnutie s mladými ľuďmi dvoch predstaviteľov Cirkvi – trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka a pomocného pražského biskupa Václava Malého. Diskusiu v plne obsadenom stane Európa stage v sobotu 9. júla dopoludnia moderoval šéfredaktor časopisu .týždeň Štefan Hríb. V prvej časti stretnutia Štefan Hríb nadniesol tému aktuálnosti kresťanstva a foriem komunikovania Cirkvi pre mladých ľudí 21. storočia. Dotkli sa i problematiky fungovania Cirkvi pred rokom 1989 a vzťahu medzi štátom a Cirkvou. V druhej časti stretnutia nasledovali otázky účastníkov diskusie. V stane vládla neformálna a priateľská atmosféra. Obaja diskutéri boli počas diskusie i na konci odmeňovaní búrlivým potleskom.Václav Malý poukázal na relatívny blahobyt, ktorý ľudí privádza k pocitu, že nepotrebujú Boha. Róbert Bezák v kontraste k otázke podotkol, že má pocit, že sa zduchovnieva, nakoľko mnohé témy, týkajúce sa človeka prenikajú spoločnosťou. Sú to témy hodnotové, duchovné, ľudské – týkajúce sa napríklad ochrany života. Vníma, že celý priestor nášho života je náboženský: „Kristovo posolstvo nie je v prvom rade liturgické. V deň súdu sa nás nebude pýtať, či sa vieme dobre prežehnať, ale: dal si mi jesť, dal si mi piť?“ Václav Malý na margo istého sklamania z ponovembrového vývinu a najmä z Cirkvi podotkol, že na oboch stranách bolo množstvo falošných očakávaní. Cirkev bola vnímaná najmä ako sila bojujúca proti režimu, čo nie je jej hlavnou úlohou. Evanjelium však hovorí o tom, že každý z nás padá, zlyháva a musí vstávať. Zmena vonkajších podmienok nezmení zrazu človeka v jeho podstate, pripomenul, že istú úlohu v opadnutí očakávaní zohralo i hodnotové vákuum, ktoré nastalo po páde režimu. Bezák poukázal na to, že nikdy nemôžeme očakávať od nejakej skupiny tvorenej ľuďmi, nech je to aj Cirkev, že bude dokonalá. Na druhej strane pripomenul stretnutie s mužom, ktorý mu po kázni prišiel povedať, že hoci chápe slabosti kňazov a má preto porozumenie, myslí si, že veriaci majú právo mať dobrých kňazov.
Róbert Bezák sa dotkol sa i témy majetkových sporov, cez ktoré je Cirkev v médiách často spomínaná. Povedal, že sa z toho neteší, ale aj on musí riešiť ekonomické a majetkové otázky. Cirkev hľadá spôsoby ako ísť ďalej a je nevyhnutné pre ňu sa zaoberať aj takýmito otázkami, nakoľko napríklad dodávateľom elektriny nestačí „povedať Pán Boh zaplať“. Na otázku o financovaní Cirkvi štátom trnavský arcibiskup za seba uviedol, že by považoval za dobrý model, keby sa štát staral o kultúrne pamiatky, prispieval na školy a sociálne projekty a personálne otázky by si Cirkev zabezpečovala sama.
Na otázku o potrebe formálneho vyjadrenia vzťahu k Bohu prostredníctvom rituálov, napr. modlitby pred jedlom, reagoval pražský pomocný biskup vyjadrením, že on sám chápe námietky mnohých ľudí voči formalizmu a zvykovosti, na druhej strane prežíva modlitbu ako vyjadrenie vlastnej vďačnosti Bohu za to, že má čo jesť. Trnavský arcibiskup poukázal na to, že hoci je presvedčený, že väčšina ľudí má svoje osobné duchovno a počúva svoj vnútorný hlas, „nikdy nemôžeme žiť len to svoje ja, potrebujeme niekoho, z koho môžeme čerpať.“ Ďalej vyzval k opatrnosti ohľadom viery vo vlastné sily: „Nespoliehajte sa na to, že človek sám osebe je dobrý.“ Každý má skúsenosť s vlastným zlyhaním. Boh je zároveň pomocou, oporou človeka, je tým, ktorý ho očisťuje, pomáha mu vystúpiť vyššie, stať sa lepším: „Je dobré mať priateľov, ktorí sú ešte vznešenejší ako ja, potom sa aj ja stávam vznešenejším.“
TK KBS informovala Lucia Drábiková
