Vatikán (22. mája, RV) – Dnes, za pekného slnečného počasia, sa na Námestí sv. Petra zišlo asi 50 tisíc veriacich z rôznych častí sveta, aby si vypočuli slová pápeža Benedikta XVI. a pomodlili sa s ním poludňajšiu modlitbu Raduj sa, nebies Kráľovná. Svätý Otec vo svojom príhovore veriacim vychádzal z dnešných liturgických čítaní:"Drahí bratia a sestry!
Evanjelium dnešnej 5. veľkonočnej nedele predkladá dvojité prikázanie viery: vieru v Boha a vieru v Ježiša. Pán hovorí svojim učeníkom: „Veríte v Boha, verte aj vo mňa“ (Ján 14, 1). Nejedná sa o dve oddelené skutočnosti, ale o jeden akt viery, o plné priľnutie k pôsobiacej spáse Boha Otca skrze svojho jednorodeného Syna. Nový zákon ukončil neviditeľnosť Otca. Boh ukázal svoju tvár, ako potvrdzuje odpoveď Ježiša apoštolovi Filipovi: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9). Boží Syn nás svojím vtelením, smrťou a vzkriesením oslobodil z otroctva hriechu, aby nám daroval slobodu Božích detí a umožnil nám vidieť tvár Boha, ktorý je láska. Boha možno vidieť, je viditeľný v Kristovi. Sv. Terézia z Avily píše, že „sa nesmieme vzdialiť od toho, čo tvorí všetko naše dobro a je našou pomocou, ktorou je najposvätnejšia ľudskosť nášho Pána Ježiša Krista“ (Castello interiore, 7, 6: Opere Complete, Milano 1998, 1001).
Teda len vierou v Krista, zjednotením sa s ním, učeníci, medzi ktorých patríme aj my, môžu pokračovať v jeho neprestajnej činnosti v dejinách: „Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám“ (Jn 14, 12). Viera v Ježiša znamená každodenne ho nasledovať v jednoduchých činnostiach, ktoré tvoria náš deň. „Práve z tajomstva Boha vychádza pokojné konanie. On len postupne vo veľkej histórii ľudstva vytvára svoju vlastnú históriu. Stáva sa človekom, ale takým spôsobom, že môže byť nepovšimnutý zo strany svojich súčasníkov, vplyvných síl dejín.
Trpí a umiera a ako zmŕtvychvstalý chce prísť k ľudstvu iba prostredníctvom viery jeho verných, ktorým sa zjavuje. On neustále ticho klope na dvere našich sŕdc a keď ich otvoríme, postupne nás urobí schopnými »vidieť«“ (Gesù di Nazareth II, 2011, 306). Svätý Augustín hovorí, že „bolo potrebné, aby Ježiš povedal: »Ja som cesta, pravda a život« (Jn 14, 6), pretože ak poznáme cestu, zostáva ešte poznať cieľ“ (Tractatus in Ioh., 69, 2: CCL 36, 500) a cieľom je Otec. Pre kresťanov, pre každého z nás, ísť k Otcovi teda znamená nechať sa viesť Ježišom, jeho slovom pravdy a prijať dar jeho života. Zdieľajme pozvanie svätého Bonaventúru: „Otvor teda oči, nastav duchovný sluch, otvor svoje pery a priprav svoje srdce, aby si mohol vo všetkom stvorení vidieť, počuť, chváliť, milovať, uctievať, oslavovať, velebiť svojho Boha“ (Itinerarium mentis in Deum, I, 15).
Drahí priatelia, úsilie ohlasovať Ježiša Krista, ktorý je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6), je hlavnou úlohou Cirkvi. Vzývajme Pannu Máriu, aby vždy pomáhala pastierom a tým, ktorým rôznymi spôsobmi ohlasujú radostnú zvesť spásy, aby sa Božie slovo šírilo a aby rástol počet učeníkov (porov. Sk 6, 7)."
Preložil: Peter Dufka
