Vatikán (15. mája, RV) - Dnes sa na Námestí sv. Petra zišli tisíce veriacich, aby si vypočuli slová pápeža Benedikta XVI. pred poludňajšou modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná a prijali jeho požehnanie. Svätý Otec vo svojom príhovore vychádzal z evanjeliových textov 4. veľkonočnej nedele:Drahí bratia a sestry,
liturgia 4. veľkonočnej nedele nám podáva jeden z najkrajších obrazov prvých storočí Cirkvi, ktorý znázorňuje Pána Ježiša ako dobrého pastiera. Evanjelium svätého Jána nám v desiatej kapitole opisuje zvláštne rysy vzťahu medzi Kristom pastierom a jeho stádom; vzťah natoľko úzky, že nikto nebude môcť nikdy vytrhnúť ovce z jeho ruky. Sú s ním zjednotené putom lásky a vzájomného poznania, ktoré im zaručuje nezmerateľný dar večného života. Postoj oviec k dobrému pastierovi je súčasne evanjelistom prezentovaný dvoma špecifickými slovami: počúvať a nasledovať. Tieto výrazy vyjadrujú základnú charakteristiku tých, ktorí sú Pánovými učeníkmi. Najprv je to načúvanie jeho slovu, z ktorého sa rodí a ktorým sa sýti viera. Jedine ten, kto je pozorný voči hlasu Pána, je schopný hodnotiť vo svojom svedomí správne rozhodnutia, aby konal podľa Boha. Z načúvania preto vyplýva nasledovanie Ježiša. Konanie učeníkov nasleduje po tom, čo vnútorne vypočuli a prijali učenia majstra, aby bolo žité každodenne.
V túto nedeľu spontánne Bohu pripomíname pastierov Cirkvi a tých, ktorí sa formujú, aby sa z nich stali pastieri. Povzbudzujem vás preto k osobitnej modlitbe za biskupov – vrátane rímskeho biskupa – za farárov, za všetkých, ktorí majú zodpovednosť vo vedení Kristovho stáda, aby boli verní a múdri pri plnení svojej služby. V tento Svetový deň modlitieb za povolania sa modlíme osobitne za kňazské povolania, aby nechýbali skutoční robotníci v Pánovej vinici. Pred sedemdesiatimi rokmi ctihodný Pius XII. založil Pápežské dielo pre kňazské povolania. Šťastná intuícia môjho predchodcu sa zakladala na presvedčení, že povolania rastú a dozrievajú v miestnych cirkvách za podpory zdravého rodinného kontextu a silou ducha viery, lásky a zbožnosti. V posolstve zaslanom k tomuto Svetovému dňu som zdôraznil, že povolanie sa napĺňa vtedy, keď sa vychádza „z vlastnej uzavretej vôle a z vlastnej idei o sebarealizácii ponorením sa do inej vôle, Božej vôle, nechajúc sa ňou viesť“. I v tejto dobe, kedy hlasu Pána hrozí, že bude prehlušený mnohými inými hlasmi, je každé cirkevné spoločenstvo povolané podporovať a starať sa o povolanie ku kňazstvu a k zasvätenému životu. Ľudia totiž Boha potrebujú neustále i v našom technologickom svete a vždy budú potrební pastieri, ktorí hlásajú jeho slovo a umožňujú stretnutie s Pánom vo sviatostiach.
Drahí bratia a sestry, posilnení veľkonočnou radosťou a vierou v
Zmŕtvychvstalého, zverme svoje úmysly a svoje predsavzatia Panne Márii, matke každého povolania, aby svojím príhovorom vzbudila a našla početné a sväté povolania k službe Cirkvi a svetu.
Preložil Peter Dufka
